UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, so sídlom Šustekova 49, Bratislava, za účasti: JUDr. Libor Samec, súdny exekútor, so sídlom Košická 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8DS/DK 21/2016 zo 14. februára 2017, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci je d ô v o d n ý.
Na konanie i rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31. marca 2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8DS/DK 21/2016 zo 14. februára 2017, ktorým žalovaný neuznal súdneho exekútora JUDr. Libora Sameca vinným z disciplinárneho previnenia, ktoré mu žalobca kládol za vinu.
2. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/67/2017-31 z 22. marca 2018 žalobu odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžk/20/2018 z 20. marca 2019 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/67/2017-31 z 22. marca 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v čase podania žaloby, t. j. 3. apríla 2017, ako aj v čase rozhodovania Krajského súdu v Bratislave, t. j. 22. marca 2018, bolo účinné ustanovenie § 228d ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v ktorom je upravená príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici v prípade správnych žalôb proti rozhodnutiam disciplinárneho senátu Slovenskej komory exekútorov.
3. Uznesením č. k. 1S/86/2019-78 z 18. apríla 2019 Krajský súd v Bratislave s odkazom na ustanovenia § 9 ods. 1, § 10, § 18 ods. 2 a § 97 Správneho súdneho poriadku postúpil vec Krajskému súdu vBanskej Bystrici s odôvodnením, že podľa § 228d ods. 8 Exekučného poriadku je kauzálne príslušným súdom na konanie o podanej žalobe Krajský súd v Banskej Bystrici.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici nesúhlasil s postúpením veci a predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o miestnej, resp. kauzálnej príslušnosti podľa § 18 ods. 3 Správneho súdneho poriadku. Uviedol, že konanie začalo doručením žaloby Krajskému súdu v Bratislave dňa 31. marca 2017, teda v čase, keď na konanie o podanej žalobe bol vecne a miestne príslušný Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Banskej Bystrici je na konanie kauzálne príslušný od 1. apríla 2017, keď nadobudol účinnosť zákon č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o miestnej, resp. kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 Správneho súdneho poriadku) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci je dôvodný.
6. Podľa § 9 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.
7. Podľa § 31 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konanie sa začína doručením návrhu súdu.
8. Podľa § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 13 ods. 2 Správneho súdneho poriadku ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy.
10. Podľa § 18 ods. 2 vety prvej Správneho súdneho poriadku, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
11. Podľa § 18 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
12. Podľa § 228d ods. 8 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. marca 2017, proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia, nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia.
13. Podľa § 228d ods. 8 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 1. apríla 2017, proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia, nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia. Na konanie o správnej žalobe je kauzálne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
14. Ako vyplýva z citovanej právnej úpravy, do 31. marca 2017 sa pri určení príslušného správneho súdu na preskúmanie rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodoval o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia, postupovalo podľa všeobecných pravidiel na určenie miestnej príslušnosti (§ 13 Správneho súdneho poriadku). S účinnosťou od 1. apríla 2017 došlo k zmene právnej úpravy (novelaExekučného poriadku), a na konanie o správnej žalobe v uvedených veciach bola stanovená kauzálna príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici (s obvodom pre celé územie Slovenskej republiky). Na preskúmanie rozhodnutia žalovaného o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia, je teda od 1. apríla 2017 výlučne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici. Pre rozhodnutie o predloženom nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci, a teda pre určenie príslušného správneho súdu na prejednanie veci, je preto nevyhnutné určiť presný dátum začatia konania, ktorým je v zmysle § 9 ods. 1 v spojení s § 31 ods. 1 Správneho súdneho poriadku deň, kedy bola žaloba doručená súdu.
15. V prejednávanej veci najvyšší súd zistil, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8DS/DK 21/2016 zo 14. februára 2017, ktorým žalovaný neuznal súdneho exekútora JUDr. Libora Sameca vinným z disciplinárneho previnenia, bola Krajskému súdu v Bratislave doručená dňa 31. marca 2017. Uvedené vyplýva z elektronickej doručenky založenej na č. l. 13 súdneho spisu. Konanie vo veci teda začalo 31. marca 2017 a podľa právnej úpravy účinnej k tomuto dňu bol na prejednanie a rozhodnutie veci vecne a miestne príslušný Krajský súd v Bratislave, v ktorého územnom obvode ma sídlo žalovaný správny orgán.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o predloženom nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave tak, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici je dôvodný a na konanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave. Toto uznesenie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0.
17. Ku konštatovaniu najvyššieho súdu v uznesení sp. zn. 6Sžk/20/2018 z 20. marca 2019, že v čase podania žaloby, t. j. 3. apríla 2017, bola daná kauzálna príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, považuje najvyšší súd v súvislosti so zásadou viazanosti krajského súdu právnym názorom vysloveným najvyšším súdom za potrebné uviesť, že konanie vedené pod sp. zn. 6Sžk/20/2018 nebolo konaním, v ktorom by najvyšší súd primárne rozhodoval o určení príslušnosti, a preto Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému bola vec postúpená Krajským súdom v Bratislave, mal v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 Správneho súdneho poriadku právo vyvolať konflikt pred najvyšším súdom, nakoľko nebol viazaný postúpením veci správnym súdom tej istej inštancie. O nesúhlase krajského súdu s postúpením veci je najvyšší súd v zmysle § 18 ods. 3 Správneho súdneho poriadku povinný rozhodnúť a týmto rozhodnutím sú správne súdy nižšieho stupňa viazané. Na okraj je tiež potrebné zdôrazniť, že žaloba nebola podaná 3. apríla 2017, ale 31. marca 2017, nakoľko rozhodujúci je reálny čas doručenia žaloby na súd, a nie opatrenie žaloby prezentačnou pečiatkou súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.