Najvyšší súd
10So/12/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. G. B., CSc, nar. X., bytom H. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa
26. augusta 2010 a 25. novembra 2010, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/231/2010-62 zo dňa 12. decembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 15Sd/ 231/2010-62 zo dňa 12. decembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom č. k. 15Sd/ 231/2010-62 zo dňa 12. decembra 2011 Krajský súd
v Trenčíne podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa
26. augusta 2010 v spojení s rozhodnutím zo dňa 25. novembra 2010 a vec jej vrátil na ďalšie
konanie.
Krajský súd v Trenčíne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním
navrhovateľa, písomným vyjadrením odporkyne, rozhodnutiami odporkyne č. X. zo dňa
26. augusta 2010 a 25. novembra 2010, písomnými podkladmi navrhovateľa,
administratívnym spisom odporkyne, výsluchom účastníkov konania, ostatnými listinnými
dôkazmi a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Ako uviedol v odôvodnení svojho rozsudku z obsahu administratívneho spisu
odporkyne zistil, že táto rozhodnutím X. zo dňa 26. augusta 2010 navrhovateľovi podľa § 65
a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 461/2003 Z.z.“) a podľa čl. 46 ods. l nariadenia o uplatňovaní systémov sociálneho
zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín
pohybujúcich sa v rámci spoločenstva priznala starobný dôchodok od 18. marca 2010 v sume
l88,50 Eur mesačne. Ďalším rozhodnutím toho istého čísla zo dňa 25. novembra 2010
odporkyňa pozmenila pôvodné rozhodnutie v časti odôvodnenie. Samotná podstata
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je takmer identická s ostatným rozhodnutím
odporkyne (okrem formálnych úprav a zmien textu) s tým rozdielom, že sú pridané tri
predposledné odseky na druhej a tretej strane rozhodnutia, kde je konštatované, že odporkyňa
hodnotí stav veci aj podľa nariadenia. Po vecnej stránke však ako celok ho nie je možné
akceptovať.
Krajský súd v Trenčíne v odôvodnení rozsudku ďalej konštatoval a vyslovil názor,
že postup odporkyne pri aplikácii zákona a nariadenia vo vzťahu k navrhovateľovi sa súdu
javí z hľadiska implementácie európskeho práva do nášho právneho systému ako nezákonný.
Vzhľadom sa skutočnosť, že Ústava Slovenskej republiky obsahuje absolútny zákaz
diskriminácie, všetky orgány vykonávajúce štátnu moc (teda aj odporkyňa, ktorej bolo
zákonom zverené rozhodovanie o právach fyzických osôb vo veciach sociálneho
zabezpečenia, resp. poistenia) sú povinné vykladať právne predpisy spôsobom, ktorý sa
neprieči Ústave. Zákaz diskriminácie preto pre odporkyňu platí priamo a odporkyňa nemôže
pri uplatňovaní zákonov o sociálnom poistení (resp. zabezpečení) vykonávať zákony
v rozpore s ústavou. Vo všeobecnosti platí, že právne predpisy, ktorými sa posudzuje určitá
situácia nemôžu byť v rozpore s ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj rozhodnutiami ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.
V posudzovanej veci je potrebné dôsledne realizovať zachovanie subjektívneho práva
navrhovateľa na ochranu ústavného práva na jeho primerané hmotné zabezpečenie v starobe
(čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky). Nemožno akceptovať výklad odporkyne, ktorým
poistenec bez svojho zavinenia stratí tým, že pre výpočet dôchodku, sa mu určitá doba
zamestnania nezhodnotí vôbec. Argumentácia výkladu právneho hodnotenia odporkyňou
vytvára v posudzovanej veci diskrimináciu navrhovateľa oproti iným subjektom s rovnakým
počtom odpracovaných rokov posudzovaných iba v jednom systéme dôchodkového zabezpečenia. Aplikácia takejto právnej úpravy je neprípustná, nezákonná a diskriminačná.
