10So/23/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa V. S., bytom C., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 2. novembra 2011 č.XXX XXX XXXX X, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/9/2012-21 zo dňa 13. februára 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/9/2012-21 zo dňa 13. februára 2012 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 2. novembra 2011 č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 24. októbra 2011 s odôvodnením, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vychádzala pritom z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra zo dňa 24. októbra 2011, podľa ktorého navrhovateľ nebol uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona, pretože miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je 20%. Posudkový lekár vyslovil záver, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je uvoľnenie väzivového aparátu kolena svalovo kompenzovateľné. Kapitola XV., Oddiel G, Položka 47, Písmeno a, iné zdravotné postihnutia - nie sú, zvýšenie percentuálnej miery o --%. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť a preskúmavané rozhodnutie ako zákonné podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyňa nemá zozákona právo na ich náhradu.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Zopakoval tvrdenie z opravného prostriedku. Uviedol, že celý svoj aktívny život pracoval manuálne a to 38 rokov. Z toho dôvodu a tiež dlhodobo nepriaznivého stavu je jeho telo veľmi opotrebované, nie je schopný vykonávať v zamestnaní celých osem hodín zárobkovú činnosť, nakoľko má výrazné, dlhotrvajúce zdravotné problémy a má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa jeho názoru by bolo vhodné preskúmať jeho zdravotnú dokumentáciu ako i zdravotné posudky priložené v prílohe. V týchto lekárskych posudkoch je konštatované zhoršenie jeho zdravotného stavu. Taktiež je potrebné pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa brať do úvahy skutočnosť, že jeho zdravotný stav si vyžadoval práceneschopnosť, ktorá trvala 13 mesiacov, čo je vyše roka.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že dôvody, ktoré navrhovateľ uviedol v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní žiadal o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukázala na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľom v odvolaní o neúplnom zistení jeho zdravotného stavu považuje preto za nedôvodné. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ dňa 24. októbra 2011 požiadal o invalidný dôchodok. Jeho žiadosť bola rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 2. novembra 2011 zamietnutá s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože podľa záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra z 24. októbra 2011 nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustálil na 20%. Zdravotný stav navrhovateľa bol znovu posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne -ústredia so sídlom v Nitre dňa 11. januára 2012 so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20%. Podľa posudku podkladom na posúdenie jeho zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli: prepúšťacia správa z hospitalizácie, lekárske vyšetrenie, neurologické vyšetrenie z 06.10.2011, ortopedické vyšetrenie z 06.09.2011 a cievne vyšetrenie z 19.09.2011.

Zdravotný stav navrhovateľa v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 5.decembra 2011 a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava so sídlom v Nitre dňa 11. januára 2012. Obaja posudkoví lekári dospeli k záveru, že u navrhovateľa sa jedná o uvoľnenie väzivového aparátu pravého kolena, chronická venózna insuficiencia, gastroezafageálny reflux, lumbalgia.

Podľa posudku zo dňa 11. januára 2012 posudkový lekár vyšetril menovaného, zohľadnil predložené lekárske nálezy a konštatoval, že menovaný má poškodené pravé koleno v dôsledku uvoľnenia väzivového aparátu pravého kolena. Koleno je mierne labilné s mierne obmedzenou hybnosťou. Funkčný nález nezodpovedá hodnoteniu III. st. a už vôbec nie zmenám na bedrových zhyboch. Tomuto zdravotnému postihnutiu zodpovedá miera poklesu 20 %. Ostatné poruchy nie sú posudkovo významné.

O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod nepochybovať. Z predložených lekárskych správ nevyplývajú závery, ktoré by odôvodňovali vypracovanie nového posudku za účelom posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľ opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.