10So/15/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., zastúpený Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o. so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výplatu predčasného starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/105/2011-58 zo dňa 9. septembra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/105/2011-58 zo dňa 9. septembra 2015 p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým uznesením v súlade s ustanovením § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) konanie vo veci návrhu na prerušenie konania zo dňa 20.08.2015 podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 246c a § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pod sp. zn. 8Sd 105/2011 sa na tamojšom súde vedie konanie o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2011, ktorým odporkyňa navrhovateľovi podľa § 293bt ods. 2, § 67 ods. 5 a § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. zastavila od 10.05.2011 výplatu predčasného starobného dôchodku. Navrhovateľ dňa 11.10.2012 požiadal o prerušenie tohto konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. z dôvodu nesúladu § 67 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 30 Listiny základných práv a slobôd a čl. 11 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Krajský súd o tomto návrhu rozhodol uznesením zo dňa 26.10.2012 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol a najvyšší súd na odvolanie navrhovateľa rozhodnutím sp. zn. 10So/82/2012 zo dňa 22.05.2013 toto uznesenie potvrdil ako vecne správne.

Vo veci samej krajský súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2011; najvyšší súd toto rozhodnutie uznesením sp. zn. 10So/4/2014 zo dňa 25.03.2015 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V ňom navrhovateľ opätovnepožiadal o prerušenie konania z dôvodu rozporu ustanovenia § 67 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 30 Listiny základných práv a slobôd a čl. 11 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Pretože v predmetnej veci už bolo rozhodnuté právoplatným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd 105/2011 zo dňa 26.10.2012, opätovnému prejednaniu nového návrhu na prerušenie konania bráni prekážka veci rozhodnutej (res iudicata), preto krajský súd konanie o novom návrhu na prerušenie konania zastavil.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. V ňom namietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, lebo mal prerušiť konanie, nakoľko sa v ňom vyskytla otázka, ktorú nie je oprávnený sám riešiť. Podstatou jeho odvolania je názor, že zákonnou úpravou zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku tak, ako bola prijatá v ustanovení § 67 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do základného práva žalobcu ako občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa článku 39 ods. 1 Ústavy SR a článku 30 Listiny základných práv a slobôd. Dôvody odvolania boli v podstate zhodné s dôvodmi uplatnenými v odvolaní proti predchádzajúcemu uzneseniu Krajského súdu Bratislava zo dňa 26.10.2012, č. k. 8Sd/105/2011-23 o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania. K dôvodu, pre ktorý krajský súd zastavil konanie (res iudicata), sa odvolateľ nevyjadril. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že konanie vo veci preruší a vec postúpi ústavnému súdu na posúdenie súladu ustanovenia § 67 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 s Ústavou SR a medzinárodnou zmluvou.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Stotožňuje sa s právnym názorom krajského súdu, že opätovnému návrhu na prerušenie konania v tej istej veci bráni podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku prekážka veci rozhodnutej res iudicata. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie správnosti uznesenia krajského súdu, ktorý konanie o návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zastavil s odôvodnením, že o totožnom návrhu v prebiehajúcom konaní už bolo právoplatne rozhodnuté.

Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľ podaním doručeným odporkyni 14.04.2011, žiadal o preskúmanie zákonnosti jej rozhodnutia č. XXX XXX XXXX zo dňa 18. marca 2011, ktorým navrhovateľovi podľa § 293bt ods. 2, § 67 ods. 5 a § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. zastavila od 10. mája 2011 výplatu predčasného starobného dôchodku (ktorý mu bol priznaný od 01.12.2010). V priebehu súdneho konania navrhovateľ podal návrh na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 pís. b) Občianskeho súdneho poriadku s tým, aby súd postúpil vec Ústavnému súdu SR na posúdenie súladu ustanovenia § 67 ods. 5 zákona o sociálnom poistení prijatého novelou zákona č. 543/2010 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2011 s Ústavou SR a medzinárodnou zmluvou a zaujatie stanoviska podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR.

Krajský súd o tomto návrhu rozhodol uznesením č. k. 8Sd/105/2011-23 zo dňa 26.10.2012 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný, pretože nezistil namietaný nesúlad. Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením č. k. 10So/82/2012-33 zo dňa 22.05.2013 napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil ako vecne správne. V odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, že povinnosť prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. sa vzťahuje aj na prípady, ak súd pred rozhodnutím dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Musí však ísť o situáciu, že k tomuto záveru dospel súd, a nie účastník konania (pozri R 53/1999), čo v prejednávanej veci nebolo splnené.

Dňa 29.10.2013 vydal krajský súd rozsudok vo veci samej, ktorým napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2011 potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako zákonné. Na odvolanie navrhovateľa najvyšší súd ako súd odvolací toto rozhodnutie uznesením č. k. 10So/4/2014-48 zo dňa 25.03.2015 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení veci krajskému súdu podal navrhovateľ opätovne návrh na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku z totožných dôvodov ako bol podaný predchádzajúci návrh.

Podľa § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Právoplatne rozhodnutá vec tvorí prekážku neodstrániteľnej vady konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo s dôsledkom zastavenia konania vo forme uznesenia. Uvedené sa nevzťahuje iba na rozhodnutia vo veci samej, ale napríklad aj na rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania z totožných dôvodov.

Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti považuje odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu o zastavení konania podľa § 159 ods. 3 O.s.p. za vecne správne a preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil bez toho, aby opätovne riešil otázku dôvodnosti uplatneného návrhu na prerušenie konania, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.