Je potrebné, aby odporkyňa v posudzovanej veci postupovala spravodlivo, zohľadnila všetky
špecifiká a vytvorila taký mechanizmus, ktorý by voči navrhovateľovi odstránil tvrdosť
zákona, poukazujúc na okolnosti prípadu a predchádzajúcu právnu úpravu (upozornil na ňu
navrhovateľ), ktorá umožňovala zhodnotiť dobu získanú v Bulharsku za plne platnú,
ako odpracované roky na Slovensku. Súd dáva tiež do pozornosti, že navrhovateľ je občanom
Slovenskej republiky, vedecký pracovník s potrebným vzdelaním a bez štúdia,
ktoré absolvoval v rodnej zemi by nemohol kvalifikovane pracovať ani pre našu republiku.
Za súčasného stavu (so starobným dôchodkom vo výške 188,50 Eur mesačne, priznanom
od 18. marca 2010) sa dá konštatovať, že sa nachádza v hmotnej núdzi. Na podklade
uvedeného, krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V odvolaní sa plne pridŕžala skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej
v rozhodnutí č. X. zo dňa 26. augusta 2010 a jeho doplnenia zo dňa 25. novembra 2010.
Odporkyňa sa nestotožnila s názorom krajského súdu a uviedla, že podľa § 65 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona dosiahol navrhovateľ dovŕšením 62 rokov veku,
18. marca 2010, čo nie je sporné. Navrhovateľ k 18. marcu 2010 splnil obe podmienky vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z.,
keď získal spolu 23 rokov a 127 dní obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky. Výpočet sumy starobného dôchodku upravuje ustanovenie
§ 66 ods. 1 zákona. Spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku navrhovateľa je podrobne
uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a tiež nebol sporný. Obdobie dôchodkového
poistenia navrhovateľa získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bolo
zhodnotené v súlade s evidenčným a spisovým materiálom nachádzajúcim sa v ústrednej
evidencii Sociálnej poisťovne. Všetky doby zamestnania a náhradné doby, ktoré navrhovateľ
získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, boli na účely nároku na starobný
dôchodok v plnom rozsahu zohľadnené v napadnutom rozhodnutí, čo nepochybne vyplýva z jeho odôvodnenia ako aj z osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho jeho prílohu.
Keďže podmienky nároku na starobný dôchodok boli splnené výlučne zhodnotením dôb
poistenia získaných podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a koordinačné nariadenia
Európskej únie neumožňujú vo veciach dôchodkového poistenia hodnotiť na ťarchu iných
inštitúcií doby poistenia získané podľa právnych predpisov iných členských štátov Európskej
únie, odporkyňa nemohla pri určení sumy starobného dôchodku navrhovateľa prihliadnuť aj
na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Bulharskej republiky a priznať za tieto
doby dôchodkovú dávku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
Podľa jej názoru navrhovateľ má po splnení všetky podmienok ustanovených
vnútroštátnymi právnymi predpismi Bulharskej republiky možnosť požiadať o starobný
dôchodok z dôchodkového poistenia Bulharskej republiky za doby poistenia, ktoré získal
podľa právnych predpisov Bulharskej republiky. Z uvedeného dôvodu nesúhlasila s právnym
názorom krajského súdu, podľa ktorého je navrhovateľ diskriminovaný a poškodený, pretože
za doby poistenia získané v Bulharskej republike má nárok na starobný dôchodok podľa
právnych predpisov Bulharskej republiky ako každý iný poistenec, ktorý sa ocitne v obdobnej
životnej situácii, preto nie je možné súhlasiť s vysloveným názorom krajského súdu, podľa
ktorého sa vôbec nezhodnotí určitá doba zamestnania.
Poukázala na to, že pôvodná medzinárodná zmluva uplatňovaná na vzťahy sociálneho
zabezpečenia (Dohovor medzi Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou
o spolupráci na poli sociálnej politiky; publikovaný pod č. 60/1957 Zb.) vychádzala
pri hodnotení dôb poistenia z princípu teritoriality (čl. 4), avšak tento princíp bol nahradený
princípom proporcionality už od 1. marca 1973 (čl. I Dohody medzi Československou
socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o zmene Dohovoru medzi
Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o spolupráci na poli sociálnej
politiky z 25. januára 1957; publikovaná pod č. 33/1973 Zb.), ktorý sa naďalej aplikoval aj
po prijatí novej Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou o sociálnom
zabezpečení (publikovaná pod č. 377/2002 Z.z.). Pri posudzovaní príslušnosti konkrétneho
štátu na hodnotenie dôb poistenia sa však vždy nárok na dôchodkovú dávku posudzuje podľa
medzinárodných právnych predpisov účinných v čase splnenia podmienok nároku
na dôchodok, čo v prípade navrhovateľa znamená aplikáciu nariadenia.
