ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľky I. M., nar. XX. G. XXXX, bytom T., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 18. apríla 2012 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/311/2012-17 zo dňa 2. apríla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/311/2012-17 zo dňa 2. apríla 2013 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 18. apríla 2012, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 3. apríla 2012 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky vo výške 15 %. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe opravného prostriedku posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Banskej Bystrici opätovne zdravotný stav navrhovateľky v posudku zo dňa 19. novembra 2012. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky považoval choroby podporného a pohybového aparátu - kapitola XV., iné choroby mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, oddiel C, položka 1, ľahké formy, zriedka recidivujúce, s miernou poruchou funkcie postihnutého systému, s opakovanými subjektívnymi ťažkosťami, pri záťaži v stoji a pri chôdzi, ak je obmedzená pohyblivosť končatín pri záťaži - písm. a/ so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná, pretože miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 15 %, čím boli potvrdené závery predchádzajúceho posudku z 3. apríla 2012.
Vzhľadom na závery posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľky, na skutočnosť, že posudky podali orgány na to určené zákonom, že boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných navrhovateľkou a že ich závery vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľky a z poznatkov súčasnej medicíny, krajský súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav u navrhovateľky nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil. Navrhovateľka nepredložila súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia. Porovnaním záverov posudkov so závermi odborných lekárov krajský súd zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a navzájom korelujú, preto akceptoval ich závery s tým, že navrhovateľka v prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových lekárskych nálezov môže opätovne požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidity. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom uviedla, že je už tretí rok v liečbe s diagnózou lúpavý prst a nie je v poriadku, ani nie je schopná nastúpiť do práce. Prácu, na ktorú bola pridelená, nemohla vykonávať bez pomoci ďalšej osoby; keď sa prihlásila na úrade práce, zaradili ju do projektu, z ktorého ju vzápätí vylúčili pre neschopnosť samostatne pracovať. Podľa lekárov je zdravý človek, ktorý už môže hýbať prstami, ale jej bolesti pretrvávajú a doma je odkázaná na pomoc detí. Má problémy s článkami prstov, bolesť ide do dlaní a potom do lakťov a kým bolesť neustúpi, ruky musí nechať v kľude, a to už nie je lúpavý prst. Na ďalší zákrok môže ísť až po 10.06.2013, žiada preto o objektívne posúdenie jej žiadosti.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by spochybnili alebo vyvrátili prijatý záver. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobonepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku. Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľka dňa 3. apríla 2012 požiadala o invalidný dôchodok. Jej žiadosť bola rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. apríla 2012 zamietnutá s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože podľa záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec zo dňa 03.04.2012 nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v tejto lekárskej správe stanovená vo výške 15%. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opakovane posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici dňa 20. augusta 2012 a 19. novembra 2012 za účasti navrhovateľky s totožným záverom o 15 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kap. XV., oddiel C, položka 1 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu s tým, že jej zdravotný stav nepodmieňuje uznanie invalidity. V posudku je uvedené, že po potvrdení diagnózy „mala posudzovaná opakovane v lokálnej anestéze vykonané uvoľnenie šľachy prstov, drobné zákroky boli bez komplikácií a opakovaným vyšetrením plastickým chirurgom, ortopédom aj neurológom je konštatovaná dobrá pohyblivosť prstov, bez poruchy nervovej inerácie prstov. Potvrdzuje to aj aktuálne vykonané neurologické vyšetrenie. Tieto nálezy nevysvetľujú pretrvávanie jej subj. ťažkostí a aj pri vlastnom aktuálnom vyšetrení nezisťujeme prípadné zápalové zmeny v oblasti drobných kĺbov rúk, ani obmedzenie hybnosti a tento stav podstatne neovplyvňuje ani prípadné potvrdenie suponovaného karpálneho kanála, bez výraznejších klinických prejavov a s možnosťou (pri prípadnom potvrdení) operačného riešenia. Nemá pridružené žiadne také ochorenia, ktoré by sa samostatne významnejšou mierou podieľali na ovplyvnení schopnosti vykonávania zárobkovej činnosti a neodôvodňujú preto ani percentuálne zvýšenie.“ Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v záveroch zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Samotné tvrdenie navrhovateľky, že jej zdravotný stav jej neumožňuje zaradenie do pracovného procesu nezakladá dôvod na spochybnenie správností skutkových zistení a prijatých záverov. Na základe uvedeného preto aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Ako už uviedol aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, preskúmavané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok nevylučuje možnosť navrhovateľky opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jej zdravotného stavu.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.