10So/15/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľky Y. D., J., právne zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Antolom, Zbrojničná ul. č. 12, Košice, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2012 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sd/85/2012-31 zo dňa 22. marca 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sd/85/2012-31 zo dňa 22. marca 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom s poukazom na ustanovenia § 2501 ods. 2 v spojení s § 250j ods. 1 a § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 25. októbra 2012, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom posúdenie jej zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 9. októbra 2012, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti pre záver, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice opätovne prehodnotil jej zdravotný stav aj na základe doložených lekárskych vyšetrení k opravnému prostriedku a pretože opravnému prostriedku nevyhovel, predložil zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky na druhostupňové posudkové konanie. Druhostupňový posudkový lekár hodnotil zdravotný stav navrhovateľky dňa 21.02.2013, pričom uzavrel, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1zákona, keďže miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u nej predstavuje len 30 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky zhodne s prvoposudkom považoval choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. b) s percentuálnym rozpätím 20-35%. Z lekárskych nálezov navrhovateľky nevyplýva, že by jej postihnutie chrbtice zodpovedalo postihnutiu a dôsledkom uvedeným v kapitole XV, oddiel G, ako to nekonkretizovane čo do položky podľa prílohy č. 4 k zákonu navrhovateľka namietala. Svoje tvrdenie nepreukázala ani dodatočne k opravnému prostriedku pripojenými odbornými výsledkami lekárskych vyšetrení a teda neuviedla také skutočnosti, ktoré by spochybnili úplnosť a objektivitu posudkov a závery posudkových lekárov o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia nie sú v rozpore s navrhovateľkou predloženými lekárskymi nálezmi. Posudkoví lekári nezistili dôvod pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky nad hornú hranicu. Pretože súd považoval skutkový stav právne významný pre rozhodnutie odporkyne za dostatočne zistený a závery posudkov za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver o jej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, musel napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom namietala rozpor v odborných hodnoteniach, ktorý je dôkazom nesprávneho a § 209 zákona nezodpovedajúceho rozhodnutia. Bolesti rúk a lakťov navrhovateľky spadajú podľa jej názoru pod kapitolu XV, oddiel G. Svedčia o tom napr. aj zdravotné postihnutia na chrbtici, výrazné zníženie medzistavcovej výšky, protrúzia disku, koncentrická protrúzia medzistavcovej platničky, prítomné tlakové prejavy na durálny vak a koreň štruktúry vľavo, potvrdená artróza, spondyloartróza - stvrdnuté stavce, dorzálna para mediálna protrúzia disku s lat. doprava s tlakom na pravý neurokoreň S1 a iné. Namietala tiež, že odborný lekársky posudok niektoré ochorenia či poškodenia v popisnej časti „lekárske vyšetrenia“ čiastočne pomenoval bez toho, aby im v ďalšej časti venoval náležitú odbornú pozornosť s následným vyporiadaním sa vo vydanom rozhodnutí odporkyne. Krajský súd prisvedčil odporkyni aj napriek rozporom v hodnotiacich kritériách. Napr. posudkový lekár odporkyne významné postihnutie lakťov takmer prehliada, pričom podľa odborného lekára ide o chronické poškodenie. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec spolu s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 25.10.2012 vrátil na nové konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania podľa pripojeného vyčíslenia.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by spochybnili alebo vyvrátili prijatý záver. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka dňa 9. októbra 2012 požiadala o invalidný dôchodok. Jej žiadosť bola rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 25. októbra 2012 zamietnutá s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože podľa záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 09.10.2012 nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (v posudku bola ustálená jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30%). Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach dňa 21. februára 2013, ktorý po zhodnotení obsahu opravného prostriedku nezistil dôvody na zmenu posudku; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opakovane určil na 30% za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV, odd. E, pol. 3 písm. b (Choroby podporného a pohybového aparátu) s tým, že funkčné postihnutie vyplývajúce z obmedzenia pohybového ústrojenstva pri obojstrannej epikondylitíde, syndróme karpálneho tunela, degeneratívnych zmenách na chrbtici s popisovanými morfologickými zmenami, ktorú sú zdôraznené v opravnom prostriedku z 29.11.2012 posudkovo z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezdôvodňuje invaliditu a ostatné funkčné postihnutia (kardiologický a psychiatrický nález) sú posudkovo menej významné a nezdôvodňujú vyššie percento MPSVZČ. V lekárskej správe boli vymenované všetky podklady relevantné z hľadiska posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky s tým, že navrhovateľka vlastnoručným podpisom potvrdila, že predložila všetky odborné lekárske nálezy a iné k dispozícii nemá. Žiaden nový odborný lekársky nález nepripojila ani k podanému odvolaniu.

Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Za dôvodnú nepovažuje odvolací súd ani námietku o existencii rozporu v odborných hodnoteniach; v zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky sú lekárske správy zhodné. Námietku, že zdravotné postihnutie navrhovateľky malo byť zaradené pod kap. XV, oddiel G (bez udania konkrétnej položky) uplatnila navrhovateľka už v opravnom prostriedku, pričom posudkový lekár ju nepovažoval za opodstatnenú a zotrval na zatriedení jej zdravotného postihnutia pod kap. XV, odd. E pol. 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu. Namietala tiež, že posudkový lekár prehliadal významné postihnutie lakťov, hoci ide o chronické poškodenie. Posudkový lekár v lekárskej správe z 21.02.2013 neopomenul ani mierne degeneratívne zmeny na lakťoch s tým, že tomuto poškodeniu zodpovedá priznaná 30% MPSVZČ.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Ako už uviedol aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, preskúmavané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok nevylučuje možnosť navrhovateľky opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jej zdravotného stavu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.