Ďalej dôvodila tým, že podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská
republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv
na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev
a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 nariadenia, keď podmienky požadované právnymi
predpismi členského štátu pre vznik nároku na dávky boli splnené bez toho, aby sa musel
použiť článok 45 alebo článok 40 ods. 3, uplatnia sa nasledujúce pravidlá:
a) príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať:
i) na jednej strane iba podľa ustanovení právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje,
ii) na druhej strane podľa odseku 2;
b) príslušná inštitúcia však môže upustiť od toho, aby sa výpočet vykonal v súlade s písm. a)
bodom ii), ak výsledok tohto výpočtu, okrem rozdielov, ktoré vyplývajú z použitia
zaokrúhlených čísiel, sa rovná alebo je nižší, ako je výsledok výpočtu, ktorý sa vykonal
v súlade s písm. a) bodom i), pokiaľ táto inštitúcia neuplatňuje žiadne právne predpisy
obsahujúce pravidlá proti prekrývaniu, ako sa uvádza v článkoch 46b a 46c, alebo ak
spomínaná inštitúcia uplatňuje právne predpisy, ktoré obsahujú pravidlá proti prekrývaniu
v prípade, ktorý uvádza článok 46c za predpokladu, že tieto právne predpisy stanovujú,
že dávky rôzneho druhu sa započítajú iba na základe vzťahu dôb poistenia alebo bydliska,
ktoré sa dosiahli výhradne podľa týchto právnych predpisov k dobám poistenia alebo
bydliska, požadovaných týmito právnymi predpismi na účely získania plného oprávnenia
na dávky.
Vzhľadom na to, že suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky vypočítaná podľa čl. 46 ods. 1 písm. a) i) nariadenia je rovnaká ako suma
vypočítaná podľa čl. 46 ods. 1 písm. a) ii) nariadenia, upustila Sociálna poisťovňa podľa
čl. 46 ods.1 písm. b) nariadenia od výpočtu starobného dôchodku podľa čl. 46 ods. 2
nariadenia, t.j. pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku bolo správne zhodnotené len
obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
Na záver uviedla, že zákon neupravuje inštitút odstránenia tvrdosti zákona ako to
v minulosti upravoval § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Navrhovateľ k odvolaniu odporkyne uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou odporkyne
a považuje rozsudok krajského súdu za vecne správny.
Sociálna poisťovňa postupuje nezákonne, keď nerešpektuje koordinačné odporúčanie
EU č. 883/2004 a to nasledovne:
Opatrenie č. (1) – 883/2004 o zohľadňovaní práva na nezhoršovanie finančnej situácie
dôchodcu v starobe.
Ak novoprijatá legislatíva o implementácií Európskych noriem zhoršuje navrhovateľovu
finančnú situáciu pred starou platnou legislatívou a robí z neho sociálne odkázanú osobu,
tak Sociálna poisťovňa ma nájsť také riešenie, ktoré nebude v rozpore s týmto opatrením.
2. Opatrenie č. (13) – 883/2004 o zohľadňovaní práva, ktoré boli raz už nadobudnuté.
Keď navrhovateľ v roku 1983 opustil Bulharsko a presťahoval sa na Slovensko
z humanitných dôvodov – zlúčenia rodiny (dnes táto procedúra neexistuje), dostal aj
potvrdenie o odpracovaných rokoch v Bulharsku. Toto potvrdenie podľa právnej legislatívy
v tom čase mu dávalo právo, aby tieto roky boli plne započítané ako odpracované
na Slovensku. Právo na uznanie týchto rokov dostal práve preto, že sa presťahoval
na Slovensko a „nie pretože som sa voľne pohyboval v rámci Európskeho spoločenstva„,
ktoré v tom čase neexistovalo pre nás. Sociálna poisťovňa nemôže prehliadať tento fakt
a postupovať vo svojom konaní ako že to nebolo. Preto v zmysle tohto opatrenia Sociálna
poisťovňa nemôže tieto už raz nadobudnuté práva poprieť. Vstup Slovenska do EÚ
a odbúranie predošlej legislatívy nemôže byť mechanické a viesť k zhoršeniu dávky
starobného dôchodku. Nová úprava nemôže byť reštrikčná pre dôchodcu a tým porušiť
opatrenie č.(l).
