ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. právne zastúpeného Mgr. Alžbetou Slašťanovou, advokátkou, AK so sídlom v Žiari nad Hronom, Nám. Matice Slovenskej 6, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, konajúc o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/283/2015-35 zo dňa 15.12.2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/283/2015-35 zo dňa 15. decembra 2016 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júla 2015 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.07.2015 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania.
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods.1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon alebo zákon č. 461/2003 Z. z. a zákon o sociálnom poistení“), pretože navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok nevznikol, nakoľko pred vznikom invalidity nezískal potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia, ale len 11 rokov a 155 dní. Do obdobia jeho dôchodkového poistenia nezapočítala obdobie výkonu základnej vojenskej služby ani jeho služobný pomer príslušníka ZVJS, pretože uvedené obdobie dôchodkového poistenia celkom v rozsahu 23 rokov a 158 dní bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže z 28.09.2005 od 01.10.2005. Uvedený postup odôvodnila znením ust. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení s tým, že pokiaľ navrhovateľ získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie jemožné uvedené obdobie hodnotiť pre účely priznania invalidného dôchodku a to aj v súvislosti s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a Dohovorom o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorým sa štát zaviazal realizovať záväzky upravené len v III. časti tohto Dohovoru a nárok na invalidný dôchodok je upravený v jeho II. časti. Vecnú správnosť svojho rozhodnutia odôvodnila aj ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorú nekonkretizovala. Uzavrela, že týmto bol realizovaný predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 26Sd/195/2014-15 z 09.04.2015.
V odôvodnení uviedol, že preskúmaním veci krajský súd zistil, že o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku bolo už odporkyňou rozhodnuté jej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2014 a jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola zamietnutá podľa § 70 ods.1, § 60 ods.2, § 255 ods.5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Odporkyňa konštatovala, že navrhovateľ nesplnil zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým, že ku dňu vzniku invalidity k 16.10.2013 nezískal potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia, ale len 11 rokov a 155 dní s tým, že obdobie základnej vojenskej služby ani služobný pomer príslušníka ZVJS mu do obdobia dôchodkového poistenia nezapočítala a nezohľadnila ani zárobky, ktoré v tom čase dosiahol, čo odôvodnila poukazom na Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 tak, že štát sa zaviazal realizovať záväzky upravené v III. časti „Dohovoru“ a nárok na invalidný dôchodok bol upravený v jeho druhej časti.
Uvedené rozhodnutie odporkyne bolo v rámci preskúmavacieho konania Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušené rozsudkom č. 26S/195/2014-15 z 09.04.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci a pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd odporkyni vytkol, že nesprávne vyložila zákonné ust. § 60 ods. 2, resp. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, keď započítanie obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania a určenia výšky výsluhového dôchodku navrhovateľa vylúčila s tým, že je už poberateľom výsluhového dôchodku. Krajský súd uviedol, že pre možnosť vylúčenia tohto obdobia dôchodkového poistenia by okrem poberania výsluhového dôchodku musel byť splnený aj ďalší zákonný predpoklad a to poberanie dávky dôchodkového zabezpečenia, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, t. j. pre možnosť aplikácie týchto zákonných ustanovení by museli byť splnené obidve podmienky, t. j. poberanie (resp. nárok na výsluhový dôchodok) spolu s poberaním invalidného dôchodku. Bez splnenia obidvoch podmienok súčasne nemohli byť zákonné ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení aplikované. Uložil odporkyni zaoberať sa žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku opätovne s tým, aby do obdobia jeho dôchodkového poistenia pre posúdenie vzniku jeho nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení započítala aj obdobie výkonu jeho služby príslušníka ZVJS a základnej vojenskej služby, t. j. tie obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli zhodnotené pre účely priznania výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a pre účely určenia jeho výšky mala zohľadniť aj zárobky, ktoré navrhovateľ počas uvedeného obdobia dosiahol, pokiaľ budú spadať do rozhodujúceho obdobia. Mala sa zaoberať tiež požiadavkou navrhovateľa na zníženie jeho dôchodkového veku tak, ako to podaným odvolaním žiadal.
Z hľadiska nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov krajský súd odporkyni vytkol, že v rozhodnutí neuviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom na jej rozhodnutie a akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala s tým, že citovala zákonné ustanovenia, ktoré neboli v ňou uvedených súvislostiach relevantné a okrem citácií zákonných ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení neuviedla žiadne skutkové zistenia a ich právne vyhodnotenie, ktorými sa pri zamietaní jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku riadila. V rámci realizácie uvedeného zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu sa odporkyňa zaoberala žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku a opätovne, výsledkom jej konania bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 29.07.2015, ktoré navrhovateľ opätovne napadol opravným prostriedkom. V rozhodnutí odstránila nedostatky, týkajúce sa jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ktoré jej boli predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu vytknuté. V súvislosti s vytýkanýmnesprávnym právnym posúdením veci a vysloveným právnym názorom súdu, ktorý bol pre ňu záväzný, predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie krajského súdu nerešpektovala. Zotrvala na stanovisku, že navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia nevznikol, pretože nezískal pred vznikom jeho invalidity potrebné obdobie dôchodkového poistenia, pričom opätovne vylúčila obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal počas výkonu základnej vojenskej služby a počas jeho služby príslušníka ZVJS, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania a určenia výšky jeho výsluhovej dávky.
