10So/141/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky Ing. P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Scud/8/2012-86 zo dňa 26. júna 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Scud/8/2012-86 zo dňa 26. júna 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako zákonné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. októbra 2012, ktorým priznala navrhovateľke invalidný dôchodok.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporkyňa pôvodne rozhodnutím zo dňa 8. septembra 2011 podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo 16.02.2011 s odôvodnením, že nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá viac ako 40 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Následne rozhodnutím z 22.10.2012 svoje predchádzajúce rozhodnutie zrušila s odôvodnením, že zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne posúdený a podľa lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie z 22.10.2012 navrhovateľka bola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 27. januára 2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Navrhovateľka proti rozhodnutiu o zamietnutí jej žiadosti namietala, že od 10.01.2011 má uznanú 50 % invaliditu s neobmedzenou dobou trvania a proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku namietala, že odporkyňa mala akceptovať rozhodnutie komisie nemeckého dôchodkového poistenia vydané na základe tamojších posudkových lekárov s akceptovaním začiatku práceneschopnosti a určenia začiatkuvyplácania a taktiež uznania výšky dôchodku. Priznanie 45 % invalidity považovala za nesprávne a poškodzujúce.

Krajský súd mal z posudkového spisu preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky bol na základe jej žiadosti o invalidný dôchodok posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 24.08.2011, ktorý uviedol, že navrhovateľka trpí na recidivujúcu stredne ťažkú depresívnu poruchu, ktorá podľa odborných nálezov nezodpovedá invalidite. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú poruchy nálad, stredne ťažké formy podľa kap. V, položky 3a prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo znamená, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava dňa 25.01.2012 opakovane posúdil zdravotný stav navrhovateľky, pričom nedošlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia ani percentuálneho poklesu. Pridružené sekundárne ochorenia nepovažoval za posudkovo závažné. V priebehu súdneho konania navrhovateľka predložila novšie lekárske nálezy, ktoré vyhodnotil posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v posudku zo dňa 27.09.2012, v ktorom stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % s dátumom vzniku invalidity od 27.01.2012, t. j. dňom psychiatrického a neurologického vyšetrenia, ktoré je uvedené v celkovom lekárskom posudku pre Dôchodkovú poisťovňu v Spolkovej republike Nemecko. Na základe tohto posudku odporkyňa zrušila rozhodnutie z 08.09.2011 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok a rozhodnutím z 22.10.2012 priznala navrhovateľke od 27. januára 2012 invalidný dôchodok v sume 64,30 eur mesačne podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľka spolu s opravným prostriedkom predložila aj novšie lekárske nálezy, preto súd doplnil dokazovanie zadovážením doplňujúceho odborného vyjadrenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, ktorý dňa 14.03.2013 uviedol, že sa nejedná o relevantné lekárske vyšetrenie, pretože neobsahuje objektívne vyšetrenie navrhovateľky, diagnostický záver a odtlačok pečiatky a podpis lekára, resp. zdravotníckeho zariadenia, ktoré sa klinicky vyjadruje k zdravotnému stavu navrhovateľky. Zároveň poukázal aj na to, že termín sociálno-lekárske posúdenie výkonnosti sa v posudkovom lekárstve na území Slovenskej republiky nepoužíva a pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľky nie je možné uplatňovať zákony platné v inom štáte pri posudzovaní zdravotného stavu poistencov v Slovenskej republike. Zotrval na posudkovom závere uvedenom v posudku zo dňa 27.09.2012.

Krajský súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka bola v Spolkovej republike Nemecko od 01.04.2011 uznaná čiastočne invalidná vo výške 50 % a od 01.05.2012 poberá v Spolkovej republike Nemecko plný invalidný dôchodok, pričom jej zdravotný stav bol v Spolkovej republike Nemecko posúdený podľa zákonných predpisov odlišných od zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platnom na území Slovenskej republiky a posudkové kritériá, ktoré platia na území Spolkovej republiky Nemecko sú odlišné od posudkových kritérií platných na území Slovenskej republiky, preto pri posúdení zdravotného stavu v inom štáte nie je možné posudkové závery cudzieho posudkového orgánu automaticky aplikovať aj na posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku na území Slovenskej republiky. Závery posudkov posudkových lekárov odporkyne sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom.

Uviedol tiež, že navrhovateľka splnila podmienky nároku na invalidný dôchodok len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Švajčiarskej konfederácie v rozsahu 9551 dní. Teoretická suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,9002; 44,9206 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia, percentuálneho poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 27.01.2012, ktorá je 9,8182 eur, čo predstavuje sumu invalidného dôchodku 181,83614862 eur mesačne. Z tejto sumy je čiastkový invalidný dôchodok podiel, ktorý zodpovedá pomeru dôb obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, t. j. 4 960 dní k úhrnu dôb zhodnotených na nárok a teoretickú sumu invalidného dôchodku, t. j. 14 511 dní. Koeficient na určenie sumy čiastkového invalidného dôchodku v hodnote 0,34181083 je určený ako podiel dôbobdobia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a úhrnu dôb zhodnotených na nárok a teoretickú sumu starobného dôchodku. Invalidný dôchodok v sume 181,83614862 eur sa kráti v pomere 13,5891 rokov v Slovenskej republike s úhrnom 39,7562 rokov, t. j. 0,34181083 na sumu 62,20 eur mesačne. K tejto sume patrí zvýšenie o 3,3 %, t. j. o 2.10 eur = 64,30 eur mesačne. Odporkyňa teda pri výpočte invalidného dôchodku navrhovateľky postupovala správne podľa citovaných zákonných ustanovení.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania.

K rozsudku krajského súdu sa navrhovateľka vyjadrila podaním z 27.08.2013, ktoré bolo podľa obsahu posúdené ako odvolanie. Namietala v ňom, že z jej hľadiska súd nezistil úplne skutkový stav vecí. Uviedla, že na výzvu súdu na predloženie novších lekárskych posudkov reagovala zaslaním rôznych dokladov, vrátane nálezu odborného rehabilitačného lekára E. z 21.03.2012, v ktorom sú uvedené viaceré diagnózy, jedna z nich fibromyalgia, ktorá nikde nefiguruje. Ide o nadradenú diagnózu, ktorej súčasťou je okrem bolestivých stavov pohybového ústrojenstva a svalov vyčerpanosť a depresia. Nemala možnosť získať aktualizáciu ani od rehabilitačného lekára, ani od neurológa, lebo títo vyhotovujú aktualizáciu len pre nemeckú dôchodkovú poisťovňu. Nezodpovedá preto skutočnosti, že pri posúdení jej zdravotného stavu boli zohľadnené všetky uvádzané ťažkosti.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by spochybnili alebo vyvrátili prijatý záver. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala zhoršenie zdravotného stavu v rozsahu, ktorý by odôvodňoval určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Závery napadnutého rozhodnutia považuje odporkyňa za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním, preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.10.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v medziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť jej preskúmavaného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivýzdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Kľúčovou otázkou pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok je otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Nárok na invalidný dôchodok je v zmysle zákona o sociálnom poistení podmienený invaliditou poistenca, ktorá spočíva v tom, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Zo spisu odporkyne vyplýva, že táto pôvodne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.09.2011 zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo 16.02.2011 s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, pretože podľa odborného posudku o invalidite vypracovaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 24.08.2011 nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (v posudku bola ustálená jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %).

Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava dňa 25.01.2012, ktorý po zhodnotení obsahu opravného prostriedku nezistil dôvody na zmenu posudku; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opakovane určil na 35 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 3a - poruchy nálad (depresie periodické) stredne ťažké formy, prílohy č. 4 zákona bez zistenia iného zdravotného postihnutia, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie základnej miery. Následne navrhovateľka predložila nové lekárske nálezy, ktoré zdokladovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, v dôsledku čoho došlo k zmene výroku posudku a určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % za nezmenené rozhodujúce zdravotné postihnutie s dátumom vzniku invalidity 27.01.2012, t. j. dňom odborného psychiatrického a neurologického vyšetrenia, ktoré je uvedené v celkovom lekárskom posudku pre Dôchodkovú poisťovňu v nemeckej republike. V celkovom posudku je o. i. uvedené, že u navrhovateľky sa nejedná o ťažkú formu daného ochorenia, pretože tá by si vyžiadala urgentnú hospitalizáciu na psychiatrickej klinike, pretože sa jedná o život ohrozujúci stav. Pridružené sekundárne ochorenia - bolesti chrbtice, migrény, operácia kŕčových žíl a alergia, vyhodnotil posudkový lekár akoposudkovo nezávažné až bezvýznamné. Dôsledkom tohto nového posúdenia bolo zrušenie pôvodného rozhodnutia odporkyne a vydanie nového zo dňa 22.10.2012 o priznaní invalidného dôchodku v sume 64,30 eur mesačne s podrobným odôvodnením jeho výpočtu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd zrozumiteľne vysvetlil, prečo pri posúdení zdravotného stavu v inom štáte nie je možné posudkové závery cudzieho posudkového orgánu automaticky aplikovať aj na posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku na území Slovenskej republiky. Neobstojí opakovaná námietka navrhovateľky o spochybňovaní kompetencie lekárov v Nemecku, keď posudkoví lekári sociálneho poistenia odporkyne mohli pri posudzovaní jej zdravotného stavu, navyše v jej (nezavinenej) neprítomnosti, v súlade s právnymi predpismi platnými na území Slovenskej republiky vychádzať iba z doložených relevantných lekárskych vyšetrení, ktoré obsahovali objektívne vyšetrenie navrhovateľky s diagnostickým záverom vrátane odtlačku pečiatky a podpisu lekára, príp. zdravotníckeho zariadenia; naša právna neumožňuje zohľadniť sociálno-lekárske posúdenie výkonnosti.

Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Odvolací súd po detailnom oboznámení sa s kompletným spisovým materiálom konštatuje, že v lekárskych správach obsiahnuté odborné nálezy boli vyhodnocované v rámci vyšetrení uskutočnených na účely posúdenia invalidity navrhovateľky a posudkoví lekári sa v posudku vyjadrili ku všetkým navrhovateľkou udávaným ťažkostiam. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za nevyhnuté zdôrazniť, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne o priznaní invalidného dôchodku na základe ustálenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % nevylučuje možnosť navrhovateľky opätovne požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jej zdravotného stavu, čo by preukazovali nové lekárske nálezy.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporcovi náhrada trov nepatrí zo zákona

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.