10So/116/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: I. N., nar. X. T. XXXX, bytom C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. augusta 2013, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 38Sd/96/2013-35 zo dňa 6. mája 2014, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 38Sd/96/2013-35 zo dňa 6. mája 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2013, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 3. júna 2013 po dosiahnutí veku 55 rokov, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a v § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v platnom znení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a podľa článku 52 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. augusta 2013 odporkyňa doplnila napadnuté rozhodnutie o podrobnejšie odôvodnenie a poukázala na právnu úpravu a skutočnosť, že podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia je preukázané dôchodkové poistenie podľa predpisov SR v období 13.12.2006 - 24.04.2009, 01.04.2010 - 13.08.2011, 15.08.2011 - 17.09.2012 v počte dní 1764, boli zohľadnené aj doby poistenia podľa právnych predpisov ČR v rozsahu 10 979 dní, na účely posudzovania dôb vo zvýhodnenej pracovnej kategórii boli zohľadnené údaje poskytnuté Českou správousociálneho zabezpečenia Praha, podľa ktorých bol navrhovateľ zaradený do zvlášť zvýhodnenej kategórie do 31.12.1992. Ku dňu podania žiadosti bolo preukázané 12 743 dní obdobia dôchodkového poistenia, z toho vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii 5173 dní (§ 14 ods. 2 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb.), 1112 dní v 1. kategórii podľa § 14 ods. 2 písm. b)-h) zák. č. 100/1988 Zb. a 6458 dní v III. pracovnej kategórii. Neboli preukázané ďalšie relevantné obdobia dôchodkového poistenia podľa predpisov SR a ČR. Nakoľko navrhovateľ nezískal dostatočný počet rokov doby zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, nespĺňa podmienky pre zníženie vekovej podmienky pre nárok na starobný dôchodok. Riadny dôchodkový vek zatiaľ nedovŕšil, ani nespĺňa podmienku v zmysle § 174 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb.

Krajský súd podľa § 2501 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a zistil, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Uviedol, že navrhovateľ požiadal o dávku starobného dôchodku žiadosťou spísanou dňa 3. júna 2013 s dátumom uplatnenia nároku 3. júna 2013, pričom v žiadosti uviedol, že je poberateľom starobného dôchodku vyplácaného ČSSZ Praha. Odporkyňa pri skúmaní zákonných podmienok pre priznanie dôchodkovej dávky od 55 rokov veku formulárom E 205 CZ Potvrdenie týkajúce sa histórie poistenia v Českej republike, požiadala o poskytnutie informácií o dobách zamestnania zohľadniteľných pri rozhodovaní vo veci dôchodkovej dávky. Na základe takto zistených údajov bolo vydané rozhodnutie zo dňa 19. júna 2013, ktorým žiadosť navrhovateľa zamietla s poukazom na nesplnenie podmienky spočívajúcej v preukázaní dostatočného počtu rokov doby zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a zároveň nesplnenie podmienky podľa § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., nakoľko zamestnanie v príslušnej pracovnej kategórii netrvalo k 31. decembru 1999. Rozhodnutím z 19. augusta 2013 bolo zmenené rozhodnutie zo dňa 19. júna 2013 tak, že boli podrobne uvedené doby poistenia vrátane dôb odpracovaných vo zvýhodnenej kategórii a bola zdôraznená viazanosť odporkyne obsahom údajov poskytnutých ČSSZ vo formulári E 205 z 22. januára 2013. Odporkyňa zdôrazňovala rozhodujúci význam údajov uvedených vo formulári E 205 CZ zo dňa 22. januára 1993, ktorým bol potvrdený výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii len do 31. decembra 1992. V nadväznosti na to ustálila, že navrhovateľovi nevznikol ani nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., ani podľa § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.

Krajský súd uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, že rozhodujúce je právne posúdenie toho, či bola alebo nebola odporkyňa povinná zohľadniť pri svojom rozhodovaní ako doby poistenia vo zvýhodnenej kategórii doby odpracované v podzemí v Českej republike po 1. januári 1993.

V tejto súvislosti krajský súd poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/38/2012 zo dňa 16. januára 2013, kde bola riešená obdobná situácia a NS SR vyslovil, že odporkyňa pri vykonávaní sociálneho musí vychádzať z právnych predpisov SR ako i z medzinárodných zmlúv a koordinačných opatrení EÚ/ES. Môže teda zohľadňovať iba doby poistenia získané podľa právnych predpisov ČR uvedené vo formulári E 205 CZ, a nepotvrdená doba poistenia vo zvýhodnenej kategórii, získaná po 1. januári 1993, nemôže byť pri rozhodovaní zohľadnená ako doba odpracovaná vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Nárok na dôchodok poistenca, ktorý okrem obdobia dôchodkového poistenia v SR získal aj dobu poistenia v inom členskom štáte EÚ je vždy potrebné posúdiť aj podľa koordinačných opatrení EÚ s tým, že doby oznámené jedným členským štátom majú byť akceptované prijímajúcim členským štátom EÚ bez spochybňovania ich kvality. Na účely vzniku nároku na dôchodok z dôchodkového poistenia SR a určenia jeho sumy, je potrebné prihliadnuť na doby získané podľa právnych predpisov iného členského štátu EÚ v takom rozsahu, v akom ich na príslušnom formulári potvrdila príslušná inštitúcia sociálneho poistenia tohto štátu podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Teda v prípade navrhovateľa to znamená, že doby odpracované na území ČR po 1. januári 1993 v zamestnaní spĺňajúcom kritériá podľa zák. č. 100/1988 Zb. na uznanie za zvýhodnenú pracovnú kategóriu nemôže slovenská Sociálna poisťovňa uznať za doby odpracované vo zvýhodnenej kategórii na účely slovenskej dôchodkovej dávky, pretože od 1. januára 1993 česká legislatíva pojem zvýhodnenápracovná kategória nepozná. ČSSZ nemôže takto odpracované roky potvrdiť ako odpracované vo zvýhodnenej kategórii a Slovenská poisťovňa je povinná rešpektovať uvedený vo formulári E 205 CZ a nie je oprávnená správnosť uvedených údajov spochybňovať, ani nie je oprávnená inak vyhodnotiť preukázané skutočnosti.

Navrhovateľovi teda nevznikol skorší nárok na dávku starobného dôchodku, vo veku 55 rokov, nakoľko pri skúmaní podmienok v zmysle § 21 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. bolo zistené, že v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) t. j. v zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, neodpracoval požadovaných 15 rokov, ale iba 14 rokov a 63 dní, na starobný dôchodok podľa § 174 zák. č. 100/1988 Zb. mu nevznikol nárok, nakoľko nie je preukázané, že by mu zamestnanie v I. pracovnej kategórii trvalo k 31. decembru 1999. Treba zdôrazniť, že na preukázanie vzniku nároku podľa § 21 zák. č. 100/1988 Zb. nepostačuje preukázanie odpracovania 15 rokov v podzemí, ako sa domnieva navrhovateľ, ale na nárok na dôchodok podľa slovenských právnych predpisov je potrebné preukázať, že okrem potrebnej doby zamestnania splnil aj podmienku doby zamestnania v príslušnej zvýhodnenej kategórii, do ktorej v jeho prípade nie je možné započítať dobu po 1. januári 1993.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že sa svojim návrhom domáha priznania starobného dôchodku od dosiahnutia veku 55 rokov, nakoľko odpracoval takmer celý svoj život ako baník v podzemí. K svojej žiadosti priložil ako nesporný doklad od zamestnávateľa, ktorým mu bývalý zamestnávateľ potvrdil, že splnil podmienku stanovenú zákonom - pracoval v podzemí od roku 1974 až do roku 1995 - teda viac ako 15 rokov, priznal mu zvláštny príspevok, keď jeho pracovný pomer skončil a to z dôvodu prekročenia najvyššej prípustnej expozície. Taktiež predložil aj rozhodnutie ČSSZ zo dňa 20. mája 2013, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok, nakoľko spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky a to aj nárok na zníženie vekovej hranice pre vznik starobného dôchodku.

Odporkyňa k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré navrhovateľ udáva považuje za neopodstatnené. Odporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť rozhodnutia preskúmavaného rozhodnutia odporkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. septembra 2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z.z.

(1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

Podľa § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 14 zák. č. 100/1988 Zb. (1) Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. (2) Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly. keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, 1) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

Podľa § 174 zák. č. 100/1988 Zb. (1) Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórii funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórii funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcii.

Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2

Podľa čl. 1 písm. t) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia na účely tohto nariadenia „doba poistenia“ znamená doby prispievania alebo doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ako ich definujú alebo uznávajú za doby poistenia právne predpisy, podľa ktorých sa dosiahli alebo sa považujú za dosiahnuté a všetky doby, ktoré sa za také považujú, ak ich uvedené právne predpisy považujú za rovnocenné dobám poistenia;

Podľa čl. 6 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého:

- nadobudnutie, zachovanie, trvanie alebo znovunadobudnutie práva na dávky,

- pokrytie právnymi predpismi, alebo

- prístup k alebo vyňatie z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia, podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.

Podľa č. 52 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia 1. Príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b)vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov.

2. Príslušná inštitúcia uplatňuje, tam kde je to vhodné, na výšku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a) a b) všetky pravidlá týkajúce sa zníženia, pozastavenia alebo odňatia podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, v rámci obmedzení ustanovených v článkoch 53 až 55.

3. Daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a) a b) od príslušnej inštitúcie každého členského štátu.

4. Ak výpočet podľa ods. 1 písm. a) v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b), príslušná inštitúcia môže odstúpiť od paušálneho výpočtu za podmienok určených vo vykonávajúcom nariadení. Takéto situácie sú uvedené v prílohe VIII.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v medziach odvolania, preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2013 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa zo dňa 3. júna 2013 o priznanie starobného dôchodku, pretože navrhovateľ nesplnil podmienky uvedené v § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Ako vyplynulo z administratívneho spisu odporkyne ako i súdneho spisu a to na základe evidenčných listov dôchodkového poistenia navrhovateľ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bol dôchodkovo poistený od 13. decembra 2006 do 24. apríla 2009, od 1. apríla 2010 do 13. augusta 2011 a od 15. augusta 2011 do 17. decembra 2012, úhrnom 1 764 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Je zrejmé, že zákon č. 461/2003 Z.z. v prechodnom ustanovení § 274 upravuje dôchodkový vek, pričom podľa uvedeného ustanovenia nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Navrhovateľ vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a teda pri určovaní dôchodkového veku bolo prihliadnuté na ustanovenie § 21 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré umožňuje zníženie dôchodkového veku z dôvodu výkonu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii.

V uvedenej právnej veci najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok bolo prihliadnuté aj na doby získané podľa právnych predpisov Českej republiky. Rozsah získaných dôb podľa právnych predpisov Českej republiky bol preukázaný na príslušnom formulári E 205 CZ zo dňa 22. januára 2013, ktorý je pre Sociálnu poisťovňu v zmysle koordinačných nariadení záväzný. Podľa uvedeného formulára E navrhovateľ vykonával zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie do 31. decembra 1992. Navrhovateľ ku dňu podania žiadosti o starobný dôchodok, t. j. 3. júnu 2013 spolu s dobou získanou podľa právnych predpisov Českej republiky získal úhrnom 12 743 dní obdobia dôchodkového poistenia a z toho vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii 5 173 dní, t. j. 14 rokov a 63 dní, t. j. v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a 1 112 dní v I. pracovnej kategórii, t. j. v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. a 6 458 dní v III. pracovnej kategórii.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského súdu ako i odporkyne udáva, že získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobia poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky nebolo preukázané. Navrhovateľ nezískal potrebný počet rokov doby zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, nesplnil podmienky pre zníženievekovej podmienky pre nárok na starobný dôchodok.

Taktiež najvyšší súd udáva, že odporkyňa postupovala podľa potvrdenia - formulára E 205 zo dňa 22. januára 2013, ktorý preukazuje výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii len do 31. decembra 1992. Ako bolo už uvedené pracovné kategórie boli podľa právnych predpisov Českej republiky od 1. januára 1993 zrušené.

Navrhovateľ zároveň nesplnil podmienky uvedené v § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., pretože zamestnanie I. AA kategórie netrvalo k 31.decembru 1999. Podmienka trvania zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii k 31.decembru 1999 je uvedená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.

V súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie je na účely vzniku nároku na dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky potrebné prihliadnuť i na doby poistenia získané podľa právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie v takom rozsahu, v akom ich na formulári E 205 potvrdila príslušná inštitúcia sociálneho poistenia toho štátu podľa vnútroštátnych predpisov. Podľa vnútroštátnych predpisov Českej republiky bolo zaraďovanie zamestnaní do zvýhodnenej pracovnej kategórie od 1. januára 1993 zrušené. V zmysle uvedeného nemohla Česká správa sociálneho zabezpečenia na formulári E 205 potvrdiť získanie zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii vo väčšom rozsahu a zároveň Slovenská poisťovňa nie je kompetentná spochybňovať správnosť potvrdenia.

Na základe uvedeného najvyšší súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 38Sd/96/2013-35 zo dňa 6. mája 2014 potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.