3. Opatrenie č. (18) – 883/2004 o špecifických situáciách, pri ktorých sú oprávnené iné
kritéria uplatniteľnosti, je potrebné sa od všeobecného pravidla odchýliť.
Pri použití všeobecných pravidiel výpočtu dôchodku a nebrať do úvahy opatrenie č. (13),
Sociálna poisťovňa urobila z navrhovateľa sociálne odkázanú osobu a toto je v rozpore
s opatrením č. (1). Týmto je jasné, že navrhovateľov prípad je špecifický a v tomto prípade
opatrenie č. (18) dáva právo na hľadanie iného riešenia ako je využitie všeobecne platnej
novej legislatívy. Všeobecná platná legislatíva je pre navrhovateľa veľmi reštrikčná a preto je nepoužiteľná. Jediné riešenie je výpočet dôchodku z pohľadu trvalého bydliska a toto je aj
cieľ opatrenia č. d 81.
Ďalej uviedol, že konanie odporkyne považuje za diskriminačné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a že rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie pre závažné procesné
pochybenie z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. ako aj pre nesprávne právne
posúdenie a nedostatočne zistený skutkový stav.
V predmetnej veci krajský súd, ako súd prvého stupňa, konal a rozhodoval
o opravnom prostriedku, návrhu navrhovateľa na preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia odporkyne, ktorým sa navrhovateľ domáhal preskúmania zákonnosti postupu a
rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 26. augusta 2010 v spojení s rozhodnutím zo dňa
25. novembra 2010.
Rozhodnutím č. X. zo dňa 26. augusta 2010 v spojení s rozhodnutím zo dňa
25. novembra 2010 odporkyňa od 18. marca 2010 priznala navrhovateľovi starobný dôchodok
podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 v sume
188,50 Eur.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že nárok na starobný dôchodok vzniká dovŕšením
15 rokov dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. K 18. marcu 2010
navrhovateľ získal 8 522 dní dôchodkového poistenia, pričom podľa § 60 ods. 8 zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní
dôchodkového poistenia. Nakoľko navrhovateľ získal 23 rokov a 127 dní obdobia
dôchodkového poistenia splnil podmienku nároku na starobný dôchodok k 18. marcu 2010.
Odporkyňa pri rozhodovaní o starobnom dôchodku navrhovateľa vychádzala z čl. 46
ods. 1 a 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia
na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, keď podmienky požadované právnymi predpismi členského štátu
pre vznik nároku na dávky boli splnené bez toho, aby sa musel použiť článok 45 alebo článok
40 ods. 3.
V rozhodnutí konštatovala, že vzhľadom k tomu, že suma starobného dôchodku podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky vypočítaná podľa čl. 46 ods.1 písm. a) i))
nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 je rovnaká ako suma vypočítaná podľa čl. 46 ods. 1
písm. a) ii), upustila Slovenská republiky podľa čl. 46 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (EHS)
č. 1408/71 od výpočtu starobného dôchodku podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS)
č. 1408/71.
Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne v zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ
opravný prostriedok, návrh na preskúmanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia
odporkyne. Navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím odporkyne a žiadal zhodnotiť aj dobu
poistenia získanú v Bulharsku.
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia
odporkyne, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, primárne
v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
odporkyne, najmä z toho pohľadu, či krajský súd dôvodne zrušil napadnuté rozhodnutie
odporkyne pre nesprávny právny názor, nakoľko sám v rozsudku vyslovil, že podľa § 250r
OSP, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní veci
viazaný právnym názorom súdu.
