ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2012, o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/315/2012-56 zo dňa 17. apríla 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/315/2012-56 zo dňa 17. apríla 2014 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom s poukazom na ustanovenie § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2012 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2012. Rozhodnutím z 21.11.2012 odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zvýšila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 23. júla 2012 na 219,40 Eur mesačne s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 6. novembra 2012 je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (namiesto dovtedy určenej miery 55 %). Ďalším rozhodnutím z 28.11.2012 podľa § 82 a § 293ce zákona zvýšila navrhovateľovi od 1. januára 2013 invalidný dôchodok na sumu 225,30 Eur mesačne a vdovský dôchodok na 76,70 Eur mesačne v súlade s Opatrením MPSVaR SR č. 329/2012 Z. z. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu z 21.11.2012 opravný prostriedok, pretože nesúhlasil s posúdením jeho zdravotného stavu.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa bol opätovne posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica dňa 13.novembra 2013, ktorý nezistil nové, posudkovo závažné skutočnosti. Navrhovateľ trval na podanom opravnom prostriedku, a preto v súdnom konaní jeho zdravotný stav opakovane posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia SP ústredie Bratislava dňa 15. 01.2014 s rovnakým záverom, že miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 70 %. Zotrval na závere, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú Duševné choroby a poruchy správania podľa prílohy 4 zákona, položka 3, písm. b) - poruchy nálad, ťažké formy bez psychotických príznakov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % zvýšenú o 10 % za iné zdravotné postihnutie - dorzalgia, cukrovka typ 2., obezita (BMI 31,4).
Po oboznámení posudku na pojednávaní dňa 17. apríla 2014 navrhovateľ uviedol, že s uvedeným posudkom nesúhlasí, pretože chodí stále po doktoroch a bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike vo Veľkom Záluží od 12.02.2014 do 28.02.2014. Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené a s prihliadnutím na skutočnosť, že v zmysle zákona lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho postenia vykonáva posudkový lekár sociálneho postenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia dospel k záveru, že rozhodnutia odporkyne sú vecne správne a zákonné, preto ich potvrdil. Vychádzal pritom z posudkov posudkových lekárov, pretože títo dostatočne a presvedčivo odôvodnili, prečo navrhovateľ je naďalej invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie už 55 %, ale 70 % s dátumom zmeny odo dňa 23. júla 2012. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, pretože nemá na ich náhradu zákonný nárok.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Uviedol, že celé konanie považuje za neobjektívne. Namietal, že krajský súd nevzal do úvahy jeho hospitalizáciu v liečebni Veľké Zálužie od 12.02.2014 do 28.02.2014, pričom odporkyňa aj súd mu vytýkali, že nebol s jeho diagnózou hospitalizovaný. Žiada doložiť zvukový záznam z konania Sociálnej poisťovne zo dňa 15.01.2014, nakoľko z neho bude zrejmé, ako povrchne, zaujato a neobjektívne bolo konanie vedené. Zároveň žiadal, aby mu bol pridelený právny zástupca, lebo z dôchodku si ho nemôže dovoliť. Uviedol tiež, že dodatočne zašle prehľad svojich diagnóz, kópie odborných vyšetrení aj sťažnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na jednanie pracovníkov liečebne Veľké Zálužie. Žiada, aby bol jeho zdravotný stav opätovne a objektívne posúdený.
Odporkyňa nevyužila možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).
Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zvýšení sumy invalidného dôchodku na základe lekárskej správy zo 06.11.2012 so záverom o určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ) na 70 % od 23.07.2012 (namiesto dovtedy určených 55 %), pretože navrhovateľ s takto určenou MPSVZČ nesúhlasil.
Z pripojeného dávkového spisu odporkyne a súdneho spisu vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. novembra 2012 vyhovela žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku od 23.07.2012, pretože na základe aktuálneho posúdenia jeho zdravotného stavu - Odborného posudku o invalidite zo 6. novembra 2012 sa miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť zvýšila z 55 % na 70 %, a to 60 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kap. V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3. - poruchy nálad, písmeno b) - ťažké formy, bez psychotických príznakov s navýšením o 10 % pre ostatné ochorenia - dorzalgiu.
Po podaní opravného prostriedku opakovane posudzoval zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica dňa 13.11.2013, pričom zotrval na priznanej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70 % s rozhodujúcim zdravotným postihnutím podľa kap. V, pol. 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona v určenej výške 60 % so zvýšením o 10 % v zmysle § 71 ods. 8 zákona za ostatné zdravotné postihnutia. V priebehu súdneho konania bol zdravotný stav navrhovateľa opäť posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v Bratislave dňa 15.01.2014 s rovnakým záverom o 70 %- nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodov, ako boli uvedené v predchádzajúcej lekárskej správe, kedy mal navrhovateľ ďalšiu možnosť predložiť lekárske správy alebo odborné nálezy, ktoré by potvrdzovali ním tvrdené zhoršenie zdravotného stavu, nič nové však nedoložil.
Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o zvýšenie invalidného dôchodku. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Navyše navrhovateľ v odvolaní nespochybnil rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kap. V, pol. 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona, za ktoré mu bolo priznané zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %, ktorá bola v rámci zákonných možností zvýšená o ďalších maximálne možných 10 % za ostatné zdravotné postihnutia. Namietal neobjektívnosť zo strany odporkyne a nezohľadnenie jeho hospitalizácie v liečebni Veľké Zálužie od 12.02.2014 do 28.02.2014. Tieto námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné: neobjektívnosť zo strany odporkyne vyvodzoval zo skutočnosti, že bol posudkovou lekárkou pri posudzovaní jeho zdravotného stavu dňa 15.01.2014 označený za obézneho, čomu ale zodpovedá jeho BMI 31,4, čo je údaj objektívny. Neobstojí ani jeho tvrdenie o nezohľadnení hospitalizácie na psychiatrickej klinike vo Veľkom Záluží od 12.02.2014 do 28.02.2014, keďže lekársku správu z nej doložil do spisu na pojednávaní dňa 17.04.2014; zo správy však vyplýva, že navrhovateľ sám ukončil hospitalizáciu a zariadenie opustil bez dokladov a zdravotnej dokumentácie, teda sám znemožnil prípadné priaznivé ovplyvnenie svojho zdravotného stavu a preto na základe tejto hospitalizácie nemožno prijať záver, že jeho zdravotný stav nebol posúdený objektívne.
Pokiaľ ide o žiadosť navrhovateľa o pridelenie právneho zástupcu, uplatnenú v podanom odvolaní, krajský súd listom z 23.06.2014 navrhovateľa odkázal na Centrum právnej pomoci, kancelária Trenčín, v súlade s ust. § 30 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2012, pretože súd už nemá oprávnenie ustanoviť účastníkovi advokáta. Navrhovateľ na výzvu súdu, aby súd informoval, či sa na centrum právnej pomoci obrátil, nereagoval.
Z vyššie uvedených dôvodov preto aj odvolací súd považoval rozhodnutia odporkyne za zákonné a rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Ak by však v budúcnosti došlo k významnej zmene zdravotného stavu navrhovateľa a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľ opätovne požiadať o nové posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity zmysle § 71 ods. 10 zákona.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.