Poukázal na ustanovenie § 250j ods.6 O.s.p., podľa ktorého sú správne orgány viazané právnym názorom súdu.
Viazanosť právnym názorom súdu znamená, že správny orgán v ďalšom konaní je vo svojej podstate viazaný názorom súdu na výrok, právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia. Viazanosť sa vzťahuje aj na dôvody nového rozhodnutia najmä, ak bolo rozhodnutie zrušené pre nepreskúmateľnosť. Viazanosť právnym názorom súdu je právnou povinnosťou správneho orgánu, ktorej nerešpektovanie je nezákonnosťou, ktorá sama o sebe môže viesť k zrušeniu nového správneho rozhodnutia, vyneseného po prvom zrušení.
Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že v novom konaní odporkyne, ktoré prebiehalo po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici 26Sd/195/2014-15 zo dňa 09.04.2015 odporkyňa nerešpektovala záväzný právny názor, ktorý bol obsahom uvedeného zrušujúceho rozhodnutia a do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa pre účely rozhodnutia o invalidnom dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia opätovne nezapočítala obdobie dôchodkového poistenia, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhového dôchodku. Nezaoberala sa ani požiadavkou navrhovateľa na zníženie dôchodkového veku z dôvodu výkonu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a túto jeho požiadavku ponechala opätovne bez akéhokoľvek skutkového a právneho vyhodnotenia. Odporkyňa proti rozsudku krajského súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/283/2015-35 zo dňa 15.12.2016 zmenil a napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29.07.2016 potvrdil s tým, že odporkyňa nie je povinná nahradiť trovy konania.
Odporkyňa nesúhlasila s právnym názorom krajského súdu.
Pretože navrhovateľ získal obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu, obdobie výkonu služby, zhodnotené na výsluhový dôchodok podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je obdobím dôchodkového poistenia.
Odporkyňa sa nestotožnila s názorom krajského súdu, že v predmetnej veci navrhovateľa nerešpektovala záväzný právny názor uvedený v zrušujúcom rozsudku č. k. 26Sd/195/2014-15 zo dňa 09.04.2015, nakoľko v rámci jeho realizácie napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 29.07.2015 odstránila nedostatky týkajúce sa jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo konštatuje aj krajský súd vo svojom rozsudku.
Odporkyňa naďalej zotrvala na svojich dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, nakoľko je irelevantné, či právny predchodca Slovenskej republiky prijal iba záväzok vo vzťahu k časti III. Dohovoru o invalidných, starobných s pozostalostných dávkach týkajúci sa starobného dôchodku. Pretože vtedajšia Česká a Slovenská republiky sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III. Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, týkajúce sa starobného dôchodku a invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, do úvahy neprichádza ani aplikácia čl. 33 ods.2 uvedeného Dohovoru v časti VI. - Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok, a teda nie je možné na nárok na invalidný dôchodokzapočítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky za túto dobu.
Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/283/2015-35 zo dňa 15.12.2016 ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že najvyšší súd návrhom zo dňa 28.11.2016 inicioval na Ústavnom súde Slovenskej republiky konanie o súlade ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. s čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy SR. Je teda zrejmé, že predmetné ustanovenie spôsobuje v aplikačnej praxi problémy a je potrebné definitívne vyriešiť túto otázku a to najmä z dôvodu právnej istoty. Z hľadiska spravodlivého riešenia je možné postupovať v intenciách nálezu Ústavného súdu Českej republiky a to najmä vzhľadom na podobnosť právnych poriadkov spočívajúcu najmä v hypertrofii písaného práva, čo má za následok väčší tlak na výklad písaného práva.
Výklad ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení odporcom, keď započítanie obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku, je vylúčené a to bez splnenia ďalšieho zákonného predpokladu a to poberanie resp. nárok na výsluhový invalidný dôchodok, je ústavne nekonformným. Takýto výklad by umožňoval diskrimináciu výsluhových dôchodcov oproti dôchodcom vo všeobecnom systéme, pričom výsluhový dôchodok má charakter dávky, ktorý má zohľadniť spoločenský význam pracovnej činnosti profesionálneho vojaka resp. policajta. Odporca však poskytol paradoxne taký výklad, že v prípade vzniku invalidity výsluhového dôchodcu zo všeobecných príčin po splnení nároku na výsluhový dôchodok, sa môže tento dostať do situácie, že jeho zabezpečenie iba výsluhovým dôchodkom bude neodôvodnene nižšie než poistenca len zo všeobecného systému resp. žiadne (pretože bez započítania doby služby nesplní podmienku odpracovaných rokov). Krajský súd vyslovil právny názor, že odporca nesprávne vyložil zákonné ustanovenie § 60 ods. 2, resp. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, keď započítanie obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania a učenia výšky výsluhového dôchodku navrhovateľa vylúčil s tým, že je už poberateľom výsluhového dôchodku. Krajský súd uviedol, že pre možnosť vylúčenia tohto obdobia dôchodkového poistenia by okrem poberania výsluhového dôchodku musel byť splnený aj ďalší zákonný predpoklad a to poberanie dávky dôchodkového zabezpečenia podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Pre možnosť aplikácie týchto zákonných ustanovení by museli byť splnené obidve podmienky t. j. poberanie (resp. nárok na výsluhový dôchodok) spolu s poberaním invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Bez splnenia obidvoch podmienok súčasne nemohli byť zákonné ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení aplikované.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p.) dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu odporkyne je potrebné priznať úspech.
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Podľa § 2501 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak (1) sa stal invalidný, (2) získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a (3) ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
Podľa § 60 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.07.2015. V danej veci odvolací súd najmä posudzoval, či navrhovateľ splnil zákonné podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 70 zákona o sociálnom poistení, najmä či získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 uvedeného zákona.
Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že žiadosťou zo dňa 04.11.2013 navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 16.10.2013. Neformálnou žiadosťou zo dňa 23.12.2013 požiadal o priznanie a doplatenie invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uplatnením služby I. kategórie, ktorá bola zamietnutá z dôvodu nesplnenia poistnej doby. Navrhovateľ bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 04.11.2013. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 16.10.2013, navrhovateľ získal 4 170 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.
Navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity získal 11 rokov a 155 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-13467/33-05 zo dňa 28.09.2005 bol navrhovateľovi podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.10.2005 priznaný výsluhový dôchodok. Pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02.04.1980 do 01.04.1982 a doba služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 01.05.1984 do 30.09.2005. Doba základnej vojenskej služby, ako aj doba služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže bola navrhovateľovi zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia od 02.04.1980 do 01.04.1982 v I. kategórii funkcií, od 01.05.1984 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií, od 01.01.2000 do 30.09.2005 v III. kategórii funkcií. Ku dňu skončenia služobného pomeru podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t. j. ku dňu 30.09.2005 služobný pomer trval 23 rokov a 158 dní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne musí konštatovať, že odporkyňa postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z dôvodu, že ku dňu invalidity t. j. ku dňu 16.10.2013 navrhovateľ nezískal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov.
Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 70 striktne stanovuje 3 kumulatívne podmienky, pričom v prípade, ak čo i len jedna podmienka nie je splnená, poistencovi nevzniká uvedený nárok. Musí ísť o poistenca, ktorý sa stal invalidným (navrhovateľ uvedenú podmienku podľa lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 04.11.2013 spĺňa); ktorý získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72, pričom vzhľadom na vek navrhovateľa (viac ako 45 rokov) počet rokov dôchodkového poistenia je najmenej 15 rokov (navrhovateľ túto podmienku nespĺňa, pretože z evidenčného listu dôchodkového poistenia a kontrolnej zostavy - výpočet dôchodku vyplýva, že ku dňu 16.10.2013 získal navrhovateľ 4 170 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 155 dní a ktorý ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok (uvedenú podmienku odvolací súd vzhľadom k nesplneniu 2. podmienky neskúmal). Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienky stanovené v § 70 zákona o sociálnom poistení, teda mu nevznikol nárok na invalidný dôchodok aj keď vzhľadom na lekársky posudok bol posudkovým lekárom uznaný za invalidného s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 45 %.
Najvyšší súd sa stotožnil s názorom odporkyne aj v otázke, že obdobím dôchodkového poistenia u navrhovateľa nie je vzhľadom na ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka v prípravnej službe, pretože toto obdobie získal navrhovateľ v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS- 13467/33-05 zo dňa 28.09.2005) a súčasne mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Odvolací súd na záver poznamenáva, že vzhľadom na právnu úpravu v ust. § 60 ods. 5 v spojení s § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, si môže navrhovateľ zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba mala a) prerušené poistenie podľa § 26; b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d/; c) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. V takom prípade sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Za predpokladu, že po dodatočne zaplatenom poistnom na dôchodkovom poistení bude obdobie dôchodkového poistenia predstavovať najmenej 15 rokov, môže navrhovateľ (v prípade trvania invalidity a nesplnenia podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nepriznania predčasného starobného dôchodku) opätovne podať žiadosť o invalidný dôchodok.
Na základe zisteného skutkového stavu rozhodol odvolací súd tak, že rozsudok krajského súdu podľa § 250l ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne potvrdil
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov zo zákona nepatrí.
S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.