10So/17/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľky I. T., bytom H., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2012 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/183/2012-37 zo dňa 15. apríla 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/183/2012-37 zo dňa 15. apríla 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 19. apríla 2012, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 2. apríla 2012 s odôvodnením, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom posúdenie jej zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 31. júla 2012 so záverom posudkového lekára, že nie je invalidná. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v posudzovanej veci doplnil dokazovanie a nariadil uznesením zo dňa 30. októbra 2012 posudkovému lekárovi ústredia odporkyne vypracovať doplnok k posudku o zdravotnom stave navrhovateľky a jej schopnosti pracovať. Doplneným posudkom posudkového lekára ústredia zo dňa 10. decembra 2012 bol deklarovaný záver, že navrhovateľka nie je invalidná, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ani po zohľadnení výsledkov aktuálneho vyšetrenia u ortopéda nedošlo k zmene stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky považoval cervikalgiu, dorzalgiu, bez radikulopathie - kapitola XV, oddiel E, pol. 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu vo výške 30 % s navýšením za ostatné zdravotnépostihnutie o 10 %. Z vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech. Príslušné posudkové komisie dostatočne posúdili aj na základe vlastných vyšetrení jej zdravotný stav, všetky posudky sú po stránke medicínskej náležite zdôvodnené, vzájomne si neodporujú a neboli zistené rozpory medzi závermi posudkových komisií a diagnózami odborných lekárov. Preto súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá na ich náhradu zákonný nárok.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom uviedla, že jej zdravotný stav sa nezlepšuje, ale zhoršuje, preto žiada o prehodnotenie zdravotnej dokumentácie a ak je to možné, aj o lekárske vyšetrenie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by spochybnili alebo vyvrátili prijatý záver. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka dňa 2. apríla 2012 požiadala o invalidný dôchodok. Jej žiadosť bola rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. aprílazamietnutá s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože podľa záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany zo dňa 02.04.2012 nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v tejto lekárskej správe stanovená vo výške 40 %, a to 30 % (z rozpätia 20-35 %) za rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kap. XV- Choroby podporného a pohybového aparátu, odd. E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pol. 3 - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku s navýšením o 10% za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opakovane posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Nitre dňa 31. júla 2012 s totožným záverom o 40 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (30 % + 10 %) s tým, že jej zdravotný stav nepodmieňuje uznanie invalidity. Na základe žiadosti krajského súdu o doplnenie dokazovania bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Nitre dňa 10. decembra 2012, ktorý po zhodnotení lekárskej dokumentácia nezistil dôvody na zmenu posudku; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opakovane určil na 40 % s tým, že nepodmieňuje uznanie invalidity. Tento záver bol prijatý po zhodnotení všetkých navrhovateľkou predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré neboli doplnené ani v odvolacom konaní.

Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v záveroch zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Samotné tvrdenie navrhovateľky, že jej zdravotný stav sa zhoršuje (ktoré nepodložila novou lekárskou správou) nezakladá dôvod na spochybnenie správností skutkových zistení a prijatých záverov. Na základe uvedeného preto aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Ako už uviedol aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, preskúmavané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok nevylučuje možnosť navrhovateľky opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jej zdravotného stavu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.