ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľky D. G., bytom G., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. februára 2011 č. XXX XXX XXXX, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/34/2011-38 zo dňa 24. januára 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/34/2011-38 zo dňa 24. januára 2012 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. februára 2011 č. XXX XXX XXXX., ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 18. januára 2011 s odôvodnením, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vychádzala pritom z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 18. januára 2011, podľa ktorého navrhovateľka nebola uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona, pretože miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je 30 %. Posudkový lekár vyslovil záver, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je sarkoidóza pľúc II. v štádiu doliečenia s ľahkou reštrikčnou ventilačnou poruchou, pre ktorú určil MPSZČ 30 %. Chronická konjuktivitída s normálnou zrakovou ostrosťou i ostatným nálezom oboch očí, ktoré sú v norme je posudkovo nevýznamná. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť a preskúmavané rozhodnutie ako zákonné podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyňa nemázo zákona právo na ich náhradu.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie. Uviedla, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.
Ďalej uviedla, že počas jedného roka bola vypísaná a chlamýdiová infekcia sa jej nevrátila. Po nástupe do práce má každý pol rok opätovne chlamýdiovú infekciu a musí tak užívať antibiotiká. Podotkla, že nakazila nechtiac svoje dve deti a tak sa neustále bojí, či ich ešte nenakazí.
Poukázala tiež na to, že v zamestnaní jej navrhli prácu na šesť hodín na recepcii. Teraz má čistý príjem 400 Eur a tak by prišla o 100 Eur, tak s tým nesúhlasila. Na druhý týždeň jej vypracovali novú náplň práce na 8 hodín na matrike na šesťstonedelí. Bola by tak neustále v styku s mamičkami po pôrode, tak túto prácu odmietla zo zdravotných dôvodov, z obavy, že ich nakazí. Sú už dosť poznačení, dcéru zachránili, ale synovi od zistenia chlamýdií po čase sa vytvorilo na tváričke vitiligo.
Taktiež uviedla, že potrebuje viac času na rodinu a domácnosť. Preto požiadala súd o zohľadnenie všetkých týchto skutočností. V práci jej navrhli, aby dala výpoveď, čo nemôže urobiť, keď nemá žiadnu inú prácu.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že dôvody, ktoré navrhovateľka uviedla v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).
Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku.
Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka dňa 18. januára 2011 požiadala o invalidný dôchodok. Jej žiadosť bola rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX z 7. februára 2011 zamietnutá s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože podľa záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice - okolie nemala pokles schopnosti vykonávaťzárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustálil na 30 %.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol jej zdravotný stav pre účely súdneho konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach z 12. mája 2011. Z diagnostického záveru posudku vyplýva, že u navrhovateľky ide o sarkoidózu pľúc II. štádium, kontaktná alergická dermatitída, chronická konjuktivitída a primárna hypertenzia I. štádiu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby dýchacej sústavy zaradené v kapitole XIII, choroby dolných dýchacích ciest - odd. B, sarkoidóza pľúc pol. 6.2, písm. a). V posudku posudkový lekár uviedol, že u navrhovateľky bola v roku 2004 priznaná choroba z povolania pre alergiu na nikel a paládium, ktoré sa vyskytovali v predchádzajúcom pracovnom prostredí u navrhovateľky ako zubnej techničky s poklesom pracovnej schopnosti 41 %. Na základe doložených lekárskych nálezov posudkový lekár konštatoval, že posudkovo najvýznamnejšie rozhodujúce zdravotné postihnutie je ochorenie pľúc, pre ktorú je stanovená horná hranica 30% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kožné ochorenie - kontaktná alergická dermatitída, choroba vysokého krvného tlaku, ako aj chronická konjuktivitída sú posudkovo menej významné a nezdôvodňujú vyššie percento miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť.
O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod nepochybovať.
Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľka opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.