ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa L. Q., nar. XX.XX.XXXX., bytom S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 7. februára 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/84/2013-15 zo dňa 25. apríla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/84/2013-15 zo dňa 25. apríla 2013 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 7. februára 2013, ktorým podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu evidenčného a spisového materiálu odporkyne nepochybne vyplýva, že navrhovateľ pred vznikom invalidity, t. j. pred 1. marcom 2012, získal celkovo 8 rokov a 4 dní dôchodkového poistenia, teda nesplnil zákonom stanovenú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 zákona a jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola správne zamietnutá.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) podľa výsledku konania tak, že neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým žiadal o prehodnotenie správnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok hlavne vzhľadom na to, že medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhovateľ, rovnako ako v opravnom prostriedku, ani v odvolaní neuvádza žiadne konkrétne dôvody. Má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Odporkyňa trvá na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku.
Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľ dňa 28. januára 2013 požiadal o invalidný dôchodok, a to od 1. marca 2012. Jeho žiadosť bola rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX. zo dňa 7. februára 2013 zamietnutá s odôvodnením, že nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. g/ zákona. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina zo dňa 28. januára 2013 je od 1. marca 2012 invalidný podľa ustanovenia §71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a má za to, že počet odpracovaných rokov nie je preto relevantný.
Z citovaného ustanovenia § 70 ods. 1 zákona jednoznačne vyplýva, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, pokiaľ kumulatívne splní tri zákonné podmienky: 1. stal sa invalidným a 2. získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a 3. ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľ síce dve z týchto podmienok pod bodom 1. a 3. splnil, ale nezískal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72, čo v jeho prípade (nad 45 rokov veku) znamená 15 rokov podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona, pretože pred vznikom invalidity (t. j. pred 1. marcom 2012) získal iba 8 rokov a 4 dni dôchodkového poistenia. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná, navrhovateľ ju ani nenamietal, iba ju nepovažoval za rozhodujúcu.
Zákon jednoznačne stanovuje podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby poistencovi vznikol nárok na invalidný dôchodok a nedáva odporkyni možnosť „odpustiť“ nesplnenie niektorej z nich. Odporkyňa preto za tohto skutkového stavu nemohla žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku vyhovieť.
Na základe uvedeného preto aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.