Najvyšší súd

10 Rks 14/2008

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. K., bytom C., zastúpený JUDr. V. Š., advokátom, N., proti odporcovi Hornonitrianske bane Prievidza a.s., Ul. Matice Slovenskej č. 10, Prievidza, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Sociálnej poisťovne – ústredie v Bratislave, pobočka Prievidza, Ul. Matice Slovenskej 10, o doplatenie straty na zárobku, v spore o právomoc predloženom Sociálnou poisťovňou, takto

r o z h o d o l :

Prejednanie a rozhodnutie veci v časti nárokov vzniknutých za obdobie   do 31. decembra 2003   p a t r í   do právomoci Okresného súdu Prievidza.

O d ô v o d n e n i e

Sociálna poisťovňa doručila dňa 15. decembra 2008 na Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie sporu o právomoc podľa § 8a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,OSP“), pretože nesúhlasila s rozhodnutím Okresného súdu Prievidza   z 30. marca 2004 č.k. 12C 17/2004-22, ktorým súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci a rozhodol o postúpení veci Sociálnej poisťovni Bratislava. Zároveň Sociálna poisťovňa nesúhlasila s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne z 31. augusta 2004   č.k. 5 Co 80/2004-27, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Prievidza. Sociálna poisťovňa poukázala na spoločné stanovisko občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k niektorým otázkam právomoci súdu   na rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania.

Z obsahu pripojených listín vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa   21. januára 2004 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal o náhradu za stratu na zárobku   po skončení pracovnej neschopnosti od 01.10.2003 aj s príslušným úrokom z omeškania, ďalej doplácať stratu na zárobku do sumy 19 603,-- Sk mesačne a náhradu trov konania. Okresný súd uznesením z 30. marca 2004 č.k. 12C 17/2004-22 zastavil konanie z dôvodu,   že s účinnosťou od 01.01.2004 o úrazových dávkach prináleží rozhodovať len sociálnej poisťovni. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorý v Zákonníku práce už nie je upravený a o nároku na úrazovú rentu rozhoduje Sociálna poisťovňa, preto súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci súdu. V danej veci ide o neodstrániteľnú prekážku konania. Krajský súd v Trenčíne   na odvolanie navrhovateľa uznesením č.k. 5 Co 80/2004-27 z 31. augusta 2004 potvrdil rozhodnutie okresného súdu.

Sociálna poisťovňa s postúpením veci Okresným súdom Prievidza nesúhlasila a predložila vec Najvyššiemu súdu na rozhodnutie sporu o právomoc.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný rozhodovať o kompetenčných sporoch podľa § 8a OSP po oboznámení sa s vecou dospel k záveru, že zastavenie súdneho konania v časti nárokov vzniknutých do 31. decembra 2003 a následné postúpenie veci Sociálnej poisťovni nemá oporu v zákone.

Podľa stanoviska občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejneného pod č. 27 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2006, rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, o náhrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov   na výživu pozostalých, vzniknutých z pracovných úrazov alebo chorôb z povolania   do 31. decembra 2003, patrí do právomoci súdu, aj keď nároky boli uplatnené   po účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zo stanoviska vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadol na úpravu vykonanú zákonom č. 461/2003 Z.z., ktorého ustanovením § 294 bod 27 boli zrušené ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a/ – c/, § 199 až 213 zák. č. 311/2001 Z.z., pričom z nich vyplývajúcim nárokom od 1. januára 2004 zodpovedajú nároky podľa § 85 a nasl.,   § 88 a nasl., § 92 a nasl. Zák. č. 461/2003 Z.z. a že na konanie v týchto veciach ako veciach dávkových podľa § 172 ods. 3 písm. a/ od účinnosti zákona sú v zmysle § 177 tohto zákona príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.

Ustanovením § 272 ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. však z právomoci Sociálnej poisťovne vyňal rozhodovanie o nárokoch za obdobie do 31. decembra 2003 (a to nielen právoplatne neskončených, ale aj uplatnených po 31. decembri 2003), tým, že určil,   že sa o nich rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, pričom žiaden zákon neustanovil, že o týchto nárokoch má konať Sociálna poisťovňa. V takýchto prípadoch   preto konanie začaté na súde musí dokončiť súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o podanom návrhu preto rozhodol tak,   že prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci Okresného súdu Prievidza.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 29. januára 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v. r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková