UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: G. N., bytom C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29 augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2016, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sd/6/2016-26 zo dňa 1.júla 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 4Sd/6/2016-37 zo dňa 1.decembra 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sd/6/2016-26 zo dňa 1. júla 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 4Sd/6/2016-37 zo dňa 1. decembra 2016 p o t v r d z u j e.
Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým uznesením odmietol opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 14.04.2016 podaný proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2016.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Košiciach uviedol, že listom zo dňa 15.04.2016 odporkyňa navrhovateľke oznámila, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 05.04.2016 je 50 % v dôsledku čoho sa jej bude vyplácať invalidný dôchodok v sume, v akej patril, pretože pri predchádzajúcom preskúmaní zdravotného stavu bol jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %.
Po zadovážení dávkového spisu odporkyne sa súd zaoberal otázkou, či list odporkyne zo dňa 15.04.2016 má charakter neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. Dospel pritom k záveru, že list odporkyne zo dňa 15.04.2016 nie je rozhodnutím, ktoré by bolo možné preskúmať v konaní podľa ustanovení § 250l a nasl. O.s.p., pričom vychádzal z nasledujúceho právneho posúdenia otázky.
V konaní vo veciach sociálneho poistenia, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní
- Správny poriadok, rozhoduje sociálna poisťovňa o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia v dávkových veciach sociálneho poistenia alebo v iných konaniach - nedávkové konanie.
Dávkové konanie, ktorým je aj konanie o priznanie invalidného dôchodku, sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uplatňujúcej si nárok na dávku a jej výplatu, resp. z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne (§ 184 ods. 1, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení - ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), pričom za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke sociálnej poisťovne, resp. v prípade konania, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky sociálnej poisťovne dňom, keď príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 1,4 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že pri kontrolnej lekárskej prehliadke posudkový lekár sociálneho poistenia posudzuje zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca v lehote určenej v predchádzajúcom posudzovaní (§ 153 ods. 6 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.).
Výkon lekárskej prehliadky podľa názoru súdu nemožno považovať za konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky. Oznámenie Sociálnej poisťovne adresované poberateľovi invalidného dôchodku o tom, že sa mu bude naďalej vyplácať rovnaká suma priznaného invalidného dôchodku z dôvodu, že pri kontrolnej lekárskej prehliadke bol poistenec uznaný naďalej invalidný v rovnakom rozsahu, ako pri predchádzajúcom preskúmaní zdravotného stavu pri uznaní invalidného dôchodku, nemožno považovať za rozhodnutie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky. Oznámením sociálnej poisťovne zo dňa 15.04.2016 nedošlo k zmene oprávnení navrhovateľky (k zásahu do jej práva poberať invalidný dôchodok v priznanej sume), a preto ho nemožno považovať za rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. Toto oznámenie nemôže byť predmetom preskúmania súdom, a preto je tu daný dôvod pre zastavenia konania o opravnom prostriedku navrhovateľky v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie v ktorom uviedla, že u nej došlo k zmenám a zhoršeniu jej zdravotného stavu. Taktiež uviedla, že i jej príjem je nedostačujúci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie a konanie ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Z obsahu súdneho ako i administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka podala dňa 14.04.2016 na poštovú prepravu podanie, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Košiciach dňa 14.04.2016, označené ako odvolanie voči rozhodnutiu, z obsahu ktorého vyplýva, že sa odvoláva voči rozhodnutiu MUDr. A. a s týmto rozhodnutím nesúhlasí. Poukazuje na zlý zdravotný stav.
Na základe výzvy krajského súdu zo dňa 19.04.2016, doručenej navrhovateľke dňa 01.05.2016 o zaslanie kópie rozhodnutia, ktoré navrhovateľka žiada preskúmať, navrhovateľka súdu zaslala list odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2016. Z obsahu listu vyplynulo, že odporkyňa oznamuje navrhovateľke, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 05.04.2016 je 50 %. Odporkyňa v liste uviedla, že vzhľadom na to, že pri predchádzajúcom preskúmaní zdravotného stavu bol Váš pokles taktiež 50 %, invalidný dôchodok sa naďalej vypláca v sume, v akej patril.
Z obsahu posudkového spisu odporkyne bolo zistené, že dňa 05.04.2016 sa konala kontrolná lekárska prehliadka určená na 4/2016 a posudzoval sa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky na účely invalidného dôchodku. Z obsahu lekárskej správy zo dňa 05.04.2016 vyplýva, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravoufyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená v percentách na 50 %.
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2013 podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 27.02.2013 v sume 90,90 eur mesačne na základe toho, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka bola uznaná invalidnou posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Trebišove zo dňa 15.04.2013, pričom jej bola určená kontrolná lekárska prehliadka na apríl 2016.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie krajského súdu, ktorým bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné.
Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis odporkyne najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho popísal krajský súd. Odvolací súd sa preto s odôvodnením napadnutého uznesenia stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci, najvyšší súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:
V predmetnej veci bolo predmetom sporu posúdenie otázky možnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia - listu odporkyne zo dňa 15.04.2016, ktorým bolo oznámené navrhovateľke, že sa jej vypláca invalidný dôchodok v sume, v akej jej patril.
Uvedené oznámenie zo dňa 15.04.2016 bolo zaslané navrhovateľke ako oznámenie o výsledku posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na 4/2016. Kontrolná lekárska prehliadka bola vykonaná na základe Lekárskej správy zo dňa 15.04.2013 - zápisnice o ústnom pojednávaní, kde bola navrhovateľke určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Posudkový lekár informoval navrhovateľku o dátume vzniku invalidity 27.02.2013 a určil dátum kontrolnej lekárskej prehliadky na 04/2016, kedy je reálny predpoklad zmeny zdravotného stavu a z toho vyplývajúcej zmeny miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
Takéto oznámenie sociálnej poisťovne nemožno považovať za rozhodnutie o zmene v poskytovaní dávky alebo sumy už priznanej dávky. Uvedeným oznámením nedošlo k zásahu do práv a oprávnení navrhovateľky. Nie je ho možné považovať za rozhodnutie správneho orgánu podľa § 244 ods. 3 O.s.p.
Navrhovateľka má možnosť kedykoľvek v prípade zmeny zdravotného stavu požiadať o zvýšenie sumy invalidného dôchodku písomnou žiadosťou adresovanou odporkyni.
Námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní sú v podstate zhodné s námietkami uvedenými v opravnomprostriedku, s ktorými sa náležite vysporiadal už krajský súd. Preto ak krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutie odporkyne považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie odporkyne, považovať za správne. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu uznesenie krajského súdu ako vecne správe podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.