10Nds/10/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Y. W., narodený dňa XX.XX.XXXX, C., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Sa/2/2017 j e d ô v o d n ý.

Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. 4Sa/2/2017-22 zo dňa 08.03.2017, s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 1, 13 ods. 1 a § 18 ods. 2 SSP a s poukazom na čl. 28 ods. 1 písm. a/ a čl. 31 ods. 1 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39 zo dňa 30.03.2015 (ďalej len „organizačný poriadok“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne a miestne príslušnému.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou. Krajský súd v Banskej Bystrici považoval záver Krajského súdu v Bratislave, že nie je vo veci miestne príslušným súdom, za nesprávny a zároveň nesúhlasil so svojou miestnou príslušnosťou. Poukazom na zákonné ustanovenia § 18 ods. 3 SSP, v spojení s § 6 ods. 1 SSP, § 4 písm. a/ SSP, § 13 ods. 1 SSP a § 255 ods. 1 SSP a v spojení s § 5 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a s § 11 písm. b/ tohto zákona a č. 28 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39 zo dňa 30.03.2015 a § 31 ods. 1, 2 písm. c/ organizačného poriadku, ktorú právnu úpravu citoval, Krajský súd v Banskej Bystrici mal za to, že v danom prípade je pasívne procesné legitimovaným subjektom orgán verejnej správy, ktorý mal podľa žalobcu iný zásah vykonať, a za ktorého žalobca v žalobe označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, majúce sídlo v Bratislave.Uviedol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre matričné veci sa člení o.i. na sekcie, ktoré sa ďalej môžu členiť na úrady, odbory alebo iné na ich úroveň postavené organizačné zložky. Sekcie sa zriaďujú najmä pre jednotlivé úseky činnosti ministerstva. Sekcia verejnej správy ako odborný útvar ministerstva vnútra so sídlom v Banskej Bystrici, sa podľa názoru Krajského súdu v Bratislave pre posúdenie miestnej príslušnosti v danom prípade považuje za orgán verejnej správy, ktorý vykonal iný zásah do práv žalobcu. Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici sekcia verejnej správy ministerstva je na úseku matrík, hlásenia pobytu občanov a registra obyvateľov Slovenskej republiky len odborným útvarom ministerstva, ktorá plní úlohy zadefinované v čl. 31 ods. 2 písm. c/ organizačného poriadku, pričom samotným orgánom štátnej správy na tomto úseku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 12 Bratislava, preto samotná skutočnosť, že na podnet žalobcu zo dňa 19.11.2015 reagovalo oddelenie správy registrov, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici listom č. SVS-ORMP2-2016/2-4361 zo dňa 14.12.2016 nezakladá dôvod na založenie miestnej príslušnosti podľa sídla tohto odborného útvaru ministerstva. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Banskej Bystrici považoval za opodstatnený vyššie uvedený dôvod nesúhlasu s postúpením veci. Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici miestna príslušnosť krajského súdu, ktorý má vo veci konať a rozhodnúť, sa má spravovať podľa § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že miestne príslušným v danej veci je krajsky súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorý rozhodol v prvom stupni, resp. vykonal iný zásah do práv žalobcu, a teda Krajský súd v Bratislave.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP), po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

4. Z predloženého spisového materiálu krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca podal žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy na Krajský súd v Bratislave proti žalovanému Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, z dôvodu, že žalovaný mu nezákonne odoprel vykonanie zmeny v systéme REGOB, čím zasiahol do jeho práv a právom chránených záujmov upravených Ústavou a Dohovorom. Žalobca v žalobe uviedol, že podaním zo dňa 19.11.2016 sa obrátil na Ministerstvo vnútra SR s podnetom na opravu údajov v systéme REGOB z dôvodu nesprávneho údaju o rodnom priezvisku. Odpoveďou zo dňa 14.12.2016 mu Ministerstvo vnútra SR oznámilo pod č. SVS-ORMP2-2016/2-4361, že nevykonalo opravu údajov v systéme REGOB. Žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia zmeniť priezvisko žalobcu Y. W., nar. XX.XX.XXXX, v systéme registra obyvateľov REGOB, spravovanom Ministerstvom vnútra SR, z priezviska „W.“ na priezvisko „W.“ a zaviazal žalovaného k povinnosti uhradiť trovy súdneho konania.

