10Ndz/1/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: PEAT GROUP Inc., a. s., IČO: 36 030 431, Lotyšská 6, 821 06 Bratislava, zastúpeného Mgr. Dávidom Štefankom, advokátom so sídlom na Kutlíkovej 17, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Správa katastra Tvrdošín, Medvedzie 254, 027 44 Tvrdošín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z-883/2012 zo 6. septembra 2012, o návrhu sudkyne JUDr. Eriky Šobichovej na jej vylúčenie vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/109/2012, takto

rozhodol:

Členka senátu 21S Krajského súdu v Žiline JUDr. Erika Šobichová, n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/109//2012.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline 13. novembra 2012 prijal na konanie návrh na začatie konania žalobcu PEAT GROUP Inc. a. s. proti žalovanému Správe katastra v Tvrdošíne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z-883/2012 zo 6. septembra 2012. Členka senátu 21S Krajského súdu v Žiline, ktorému vec bola priedelená na vybavenie, JUDr. Erika Šobichová predložila predsedníčke Krajského súdu v Žiline 8. januára 2012 vyjadrenie tohto znenia: „V predmetnej veci sa ako členka senátu 21S, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie cítim byť zaujatá podľa § 14 ods. 1 O. s. p. pre negatívny vzťah, resp. postoj k predsedovi predstavenstva žalobcu - k pánovi Tobiášovi Loykovi, vzhľadom na nezmyselné hrubo urážajúce podania vo vzťahu k mojej osobe ako k zákonnej sudkyni vo veciach sp. zn. 29 Sp/53/2010 a 29Sp/4/2011, ktoré zároveň prikladám. Z týchto dôvodov žiadam o vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Zároveň vyslovujem súhlas s pridelením veci inému sudcovi podľa § 15 ods. 1 O. s. p.“ Pretože predsedníčka Krajského súdu v Žiline mala za to, že nie je dôvod pochybovať o zaujatosti menovanej sudkyne, listom z 15. januára 2013 predložila vec na rozhodnutie nadriadenému súdu. V pripojenom stanovisku uviedla, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti členky senátu 21S JUDr. Eriky Šobichovej, pretože urážajúce podania zo strany Tobiáša Loyku vo vzťahu k zákonnej sudkyni JUDr. Erike Šobichovej sami osebe nemôžu opodstatniť jej vylúčenie z vykonávania úkonov v predmetnej veci; nevyhnutnou súčasťou profesionality sudcu je to, aby bol schopný napriek takýmtoprejavom účastníka konania podaným so zjavným zámerom, rozhodnúť nestranne, zákonne a spravodlivo v prejednávanej veci, ktorá jej bola pridelená na rozhodnutie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov, a v ktorej sa stala zákonnou sudkyňou na prerokovanie veci v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K dôvodom uvádzaným sudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou navyše uviedla, že jej bola zverená rozhodovacia právomoc, ktorá má svoje špecifikum v tom, že dala súhlas na svoje zvolenie do funkcie sudcu, že práve ona je oprávnená a zároveň aj povinná prejednávať a rozhodovať jej pridelené veci zákonom predpísaným spôsobom, a že výkon funkcie sudcu predpokladá u nej taký vysoký stupeň profesionality, ktorá je i v konkrétnom prípade zárukou jej nestrannosti a nezaujatosti. Na tomto závere nemôžu nič zmeniť ani urážajúce podania vo vzťahu k jej osobe Tobiášom Loykom. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená podľa § 16 ods. 1 O.s.p., po preskúmaní vyjadrenia členky senátu 21S Krajského súdu v Žiline JUDr. Eriky Šobichovej a vyjadrenia predsedníčky Krajského súdu v Žiline dospel jednomyseľne k záveru, že nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie namietanej zákonnej sudkyne. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. apríla 2005, obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre nezaujatosť. Obsahom tohto práva je aj povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o ňom. Nestrannosť je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. treba zistiť osobné presvedčenie zákonného sudcu a jednak z objektívneho hľadiska nestrannosti posúdením, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku. Treba však zároveň zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom na to možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania zákonne pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia rozhodovať v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Predpokladom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je taký vzťah k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej snahe sudcu o nezaujatosť v konaní a rozhodovaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k spravodlivému riešeniu veci. Dôvody pre vylúčenie pritom nemôžu byť všeobecné, vylúčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. V prejednávanej veci by mali byť dôvodom na vylúčenie členky senátu JUDr. Eriky Šobichovej urážlivé výroky Tobiáša Loyku, ktoré menovaná sudkyňa vníma ako nezmyselné a hrubo urážajúce. Neuviedla však žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by ako profesionálna sudkyňa mala pre tieto svoje pocity stratiť schopnosť vykonávať svoje povolanie a postavenie sudcu nestranne a nezaujato voči ktorejkoľvek zo sporiacich sa strán. V súlade s citovaným názorom ústavného súdu nemožno automaticky a bez ďalšej súvislosti akýkoľvek výrok niektorej zo strán na adresu činného sudcu povyšovať na taký, ktorý by vzbudzoval pochybnostio nezaujatosti sudcu pre jeho pomer k veci, či účastníkom konania. Z vyjadrenia samotnej sudkyne, ktorá urážky Tobiáša Loyku (výroky napádajú objektivitu rozhodovania sudkyne v predchádzajúcej veci žalobcu) na svoju adresu považuje za nezmyselné možno vyvodiť, že sa síce hanlivým obsahom písomnosti účastníka konania cíti byť dotknutá, avšak nie až do takej miery a intenzity, aby ju bolo nevyhnutné vylúčiť z prerokúvania a rozhodovania uvedenej veci pre jej zaujatosť, tak ako to má na mysli § 14 ods. 1 O.s.p.. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 O.s.p. o námietke zaujatosti rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.