10So/21/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 4. decembra 2012 o priznaní invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/106/2013-22 zo dňa 9. mája 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/106/2013-22 zo dňa 9. mája 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 4. decembra 2012 ako vecne správne v súlade s ust. § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporkyňa týmto rozhodnutím priznala navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení invalidný dôchodok od 16.07.2012 v sume 102,70 € mesačne a od 01.01.2013 zvýšený na sumu 108,60 €, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne je navrhovateľ invalidný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ nesúhlasil s výškou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť priznaného invalidného dôchodku, pretože má silné bolesti ramien, chrbtice a kolien a žiadal prehodnotiť jej výšku. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ustanovením § 2501 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť, pretože uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Hoci navrhovateľ v priebehu konania súdu predložil novšie odborné lekárske nálezy, tieto diagnosticky nehodnotia jeho zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu druhostupňovým posudkovým lekárom v lekárskej správe zo dňa 2. marca 2013, navyše sútotožné svojím záverom so závermi vyšetrení, ktoré mal k dispozícii už druhostupňový posudkový lekár, teda nespochybnili ani posudkový záver, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Namietal, že súd nepreskúmal hodnotenie posudkového lekára odporkyne, ktorý nechcel zmeniť rozhodnutie svojho kolegu lekára. Zástupkyňa odporkyne poukázala na zhodné lekárske závery, pričom ju nezaujímalo, či boli správne a odborne posúdené. Krajský súd vôbec nepripustil, že posudkový lekár mohol nesprávne posúdiť lekárske nálezy. Žiada preto preskúmať odborné lekárske nálezy a zmenu posúdenia jeho zdravotného stavu.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by spochybnili alebo vyvrátili prijatý záver. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Pochybnosti navrhovateľa, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že odvolanie smeruje len proti správnosti určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak pre účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona o sociálnom poistení).

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že podkladom pre stanovenie sumy invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení z dôvodu invalidity navrhovateľa na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 21. novembra 2012 bola lekárska správa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina MUDr. Z. T. zo dňa 21.11.2012. Výsledkom posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa bolo uznanie invalidným s tým, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV, Oddielu E, položka 3, písmeno b/ - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (čo je horná hranica z daného percentuálneho rozpätia 20-35 %) + navýšenie MPSVZČ o maximálne možných 10 % pre iné zdravotné postihnutia v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Dátum vzniku invalidity bol určený na 16.07.2012.

Na základe podaného opravného prostriedku došlo k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľa posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredia, vysunuté pracovisko v Žiline MUDr. L. X. dňa 21.03.2013, ktorý po oboznámení sa s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi a na základe vlastného vyšetrenia konštatoval, že zdravotný stav navrhovateľa naďalej spĺňa posudkové kritériá na uznanie invalidity s MPSVZČ 45 %. Potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je dorzalgia chrbtice viacerých úsekov, pri vlastnom vyšetrení bez evidentnej radikulopatie, bez svalových hypotrofií a hypotónii, bez poruchy sfinkterov, dištancie rozvíjania na dolnej hranici normy, s prejavmi svalového dráždenia s prihliadnutím ku kvalifikácii na hornej hranici rozpätia 35 %. Ostatné ochorenia pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí ovplyvňujú schopnosť zárobkovej činností, hlavne reumatoidná artritída s nízkou humurálnou aktivitou, t. č. s miernym klinickým nálezom, čo odôvodňuje zvýšenie MPSVZČ o 10 %.

O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkových lekárov sociálnej poisťovne odvolací súd nemal dôvod pochybovať a predložené lekárske správy, okrem toho, že boli v záveroch zhodné, nevykazovali rozpory. Určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá maximálnej možnej výške vzhľadom na ustálené zdravotné postihnutie zaradené do kap. XV, odd. E, pol. 3b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je v zákone definované ako „Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku“, čo zodpovedá hodnoteniu posudkovými lekármi. Navrhovateľ síce v odvolaní vyslovil nespokojnosť s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a domáhal sa preskúmania lekárskych správ a nového posúdenia zdravotného stavu, čo však odvolací súd nemohol akceptovať, keďže svoje tvrdenia ničím nepodložil a obsah spisu nezakladá dôvod na doplnenie dokazovania v tomto smere. Súd nedisponuje odbornými znalosťami z oblasti medicíny, preto nemôže sám preskúmavať odborné posudky z hľadiska ich vecnej správnosti. Môže len zhodnotiť, či sú objektívne, komplexné, presvedčivé a sú v súlade s odbornými nálezmi špecialistov. Ak by však v budúcnosti došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, resp. bude mať k dispozícii nové lekárske vyšetrenia, ktoré sa môžu týkať aj iných zdravotných postihnutí, môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutia odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. l O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.