10So/113/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., zastúpeného JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou, Tomášikova 35, Košice, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sd/29/2014-14 zo dňa 6. júna 2014, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sd/29/2014-14 zo dňa 6. júna 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.01.2014 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi na účet jeho advokátky trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 139,82 € v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil ako zákonné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.01.2014, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 4.10.2013 podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) s odôvodnením, že mu bol útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave rozhodnutím zo dňa 20.11.2013 priznaný výsluhový dôchodok vo výške starobného dôchodku a prídavku k starobnému dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania mu vzniknúť nemôžu, preto bolo potrebné jeho žiadosť zamietnuť. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a prídavku k starobnému dôchodku. Teda podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže. Pretože nárok na ten istý druhdôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôžu, nepochybila odporkyňa, ak žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia zamietla. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že sa nedomáhal u odporkyne starobného dôchodku za rovnaké obdobia, za ktoré mal priznaný výsluhový dôchodok. V zmysle potvrdenia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže GRZVJS-133f9/33-13 z 09.09.2013 pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby (31.07.1968 - 30.07.1970) a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 15.06.1973 do 31.12.2004. Takže nie je pravdivé tvrdenie odporkyne, s ktorým sa stotožnil aj krajský súd, že mu bola zhodnotená aj doba od 24.06.1967 do 30.07.1968 (VSŽ) a tiež od 31.07.1970 do 14.06.1973 (VSŽ Košice), čo platí aj pre obdobie učebného pomeru od 01.09.1964 do 29.06.1966 a obdobie zamestnania v Moravských šamotových a lupkových závodoch Veľké Opatovice od 1.08.1966 do 5.01.1967 v zmysle informácie Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 6.05.2014. Odporkyňa pochybila napriek tomu, že s podaním žiadosti jej boli zo strany navrhovateľa doručené potvrdenia o jeho učňovskom pomere a pracovnom pomere vo Veľkých Opatoviciach a prácu vo VSŽ má vedenú v evidenčnom liste. V zmysle ustálenej judikatúry preto odporkyňa mala po zistení teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže krátiť jeho dôchodok zo všeobecného systému v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol uverejnený pod č. 416/1991 Zb., čo neurobila. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie a prizná navrhovateľovi trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia podľa pripojeného vyčíslenia. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Má za to, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže. Podľa odporkyne na určenie sumy starobného dôchodku navrhovateľa bolo zhodnotené obdobie

- od 24.06.1967 do 30.07.1968 (VSŽ Košice),

- od 31.07.1968 do 30.07.1970 (ZVS),

- od 31.07.1970 do 14.06.1973 (VSŽ Košice),

- od 15.06.1973 do 31.12.1999 (príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže),

- od 01.01.2000 do 23.06.2004 (príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže) a

- od 24.06.2004 do 31.12.2004 ako doba služby získaná po vzniku nároku na dôchodok. Odporkyňa preto trvá na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.08.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v medziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránenáosoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009, sp. zn. 9So 214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná a z ktorého okrem právnej vety, že: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.“ a „Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“ vyplýva aj jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na učenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok citovaný judikát nerešpektovala, a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Vychádzajúc z obsahu zápisnice z pojednávania pred krajským súdom však treba uviesť, navrhovateľ mal problém sformulovať dôvody, pre ktoré považoval rozhodnutie odporkyne za nezákonné, tieto dôvody sú riadne uvedené až v odvolaní, podanom jeho advokátkou. Odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek dovŕšením 55. roku veku, t. j. 24. júna 2004, takže mu nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko vek 55 rokov nedovŕšil pred dňom 01.07.2002, počnúc ktorým sa ustanovenie § 132 tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije. Odporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na oznámenie GRZVaJS zo dňa 20. novembra 2013, podľa ktorého bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok vo výške starobného dôchodku a prídavku k starobnému dôchodku. Z tohto oznámenia, ktoré je založené v dávkovom spise odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi bola na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia zhodnotená doba služobného pomeru od 31.07.1968 do 30.07.1970 (ZVS) a od 15.06.1973 do 31.12.2004 - príslušník ZVJS, spolu 33 rokov. Rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku nie je súčasťou spisu a z predloženého potvrdenia nemožno prijať jednoznačný záver, že boli zohľadnené aj doby jeho „civilného“ zamestnania vo VSŽ, ale s určitosťou možno uzavrieť, že nebolo zohľadnené obdobie jeho učebného pomeru od 01.09.1964 do 29.06.1966 a obdobie zamestnania v Moravských šamotových a lupkových závodoch Veľké Opatovice od 01.08.1966 do 05.01.1967 v zmysle informácie Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 06.05.2014 (je obsahom spisu). Odporkyňa jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov (napr. judikát R 55, ale aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9So/108/2012), že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok nie je v súlade so zákonom, preto podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že toto rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude musieť o jeho žiadostiznova rozhodnúť, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 250k, § 224 ods. 1 a 2 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní, a to za dva úkony právnej služby po 61,87 € a 2x paušálna náhrada po 8,04 €, spolu 139,82 €. Priznanú náhradu je odporkyňa povinná zaplatiť na účet navrhovateľovej advokátky (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.