ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sa/40/2016-31 zo dňa 18. októbra 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sa/40/2016-31 zo dňa 18. októbra 2016 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako zákonné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.05.2016, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) znížila navrhovateľke sumu invalidného dôchodku od 08.07.2016 na sumu 135,60 € mesačne, nakoľko podľa nového posúdenia zdravotného stavu je jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 11.05.2016 v rozsahu 50 %.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z posudkovej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 30. októbra 2013 podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - zhubný nádor štítnej žľazy, počas onkologickej liečby zaradené do kapitoly IV, položky 9.3, písm. a/ Prílohy č. 4 k zákonu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ) 80 %. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky posúdila jej zdravotný stav na účely invalidného dôchodku dňa 11.05.2016 posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš, ktorá v lekárskej správe uviedla, že onkologická liečba pre karcinóm štítnej žľazy bola ukončená v 5/2014, preto ochorenie už nie je hodnotené položkou a - počas onkologickej liečby, ale je hodnotené položkou c - po stabilizácii zdravotného stavu s MPSVZČ na hornej hranici percentuálneho rozpätia 40 % s navýšením o 10 % pre ostatné ochorenia, teda spolu 50%. K zhodnému záveru dospela posudková lekárka aj pri posúdení invalidity navrhovateľky dňa 20.07.2016 s tým, že od ukončenia onkologickej liečby komplexné vyšetrenia nepreukázali recidívu nádoru a ani vznik nových metastáz. Od ukončenia onkologickej liečby užíva posudzovaná liek Euthyrox, a to vo vyššej dávke ako pacient po odstránení štítnej žľazy z iného dôvodu ako pre zhubný nádor. Zákon túto situáciu zohľadňuje v danej položke pod písm. c) - prípady pretrvávajúcich patologických koncentrácii hladiny hormónov, v závislosti od celkovej výkonností organizmu, s ohľadom na prítomné komplikácie z poškodenia orgánov a systémov s MPSVZČ 40 % (v prípade normálnych hodnôt hormónov a dobrej výkonnosti organizmu by bola MPSVZČ 30 %) s navýšením o 10 % pre ostatné ochorenia. K zhodnému záveru dospela dňa 09.08.2016 i posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Poprade po vlastnom vyšetrení a zhodnotení lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky.
Medzi závermi posudkov neboli zistené žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvody pochybovať. Námietky navrhovateľky nemohol súd zohľadniť, lebo uvádzané zdravotné problémy boli známe pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky posudkovými lekármi a vyplývajú z doložených odborných lekárskych vyšetrení. Dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľky súd nezistil. Tvrdenie navrhovateľky, že sa naďalej podrobuje onkologickej liečbe nezodpovedá záverom kontrolného endokrinologického vyšetrenia vykonaného v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave n. o. Ľubochňa dňa 08.08.2016, podľa ktorého je stav navrhovateľky v súčasností hodnotený ako stav po totálnej thyreoidectomii bez známok recidívy ochorenia. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky, môže opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá zo zákona právo na ich náhradu.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie z dôvodu, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietala, že súd nevyhovel jej návrhu, aby prizval na pojednávanie súdneho znalca z odboru endokrinológie, preto žiada, aby tak urobil najvyšší súd. Uviedla, že sa naďalej podrobuje liečbe papilárneho multifokálneho karcinómu, a to patologickou hladinou hormónu štítnej žľazy, ktorá síce bráni rastu nádorových buniek, ale zároveň ničí jej fyzickú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Potlačením rastu papilárneho multifokálneho karcinómu, keď sa do dvoch rokov neobjaví ďalší nález, odporkyňa považuje pacienta za zdravého, čo ale nie je pravda, pretože na túto liečbu reaguje každý pacient inak v závislosti od veku, výšky prekročenej dávky a každého organizmu. Ak preruší liečbu a pôjde pracovať, následnú liečbu bude musieť hradiť z vlastných prostriedkov pre nedodržanie predpísanej liečby. Žiada preto, aby najvyšší súd zvýšil jej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 % a tým jej vrátil plný invalidný dôchodok alebo aby jej odporkyňa odňala čiastočný invalidný dôchodok, ona ukončí liečbu a pôjde pracovať, a v prípade nárastu papilámeho multifokálneho karcinómu jej odporkyňa zaplatí odškodné 1 mil. € a celú potrebnú liečbu.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Závery napadnutého rozhodnutia krajského súdu považuje za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním, preto navrhuje, aby odvolací napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. januára 2018 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľka uviedla v podanom odvolaní, aj napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.05.2016, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení znížila navrhovateľke sumu invalidného dôchodku od 08.07.2016 na sumu 135,60 € mesačne, nakoľko podľa nového posúdenia jej zdravotného stavu je od 11.05.2016 invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ) 50 %.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka opravný prostriedok, pretože nesúhlasí so znížením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 80 % na 50 %. Má za to, že toto zníženie nezohľadňuje metastázy v priľahlých uzlinách, ani liečbu, ktorú musí stále absolvovať z dôvodu rizika návratu rakoviny a ktorá má negatívny dopad na jej výkonnosť.
S prihliadnutím na obsah spisu, vrátane posudkového spisu odporkyne, odvolací súd nepovažuje za dôvodné námietky, ktoré navrhovateľka uplatnila v odvolaní. Nie je sporné, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 30. októbra 2013 podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - zhubný nádor štítnej žľazy, počas onkologickej liečby zaradené do kapitoly IV, položky 9.3, písm. a/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. Podľa posudku posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 11.05.2016 z kontrolnej lekárskej prehliadky jej MPSVZČ už nie je 80 %, ale 50 %. Posudková lekárka v lekárskej správe o. i. uviedla, že navrhovateľka podstúpila 22.11.2012 operáciu štítnej žľazy, histologicky sa potvrdil zhubný nádor. Pretože onkologická liečba pre karcinóm štítnej žľazy bola ukončená v máji 2014, ochorenie už nie je hodnotené položkou a - počas onkologickej liečby, ale je hodnotené položkou c - po stabilizácii zdravotného stavu s hornou hranicou percentuálneho rozpätia 40 % s navýšením o 10 % pre ostatné zdravotné postihnutie. Na základe tohto odborného posudku o invalidite odporkyňa vydala preskúmavané rozhodnutie o znížení invalidného dôchodku od 08.07.2016. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 20.06.2016 s nezmeneným záverom. V posudku posudková lekárka reagovala na námietky navrhovateľky, ku ktorým uviedla, že od ukončenia onkologickej liečby komplexné vyšetrenia nepreukázali recidívu nádoru a ani vznik nových metastáz, preto tieto nemôžu byť po stabilizácii zdravotného stavu brané do úvahy ako posudkovo závažné. Pri substitučnej terapii liekom Euthyrox dochádza k patologickým hodnotám hormónov štítnej žľazy, čo zákon zohľadňuje v kap. IV, pol. 9.3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu tým, že aj po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) umožňuje priznanie 40 % MPSVZČ, teda záver o 50 % MPSVZČ (40 % + 10 % ako maximálne možné navýšenie za iné ochorenia) zostáva nezmenený.
Následne došlo k posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľky posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade dňa 09.08.2016, ktorý po vlastnom vyšetrení a zohľadnení predloženej zdravotnej dokumentácie potvrdil závery predchádzajúcich vyšetrení s MPSVZČ 50 %.
Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásadezhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Odvolací súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami. Navrhovateľka v odvolaní neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložila v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, preto nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.
Z vyššie uvedených dôvodov preto aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.