UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Mgr. Q. Y., L., právne zastúpenej: JUDr. Peter Peružek, advokát, Radlinského 1, Hlohovec, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP1- 2013/005001/TJM zo dňa 06.03.2013, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/133/2015-113 zo dňa 22.09.2016 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP1-2013/005001/TJM zo dňa 06.03.2013.
2. Z administratívneho spisu krajský súd vyvodil, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 15.03.2013 s tým, že toto osobne prevzala. Zhodnotil, že žalobkyňa mala možnosť podať žalobu v zmysle § 181 ods. 1 SSP v čase od 16.03.2013. V ďalšom zdôraznil, že žaloba na preskúmanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu bola podaná dňa 05.09.2013, teda viac ako 3 mesiace po uplynutí zákonnej lehoty. Konštatoval tak, že žaloba nebola podaná v zákonom stanovenej lehote, preto súd s poukazom na uvedené v zmysle ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP žalobu odmietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
3. Žalobkyňa proti uzneseniu krajského súdu podala kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala postup Okresného súdu Bratislava I. a konajúceho krajského súdu. Uviedla, že kasačnú sťažnosť podala na základe nesprávneho posúdenia veci. Opakovane zdôrazňovala, že došlo k nesprávnemu zaradeniu jej návrhu na preskúmanie rozhodnutia, nakoľko ona dávala návrh vo veci mimoodvolacieho konania. Súdne konanie považovala za nespravodlivé, ktoré sa vlastne ani nezaoberalo jej návrhom. Preto žiadalao preskúmanie ňou uvádzaných skutočností.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel jednomyseľne k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobkyne je nutné odmietnuť.
5. Podľa § 449 ods. 1 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
6. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
7. Podľa § 459 písm. d) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak neboli splnené podmienky podľa § 449.
8. Zo spisu krajského súdu kasačný súd zistil, že rozhodnutie krajského súdu č. k. 1S/133/2015-113 zo dňa 22.09.2016 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 26.10.2016 a rozhodnutie obsahovalo riadne poučenie o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní.
9. Dňa 25.11.2016 bola krajskému súdu doručená kasačná sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu krajského súdu č. k. 1S/133/2015-113 zo dňa 22.09.2016, ktorou tento odmietol žalobu žalobkyne. Kasačná sťažnosť bola vyhotovená a podpísaná samotnou žalobkyňou.
10. Vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia § 449 ods. 1 SSP sa vyžaduje, aby kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa boli spísané advokátom, zatiaľ čo v prejednávanom prípade táto podmienka nebola splnená, napriek právnemu zastúpeniu žalobkyne advokátom a riadnemu poučeniu o povinnosti podľa ustanovenia § 449 SSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa ustanovenia § 459 písm. d) SSP, ako neprípustnú, odmietol.
11. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 4 SSP a analogicky podľa § 170 písm. b) SSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
12. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.