5. Právny základ pre vydanie uznesenia o určení príslušnosti správneho súdu s prihliadnutím na preskúmavané rozhodnutie tvoria nasledujúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku:

Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.

Podľa § 9 ods. 1 SSP konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3, 4, 5 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy. V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.

Podľa § 18 ods. 2, 3 SSP ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

6. V prejednávanej veci najvyšší súd mal preukázané, že žalobca dňa 09.01.2017 podal žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy na Krajský súd v Bratislave proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, z dôvodu že žalovaný mu nezákonne odoprel vykonanie zmeny v systéme REGOB, keď listom zo dňa 14.12.2016 č. SVS-ORMP2-2016/2-4361, vydaným Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy MV SR, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytov, oddelenie správy registrov, so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, mu oznámilo, že jeho žiadosti na opravu priezviska v systému REGOB nevyhovuje, opravu údajov v tomto systéme nie je možné vykonať.

7. V súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 13 ods. 1, 2 SSP, v zmysle ktorej, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak, a ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy, bolo potrebné v danom prípade určiť miestnu príslušnosť krajského súdu ako vecne príslušného na prejednanie a rozhodnutie o žalobe, ktorou sa žalobca proti žalovanému Ministerstva vnútra Slovenskej republiky domáhal ochrany svojich práv pred iným zásahom žalovaného ako orgánu verejnej správy, do ktorých zasiahol organizačný útvar žalovaného - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - sekcia verejnej správy MV SR, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytov, oddelenie správy registrov, so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1. Vychádzajúc z obsahu žaloby zásah do práv a právom chránených záujmov mal vykonať organizačný útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, na základe ktorej skutočnosti Krajský súd v Bratislave posudzoval miestu príslušnosť dospejúc k záveru, že vo veci nie je miestne príslušný.

8. Najvyšší súd záver Krajského súdu v Bratislave zhodne s názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici nepovažoval za správny a súladný so zákonom. Vychádzajúc z právnej úpravy Správneho súdneho poriadku v spojení s právnou úpravou ustanovenou v právnej norme § 5 ods. 1 až 5 zákona č. 575/2001 Z. z. a organizačného poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pasívne procesne legitimovaným subjektom je orgán verejnej správy, ktorý mal podľa žalobcu iný zásah vykonať, a za ktorého žalobca v žalobe označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Samotná skutočnosť, že na žiadosť žalobcu zo dňa 19.11.2016 odpovedalo oddelenie správy registrov, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici listom č. SVS-ORMP2-2017/2-4361 zo dňa 14.12.2016, nezakladá dôvod na založenie miestnej príslušnosti podľa sídla tohto odborného útvaru ministerstva, keďže sekcia verejnej správy ministerstva je na úseku matrík, hlásenia pobytu občanov a registra obyvateľov Slovenskej republiky len odborným útvarom ministerstva, ktorá plní úlohy ministerstva stanovené v § 31 ods. 2 písm. c/ organizačného poriadku, avšak orgánom štátnej správy aj na tomto úseku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 12 Bratislava.

9. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave je dôvodný. Miestna príslušnosť krajského súdu na konanie a rozhodnutie je stanovená zákonodarcom v právnej úprave § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že miestne príslušným je krajsky súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy. Miestna príslušnosť správneho súdu sa teda v danom prípade spravuje sídlom žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý vykonal iný zásah do práv žalobcu. Vzhľadom k tomu, že sídlo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je v Bratislave, miestne príslušným na konanie v danej veci je Krajský súd v Bratislave.

10. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).