ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. decembra 2013 o zvýšení sumy starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/26/2014-20 zo dňa 11. septembra 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/26/2014-20 zo dňa 11. septembra 2014 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne zo dňa 5. decembra 2013 č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 82 a § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014, zvýšila navrhovateľovi od 1. januára 2014 invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, o sumu 7,80 € mesačne na sumu 509 € mesačne.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 2501 ods. 1 a 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľovi bol právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X priznaný invalidný dôchodok od 31.10.1989 podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v sume 3 754 Sk mesačne, od marca 1991 v maximálnej možnej sume 3 800 Sk mesačne. Ku dňu 31. decembru 2013 poberal navrhovateľ invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, v sume 501,20 € mesačne a ten bol zvýšený od 01.01.2014 o 7,80 € mesačne podľa § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. Krajský súd ďalej uviedol, že poberaný invalidný dôchodok sa nezmenil na starobný dôchodok, ale sa za taký iba považuje, pretože dôvody uvedené v § 109 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. 492/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré majú za následok zánik nároku na invalidný dôchodok nenastali. Spôsob zvýšenia dôchodkovej dávky od 1. januára 2014 bol vykonaný podľa platných právnych predpisov, preto preskúmavané rozhodnutie odporkyne je zákonné.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože na ňu nemá zákonný nárok.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom poukázal na pracovnú zmluvu od 01.06.1985 na odpracovanie posledných 5 rokov baníckej činnosti a potvrdenie o odpracovaných rokoch z 05.09.1989, ktoré potvrdzujú, že nemohol poberať invalidný dôchodok, keďže išiel do plného dôchodku. Výmer invalidného dôchodku nikdy neobdržal. Žiada o správne dôchodkové ohodnotenie na základe odpracovaných rokov.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Trvá na vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku, ktorý sa v súlade s § 263 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. od 1. januára 2005 považuje za starobný dôchodok. Navrhla preto napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 263 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, invalidný dôchodok uvedený v odseku 1, ktorého poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje od 1. januára 2005 za starobný dôchodok.
Podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., sa starobný dôchodok zvyšuje o 11,20 €. Podľa § 1 písm. j) citovaného opatrenia sa vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice zvyšuje v roku 2013 o 13,20 €.
Ako zistil odvolací súd z obsahu súdneho spisu, predmetom preskúmania súdom je zákonnosť rozhodnutia odporkyne zo dňa 5. decembra 2013, ktorým bol navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 zvýšený od 1. januára 2014 invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, na sumu 509 € mesačne. Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že nikdy nebol invalidný. Obsah administratívneho spisu však potvrdzuje vyjadrenie odporkyne, že navrhovateľ je od 31.10.1989 poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa podľa § 263 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. od 01.01.2005 považuje za starobný dôchodok, a tento bol preskúmavaným rozhodnutím zvýšený od 01.01.2014 v zmysle platných právnych predpisov.
V konaní vedenom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve týkajúcom sa vecí dôchodkového zabezpečenia sa môže súd v zásade zaoberať len posúdením zákonnosti toho rozhodnutia, proti ktorému navrhovateľ v zákonnej lehote podal opravný prostriedok, a ktoré tak označil za predmet preskúmania. Iným, ako bolo riešené rozhodnutím, ktoré bolo napadnuté opravným prostriedkom sa zaoberať nemohol, lebo predmet konania mal vymedzený tým, čo bolo obsahom rozhodnutia zo dňa 5. decembra 2013. Pretože týmto rozhodnutím odporkyne bolo realizované len zvýšenie starobného dôchodku o valorizačný príplatok, bolo možné ho preskúmať len z hľadiska ním priznaného zvýšenia k dôchodku, t. j. či suma zvýšenia bola správne určená a priznaná od splátkystanovenej príslušným valorizačným predpisom.
Na ostatné námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd nemohol prihliadnuť, nakoľko tieto nesúviseli s preskúmavaným rozhodnutím.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia odporkyne a napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny.
Tu sa žiada poznamenať, že navrhovateľ má právo požiadať o priznanie starobného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, čo už zrejme aj urobil, a v rámci tohto konania sa bude odporkyňa zaoberať aj otázkou odpracovaných rokov.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.