Podľa § 250j ods. 2 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci,
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore
s obsahom spisov,
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 2501 ods. 2 OSP pre riešenie otázok,
ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a
štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa v danej veci neriadil vyššie
citovaným zákonným ustanovením.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že krajský súd sa dostatočne
a vyčerpávajúcim spôsobom v prejednávanej veci nevysporiadal s právnym posúdením veci
odporkyňou uvedeným v rozhodnutí č. X. zo dňa 26. augusta 2010 v spojení s rozhodnutím
zo dňa 25. novembra 2010 a to pokiaľ sa jedná o posúdenie nároku navrhovateľa na starobný
dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. ako i čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady, podľa
ktorých odporkyňa posudzovala nárok navrhovateľa na starobný dôchodok a podľa ktorých
rozhodla a priznala navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok v uvedenej výške.
Krajský súd v Trenčíne v odôvodnení svojho rozhodnutia len stroho konštatoval,
že postup odporkyne pri aplikácii zákona a nariadenia vo vzťahu k navrhovateľovi sa súdu
javí z hľadiska implementácie európskeho práva do nášho právneho poriadku ako nezákonný,
pričom vôbec ďalej nevysvetlil, v čom vidí nezákonnosť tejto aplikácie zákona. Taktiež
konštatovaná diskriminácia postupu odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi nie je ničím
podložená a vysvetlená. Tu sa krajský súd len odvoláva na znenie Ústavy Slovenskej
republiky a na absolútny zákaz diskriminácie v postupe všetkých orgánov vykonávajúcich
štátnu moc.
Krajský súd v Trenčíne nijakým spôsobom nezdôvodnil a nevyslovil právny názor
(na ktorý sa v odôvodnení, ako bolo uvedené, odvoláva), ako má odporkyňa postupovať,
resp. podľa akých zákonných ustanovení tak, aby zhodnotila pre výpočet starobného
dôchodku dobu zamestnania navrhovateľa v Bulharsku. Tu len uviedol, že nemožno
akceptovať výklad odporkyne, ktorým poistenec bez svojho zavinenia stratí tým,
že pre výpočet starobného dôchodku sa mu určitá doba zamestnania nezhodnotí vôbec.
Následná diskriminácia navrhovateľa, ako to uviedol krajský súd v odôvodnení svojho
rozsudku, kde uvádza, že „argumentácia výkladu právneho hodnotenia odporkyňou vytvára
v posudzovanej veci diskrimináciu navrhovateľa oproti iným subjektom s rovnakým počtom
odpracovaných rokov posudzovaných iba v jednom systéme dôchodkového zabezpečenia.
Aplikácia takejto právnej úpravy je neprípustná, nezákonná a diskriminačná. Je potrebné,
aby odporkyňa v posudzovanej veci postupovala spravodlivo, zohľadnila všetky špecifiká a
vytvorila taký mechanizmus, ktorý by voči navrhovateľovi odstránil tvrdosť zákona,
poukazujúc na okolnosti prípadu a predchádzajúcu právnu úpravu“ nie je taktiež absolútne
zdôvodnená.
V danom prípade tiež odvolací súd vyslovuje názor, že nie je možné podľa súčasnej
právnej úpravy odstrániť tvrdosť zákona. V tomto smere krajský súd vyslovil nesprávny
právny názor ako i v prípade, keď konštatoval, že za súčasného stavu (so starobným
dôchodkom vo výške 188,50 Eur mesačne) sa dá konštatovať, že navrhovateľ sa nachádza
v hmotnej núdzi, nakoľko uvedené veci ako je hmotná núdza a vznik nároku na starobný
dôchodok spolu nesúvisia a nie je možné na túto skutočnosť poukazovať pri výpočte sumy
starobného dôchodku.
Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite
skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť
možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.
Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava
rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať
každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia
obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli
k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a
nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku
z 9.12.1994).
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že takýmto postupom súdu, ktorým
nedostatočne odôvodnil svoje právne závery, na základe ktorých zrušil rozhodnutie
odporkyne ako bolo vyššie uvedené, bola odporkyni odňatá možnosť konať pred súdom.
V predmetnej veci nie je vôbec zrejmé, ako sa krajský súd vysporiadal s právnym posúdením
veci uvedeným v napadnutom rozhodnutí odporkyne. A zároveň vyslovil nesprávny právny
názor.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221
ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250l ods. 2OSP a s § 250ja ods. 3 vetou druhou OSP zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podaného opravného
prostriedku a znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224
ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. septembra 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD.,v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková