10So/134/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom O., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/139/2014-24 zo dňa 31. júla 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/139/2014-24 zo dňa 31. júla 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. novembra 2013, ktorým odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Krajský súd v rozsudku uviedol, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Čadca dňa 11.04.2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie dňa 21.05.2014. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. K. v lekárskej správe zo dňa 21.05.2014 uviedol: V odvolacom konaní sme sa oboznámili s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou, sovšetkými predloženými odbornými nálezmi. Vykonali sme vlastné vyšetrenie. Navrhovateľ s viacročnou anamnézou bolestí kolenných a bedrových kĺbov, v dispenzári ortopéda s RTG známkami obojstrannej artrózy bedrových a výraznejšie kolenných kĺboch. Podľa všeobecného posudkového hľadiska sa MPSVZČ určuje podľa zostávajúcich následkov degeneratívnych zmien, u navrhovateľa je prítomná stredne ťažká porucha hybnosti v oboch kolenných kĺboch s mediálnou chronickou instabilitou, kompenzovanou ortézou bez výstuhy s miernou hypotóniou ľavého stehenného svalstva. Vzhľadom ku kombinovanému postihnutiu - stredne ťažké obmedzenie hybnosti s drásotmi s mediálnou instabilitou, hodnotíme MPSVZČ na hornej hranici rozpätia, t. j. 35 %. Ochorenie môže prebiehať so stavmi dekomp. artrózy, ktoré si vyžadujú dočasnú práceneschopnosť. Navrhovateľ zatiaľ nie je zaradený do poradovníka na výmenu kolenných kĺbov. Pre ostatné pridružené ochorenia uvedené v diagnostických záveroch, ktoré pri osobitnom hodnotení neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, zvyšujeme MPSVZČ o 10 %. Hybnosť v bedrových kĺboch je ľahko obmedzená, osový aparát s chronickou bolesťou chrbtice je bez postihnutia miešnych koreňov s dištanciami rozvíjania na dolnej hranici fyziologického, rozpätia, vysoký krvný tlak je pri liečbe stabilizovaný, vo vyššom pásme, nie sú prítomné ťažké orgánové zmeny. Novodiagnostikovaná bronchiálna astma podľa funkčných vyšetrení zodpovedá na dolnej hranici rozpätia s MPSVZČ 35 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 45 % (M17/KapitoIa XV., oddiel G, položka 50, písm. b)

Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku na pojednávaní zotrval navrhovateľ na svojom opravnom prostriedku. Uviedol, že druhostupňový posudkový lekár nevyhodnotil interné vyšetrenie, nakoľko má vysoký krvný tlak 210/100, ide o vyšetrenie, ktoré bolo vykonané v Čadci u MUDr. L., presný dátum vyšetrenia uviesť nevedel, ani lekársky nález súdu predložiť, ale bolo to pred posúdením druhostupňovým posudkovým lekárom. Navrhovateľ v priebehu konania súdu nepredložil novší odborný lekársky nález, ktorý by diagnosticky hodnotil jeho zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu druhostupňovým posudkovým lekárom v označenej lekárskej správe zo dňa 21.04.2014, teda nespochybnil ani posudkový záver, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že on má vysoký krvný tlak (210/100), interné vyšetrenie vykonané podľa navrhovateľa u MUDr. L., potvrdzujúce toto tvrdenie, však súdu nepredložil. Lekárska správa vypracovaná druhostupňovým posudkovým lekárom sociálneho poistenia MUDr. K. zo dňa 21.05.2014 obsahuje novodoložené odborné nálezy, medzi inými aj interné vyšetrenie zo dňa 15.05.2014, kde sa objavuje hodnota TK150/100 so záverom: chronický kašeľ v.s. bronchiálna astma, art. hypert. 1, obezita, chronická hepatopátia, gonartróza.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Uviedol, že vzhľadom na jeho zdravotný stav a predpokladanú operáciu, ktorá spočíva vo výmene kĺbov, nemôže súhlasiť s predmetným rozsudkom krajského súdu. Opakovane uviedol, že mu bol zistený vysoký krvný tlak 200/130 mmH na základe interného vyšetrenia, ktoré bolo vykonané dňa 27.09.2013. Podľa jeho názoru pri takto zistenej hypertenzii možno predpokladať zväčšenie rizika poškodenia cieľových orgánov napr. obličiek, mozgu, sietnice a pod. ako aj zvýšené riziko infarktu ako aj iných ochorení srdca, s ktorými nie je možné pracovať, čo súd absolútne neposudzoval a tým poškodil navrhovateľa v súvislosti s jeho právom na spravodlivé prejednanie veci. Z vyšetrenia, ktoré bolo vykonané dňa 16.05.2014 vyplýva, že navrhovateľ trpí bronchiálnou astmou 3. stupňa.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárovsociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľom v odvolaní o neúplnom zistení jeho zdravotného stavu preto odporkyňa považuje za nedôvodné. Pochybnosti navrhovateľa, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jeho nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku nevznikol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom súdneho konania prvostupňového ako i odvolacieho bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 25. novembra 2013 č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 02.10.2013, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, je navrhovateľ podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný s MPSVZČ 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Príloha č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Čadca dňa 11.04.2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, 21.05.2014. Posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný s MPSVZČ 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku, na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, považuje odvolací súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľ v správnom a ani v súdnom konaní nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávaťzárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod nepochybovať.

V konaní súdu taktiež odvolací súd nezistil žiadne nesprávnosti, na ktoré navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľ opätovne požiadať o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.