10So/121/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: W. K., bytom I., zastúpená: Mgr. Tomáš Kováč, advokát, so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, adresa na doručovanie: Janka Kráľa 1165/22, 958 06 Partizánske, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. Augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2013, konajúc o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/128/2013-42 zo dňa 10.04.2014 v časti výroku o trovách konania, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/128/2013-42 zo dňa 10.04.2014 v časti výroku o trovách konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 za použitia ust. § 250h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,O.s.p.“) zastavil konanie vo veci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2013, pretože navrhovateľka zobrala svoje odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne späť v celom rozsahu pred rozhodnutím súdu v dôsledku vydania nového rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 10.09.2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 10.09.2013, ktorým čiastočne vyhovela navrhovateľovi. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 569,70 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľka podala návrh dôvodne a zmenovým rozhodnutím jej bolo vyhovené, t.z. pre správanie odporcu (procesné zavinenie) vzala navrhovateľka svoj dôvodný návrh späť.

Proti uznesenia krajského súdu v časti výroku o trovách konania podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadala najvyšší súd, aby výrok o trovách konania zmenil tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Svoje odvolanie zdôvodnila tým, že rozhodnutie krajského súdu vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci. Podkladom posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky uskutočneného 18.03.2013 boli podľa odborného posudku o invalidite odborné lekárske správy z 28.06.2012, 25.04.2012, 02.08.2012, 02.02.2013, chirurgické vyšetrenia od 03.11.2011 do 07.12.2012, angiologické vyšetrenia od 11.01.2012 do 20.03.2012, USG krku z 28.06.2012, CT vyšetrenie z 08.03.2012, lymfoscintigrafia z 11.01.2011, protokol o vyšetrení rádiofarmakom z 23.12.2011, infektologické vyšetrenie z 15.06.2012, gastroenterologické vyšetrenie z 31.01.2012 a dermatologické vyšetrenie z 26.06.2012. V dôsledku podania opravného prostriedku na preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku navrhovateľkou, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie pri opätovnom posúdení zdravotného stavu dňa 07.08.2013 uznal navrhovateľku invalidnou odo dňa 03.10.2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár vychádzal pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľky aj z novopredložených nálezov, a to reumatologického vyšetrenie z 19.07.2013, z imunologického vyšetrenie z 22.05.2013, endokrinologického vyšetrenie z 15.04.2013, chirurgického vyšetrenia z 17.07.2013, gastroenerologického vyšetrenia z 23.07.2013 a psychiatrického vyšetrenia z 16.07.2013. Z toho vyplýva, že v čase posudzovania zdravotného stavu uskutočneného 18.03.2013, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, nemala Sociálna poisťovňa k dispozícii všetky odborné lekárske správy, na základe ktorých posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, rozhodoval pri opätovnom posúdení zdravotného stavu. Odporkyňa tak neporušila žiadnu povinnosť ustanovenú právnymi predpismi, keď vydala napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie o zvýšení invalidného dôchodku. Zhoršenie zdravotného stavu vyplynulo až z dodatočne predložených lekárskych správ, ktoré boli predložené až po vydaní napadnutého rozhodnutia, z čoho vyplýva, že odporkyňa nezavinila, že sa konanie muselo zastaviť.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedla, že považuje rozhodnutie krajského súdu za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Nesúhlasí s argumentáciou odporkyne ohľadom jej procesného zavinenia a poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu týkajúce sa zastavenia súdneho konania na základe späťvzatia návrhu v dôsledku procesného zavinenia odporcu. Odporkyňa až v súdnom konaní z časti vyhovela opravnému prostriedku navrhovateľky, a to na základe skutočností, ktoré boli preukázané ešte v dávkovom konaní. Odporkyňa ako účastník súdneho konania z procesného hľadiska zavinila zastavenie súdneho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne je potrebné vyhovieť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť. Podľa § 250h ods. 2, až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ustanovenie o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené, nie je obmedzené len na určité konania, ani na dôvody zastavenia konania. Platí preto pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolozastavené. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Je však potrebné poznamenať, že medzi správaním odporcu a späťvzatím návrhu musí byť daná príčinná súvislosť. Z toho vyplýva, že akékoľvek správanie odporkyne nie je možné považovať za príčinu späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky. Pre určenie príčinnej súvislosti je podstatné, aby odporca bol pri vyhovení nároku ovplyvnený podaním návrhu na súd. V prípade, ak sa zmenili objektívne okolnosti do tej miery (napr. novopredložené lekárske správy posudkových lekárov), že aj bez podania návrhu na súd by bol odporca navrhovateľovi vyhovel, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu určiť príčinnú súvislosť medzi správaním odporkyne a späťvzatím návrhu.

V prejednávanej veci posudkový lekár odporkyne pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky dňa 18.03.2013 vychádzal zo skutočností jemu známych, pričom nemal k dispozícií všetky odborné lekárske správy, na základe ktorých posudkový lekár rozhodoval pri opätovnom posúdení zdravotného stavu dňa 07.08.2013. Zhoršenie zdravotného stavu, ktoré zakladalo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyplynulo až z navrhovateľkou dodatočne predložených lekárskych správ. Z uvedeného preto vyplýva, že nebola daná príčinná súvislosť medzi správaním odporcu a spaťvzatím návrhu, pretože odporca zmenil svoje pôvodné rozhodnutie v dôsledku nových skutočností, a nie preto, že navrhovateľ podal proti pôvodnému rozhodnutiu opravný prostriedok. K vydaniu nového rozhodnutia preto nedošlo z dôvodu správania sa na strane odporkyne, naopak, dodatočné predloženie lekárskych správ navrhovateľkou vyvolalo potrebu opätovne posúdiť jej nárok na invalidný dôchodok. Teda odporkyňa v zmysle § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. nezavinila, že sa konanie muselo zastaviť.

Najvyšší súd preto rozhodol podľa § 220 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250ja ods. 3 druhou vetou O.s.p. tak, že uznesenie krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože úspešná odporkyňa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá a navrhovateľ nebol úspešný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.