10Asan/24/2018

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ZONER, s.r.o. so sídlom Jaskový rad 5, Bratislava, IČO: 35 770 929, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MB, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. MF/010744/2016-241 z 18. apríla 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/154/2016-46 z 24. mája 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/154/2016-46 z 24. mája 2017 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/010744/2016-241 z 18. apríla 2016, ktorým bolo v rozkladovom konaní zmenené prvostupňové rozhodnutie č. MF/022598/2015-243 zo dňa 30. decembra 2015, ktorým žalovaný uložil žalobcovi za porušenie § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/2005 Z.z.“) pokutu vo výške 30 000 eur za propagovanie hazardných hier, na ktorých propagovanie nebola udelená alebo vydaná licencia podľa zákona č.171/2005 Z.z. a ktoré sú prevádzkované za podmienok ustanovených týmto zákonom tak, že uložil žalobcovi pokutu vo výške 20 000 eur. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalovaný zistil, že na webových sídlach www.lottoland.sk a www.onlinecasinoadvice.sk sú propagované hazardné hry, na ktoré nebola udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. Vlastníkom a registrátorom uvedených domén je žalobca. Na webovom sídle www.lottoland.sk <. s IP adresou XX.XXX.XXX.XXX sa používateľom internetu zobrazí informácia o zahraničných hazardných hrách,na ktoré nebola vydaná ani udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. a podnecuje k účasti na hazardných hrách ponukou žrebov, zakúpením ktorých je možné zúčastniť sa týchto zahraničných hazardných hier prostredníctvom internetu aj z územia Slovenskej republiky. Na webovom sídle www.onlinecasinoadvice.sk s IP adresou XX.XX.XXX.XXX sa používateľom internetu zobrazí informácia o hazardných hrách a prevádzkovateľoch hazardných hier, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. a podnecujú k účasti na hazardných hrách ponukou odkazov s priamym prepojením na stránky internetových kasín prevádzkovaných spoločnosťami, ktorým nebola udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. Týchto hazardných hier je možné z územia Slovenskej republiky zúčastniť sa prostredníctvom internetu aj ponukou vstupných bonusov k počiatočnému vkladu po registrácii hráča v propagovaných kasínach.

3. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na objektívnu zodpovednosť žalobcu za porušenie § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. V pravidlách, ktoré sú nastavené národným registrátorom domén - spoločnosťou SK-NIC, a.s., je podmienkou, že domény.sk môžu byť len vo vlastníctve subjektov s trvalým pobytom alebo sídlom na území SR. Keďže žalobca je vlastníkom domén, jeho povinnosťou je dozerať na ich obsah, aby nedošlo k jeho nelegálnemu zneužitiu, z čoho vzniká povinnosť dodržiavať aj ustanovenia zákona č. 171/2005 Z.z.

4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že z ustanovenia § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. vyplýva, že dovolené je propagovanie len takej hazardnej hry, na ktorej prevádzkovanie bola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona a je prevádzkovaná za podmienok ustanovených týmto zákonom.

5. Žalobca bol v rozhodnom čase výlučným vlastníkom doménových mien www.lottoland.sk a www.onlinecasinoadvice.sk, hoci ich registroval pre tretiu osobu. Ako vlastník domén bol zároveň zodpovedný v súlade so zákonom i s pravidlami určenými SK-NIC, a.s. za to, že na doménach v jeho vlastníctve nebudú uverejňované informácie, ktoré sú pohoršujúce, v rozpore s dobrými mravmi alebo so všeobecne záväznými predpismi, prípadne ktorých zverejnením by mohla byť spôsobená ujma tretej osobe. Povinnosťou žalobcu bolo teda dodržiavať aj ustanovenia zákona č. 171/2005 Z.z.. Správny bol postup správneho orgánu, keď žalobcu riešil ako vlastníka (držiteľa) predmetných domén, nie ako registrátora.

6. Krajský súd nevylúčil prípadnú zodpovednosť ďalších osôb za propagovanie hazardných hier na predmetných doménach, avšak poukázal na to, že v prejednávanej veci je predmetom posúdenia skutok žalobcu a pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je irelevantné, či bola vyvodená zodpovednosť i voči ďalším osobám.

7. K námietke žalobcu, že správne orgány nepreukázali, že propagované hazardné hry neboli skutočne licencované, krajský súd uviedol, že správny súd hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k svojmu právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. Pokiaľ došlo k propagácii hazardnej hry, o ktorej licencii niet dôkazu, správny orgán bez pochybností môže konštatovať, že došlo k porušeniu § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z.

8. K výške uloženej sankcie krajský súd uviedol, že žalovaný výšku pokuty odôvodnil dostatočne, a tiež zdôraznil, že žalobcovi bola uložená sankcia na spodnej hranici zákonnej sadzby.

9. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a žiadal, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti. Mal za to, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, žedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vec nesprávne právne posúdil a pri svojom rozhodnutí sa odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) Správneho súdneho poriadku).

10. Namietal nesprávny záver krajského súdu, ktorý stotožnil držiteľa a vlastníka domény. Poukázal na to, že ako držiteľ domény nie je jej vlastníkom. Toto potvrdzuje aj nemecká súdna judikatúra SRN (ktorú príkladmo citoval), ktorá zhodne tvrdí, že názov domény nie je vlastníctvom, ale len zmluvný nárok držiteľa, resp. voči registrátorovi.

11. Zhodne sa podľa sťažovateľa vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vo svojom rozhodnutí odráža argumentáciu Spolkového ústavného súdu a tvrdí, že „pri určovaní, či zamietnutie práva žiadateľa na používanie registrovaných doménových mien predstavovalo zásah do jeho majetku, súd pripomína, že pojem majetok uvedený v článku 1 protokolu č. 1 má autonómny význam, ktorý sa neobmedzuje na vlastníctvo fyzického tovaru a je nezávislý od formálnej klasifikácie vo vnútroštátnom práve. Niektoré ďalšie práva a záujmy predstavujúce majetok možno považovať aj za majetkové práva a teda za majetok v zmysle tohto ustanovenia (pozri rozsudok Gasus Dosier- und Fordertechnik GmbH proti Holandsku z 23. februára 1995, séria A 306-B, s. 46, § 53, Anheuser-Busch Inc., Portugalsko (GC), č. 73049/01, § 63, ECHR 2007 -...). V prípade nefyzických aktív Súdny dvor osobitne zobral do úvahy, či predmetné právne postavenie vyvolalo finančné práva a záujmy a malo tak hospodársku hodnotu (pozri rozsudok Anheuser-Busch Inc., už citovaný, § 76, 78, ako aj Tre Traktorer Aktiebolag proti Švédsku, rozsudok zo 7. júla 1989, séria A, č. 159, s. 21, § 53). Preto sa zaoberá napríklad duševným vlastníctvom, ako sú ochranné známky a autorské práva (pozri Melnychuk proti Ukrajine (dekrét), č. 28743/03, ECHR 2005- IX, Anheuser-Busch Inc. 72, 78), alebo licencie na používanie nehnuteľnosti určitým spôsobom (ako sú licencie na podávanie alkoholických nápojov alebo práv na rybolov, pozri rozsudok Tre Traktorer Aktiebolag, už citovaný, s. 21, § 53, Alatulkkila a i. Fínsko, nie. 33538/96, § 66, 28. júla 2005) tvoriť majetok. V tomto prípade zmluva s registračným orgánom poskytla žiadajúcej spoločnosti výmenou za zaplatenie poplatkov za doménu otvorené právo používať alebo prevádzať domény registrované v jej mene. V dôsledku toho by žiadateľ mohol ponúknuť všetkým používateľom internetu, ktorí zadali príslušné meno domény, napríklad reklamy, informácie alebo služby, prípadne výmenou za peniaze, alebo by mohol predať právo používať doménu na tretiu stranu. Výhradné právo používať predmetné domény teda malo ekonomickú hodnotu. Vzhľadom na vyššie uvedené kritéria toto právo teda predstavovalo „držbu.“

12. Držiteľom domény.sk sa stáva registrátor (v tomto prípade sťažovateľ) a tento poskytuje doménu do oprávneného užívania tretej osobe, ktorá si na doménu umiestňuje svoju webstránku (webové sídlo). Nie je pritom vo faktických ani technických možnostiach registrátorov a držiteľov registrovaných domén pravidelne či nepravidelne kontrolovať obsah webstránok umiestnených na týchto doménach.

13. Podľa sťažovateľa krajský súd opomenul vo veci aplikovať európsku legislatívu, konkrétne smernicu o sieťovej a informačnej bezpečnosti, podľa ktorej sa ruší držiteľstvo domén len fyzickými a právnickými osobami s trvalým bydliskom alebo sídlom na území SR, a umožňuje sa držiteľstvo domén.sk aj zahraničným subjektom. Poukázal pritom na to, že skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa podľa § 122 Správneho súdneho poriadku nedokazujú.

14. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd mal za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu veci vykonať dokazovanie, či licencie na prevádzkovanie hazardných hier sú vydané. Na webovej stránke www.lottoland.sk <. je jasne napísané, že spoločnosť Lottoland je držiteľom európskej licencie od roku 2013. Sťažovateľ namietal, že mu bola uložená likvidačná pokuta za skutok, na ktorý nemal reálny dosah. Ak by správny orgán vykonal riadne dokazovanie, zistil by, že licencie existujú.

15. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že zákon č. 171/2005 Z.z. nevyžaduje udelenie licencie na propagáciuhazardných hier, pričom licencie podľa tohto zákona sa udeľujú zasadne vždy len na samotné prevádzkovanie hazardných hier v zmysle tohto zákona. Sťažovateľ bol preto postihnutý za skutok, ktorý sa nestal.

16. Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, ani neuviedol, aké stanovisko zaujal k návrhom a námietkam žalobcu.

17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalobca uviedol argumenty, s ktorými sa žalovaný dôsledne vysporiadal už v rámci správneho konania. Poukázal na to, že žalobca umožnil propagáciu hazardných hier tým, že zaregistroval predmetné webové sídla. Takýmto spôsobom by mohlo dochádza k svojvoľnému šíreniu nekontrolovateľného obsahu webových stránok. Ohľadne aplikácie európskej legislatívy a judikatúry žalovaný uviedol, že tento argument sťažovateľ použil prvýkrát v kasačnej sťažnosti, a tiež uviedol, že poukaz na európsku judikatúru nesúvisí so samotným dôvodom pre uloženie pokuty, ktorým je umožnenie propagácie hazardných hier pre územie SR.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).

19. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým uložil žalobcovi za porušenie § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. pokutu vo výške 20 000 eur za propagovanie hazardných hier, na ktorých propagovanie nebola udelená alebo vydaná licencia podľa zákona č.171/2005 Z.z. a ktoré sú prevádzkované za podmienok ustanovených týmto zákonom.

20. Dôvodom uloženia sankcie bolo zistenie, že na webových sídlach www.lottoland.sk a www.onlinecasinoadvice.sk <., ktorých vlastníkom a registrátorom je žalobca, sú propagované hazardné hry, na ktoré nebola udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. Na webovom sídle www.lottoland.sk <. s IP adresou XX.XXX.XXX.XXX sa používateľom internetu zobrazí informácia o zahraničných hazardných hrách, na ktoré nebola vydaná ani udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. a podnecuje k účasti na hazardných hrách ponukou žrebov, zakúpením ktorých je možné zúčastniť sa týchto zahraničných hazardných hier prostredníctvom internetu aj z územia Slovenskej republiky. Na webovom sídle www.onlinecasinoadvice.sk s IP adresou XX.XX.XXX.XXX sa používateľom internetu zobrazí informácia o hazardných hrách a prevádzkovateľoch hazardných hier, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. a podnecujú k účasti na hazardných hrách ponukou odkazov s priamym prepojením na stránky internetových kasín prevádzkovaných spoločnosťami, ktorým nebola udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z. Týchto hazardných hier je možné z územia Slovenskej republiky zúčastniť sa prostredníctvom internetu aj ponukou vstupných bonusov k počiatočnému vkladu po registrácii hráča v propagovaných kasínach.

21. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného bolo posúdiť správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a napadnuté rozhodnutie je zákonné.

22. Podľa § 2 písm. r) zákona č. 171/2005 Z.z. propagovaním hazardnej hry akákoľvek forma informovania alebo podnecovania k účasti na hazardnej hre dostupnej na území Slovenskej republiky, vrátane hazardnej hry prevádzkovanej prostredníctvom internetu, ktorej sa môže hráč zúčastniť z územia Slovenskej republiky najmä zaplatením vkladu alebo uskutočnením stávky, alebo akákoľvek forma informovania o prevádzkovateľovi hazardnej hry, o fyzickej osobe alebo o právnickej osobe, ktorá bez licencie podľa tohto zákona prevádzkuje hazardnú hru v akejkoľvek podobe s cieľom uplatniť tútohazardnú hru na trhu.

23. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. propagovanie hazardnej hry je dovolené, len ak na jej prevádzkovanie bola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona a je prevádzkovaná za podmienok ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. ak orgány dozoru v rámci výkonu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona zistia, že dozorované subjekty porušili ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier podľa udelenej alebo vydanej licencie, povinnosti podľa herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo nesplnia povinnosti im uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, uložia im tieto sankcie: a) opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov vrátane lehoty na ich splnenie a povinnosti v určenej lehote informovať orgán dozoru o ich splnení, b) predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ, c) skončenie nepovolenej činnosti, d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry, e) pokutu, f) úrok z omeškania vo výške a v prípadoch podľa odseku 2, g) podnet ministerstvu alebo obci na odňatie individuálnej licencie.

25. Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na to, že sťažovateľ postavil svoju kasačnú sťažnosť na odlišných argumentoch ako správnu žalobu, pričom v zmysle § 441 Správneho súdneho poriadku v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd neaplikoval na uvedený prípad smernicu o sieťovej a informačnej bezpečnosti ani príslušnú európsku judikatúru, najvyšší súd k tomu uvádza, že sú to novo uvádzané námietky sťažovateľa, s ktorými sa krajský súd nemal možnosť vysporiadať v napadnutom rozsudku, keďže ich sťažovateľ neuvádzal v žalobe.

26. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazoval na § 122 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Najvyšší súd nepopiera konštatovanie zákonodarcu v uvedenom ustanovení, avšak uvádza, že skutočnosť, že záväzné právne predpisy Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie sa nedokazujú, neznamená, že táto skutočnosť zbavuje žalobcu v súdnom prieskumnom konaní povinnosti tvrdenia, teda uvedenia skutkových a právnych dôvodov, z akých považuje žalobca napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné (§ 182 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku). Správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti za žalobcu, ale napadnuté rozhodnutie správneho orgánu preskúmava v rozsahu žalobných dôvodov.

27. Pokiaľ sťažovateľ odvolávajúc sa na judikatúru ES ĽP vyvodil záver, že výhradné právo používať predmetné domény malo ekonomickú hodnotu, najvyšší súd k tomu uvádza, že táto skutočnosť nie je spornou otázkou v prejednávanej veci. Predmetom sporu je, či sťažovateľ niesol zodpovednosť za obsah webových stránok umiestnených pod doménovými menami, ktoré zaregistroval sťažovateľ a bol ich držiteľom.

28. Sťažovateľ opakovane zdôrazňuje (tak v kasačnej sťažnosti ako aj v podanej žalobe), že domény zaregistroval v prospech tretích osôb, nakoľko držiteľom domén najvyššej úrovne.sk môžu byť len subjekty so sídlom alebo trvalým pobytom na Slovensku, a tiež uvádza, že nemá žiaden dosah na obsah webových stránok, ktoré sú napojené na ním zaregistrované doménové mená. V prejednávanej veci nie je spornou skutočnosť, že držiteľom a registrátorom predmetných doménových mien je sťažovateľ.Najvyšší súd uvádza, že pokiaľ ich zaregistroval s úmyslom neužívať ich osobne, ale prenechať ich užívanie tretej osobe, bolo to jeho rozhodnutie, ale táto skutočnosť nemení nič na tom, kto je skutočným držiteľom týchto domén. Bolo na slobodnej vôli sťažovateľa zaregistrovať domény v prospech tretích osôb a následne potom bolo zodpovednosťou sťažovateľa zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov na webových stránkach umiestnených pod ním zaregistrovanými a držanými doménovými menami. Ako registrátor a držiteľ má sťažovateľ určité práva a povinnosti, za ktoré nesie zodpovednosť. Ak postúpil užívanie svojich práv tretím osobám, bolo tiež na ňom, akým spôsobom si zabezpečí dodržiavanie jemu vyplývajúcich povinností ako registrátora a držiteľa tretími stranami, resp. zodpovednosť za nedodržiavanie týchto povinností. To už je však na vzájomnom vzťahu sťažovateľa a jeho partnerov. Pre rozhodovanie žalovaného bolo podstatné, kto je uvedený ako skutočný držiteľ doménových mien.

29. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd stotožnil držiteľa a vlastníka domény, najvyšší súd k tomu uvádza, že zo záverov napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd uvádzal pojem vlastník či držiteľ domén alternatívne v rovnakom význame (rovnako ako aj žalovaný), pričom v prejednávanej veci nebolo predmetom sporu určiť, či sťažovateľ je držiteľom alebo vlastníkom domén, ani túto skutočnosť sťažovateľ v doterajšom priebehu súdneho konania a tiež v priebehu správneho konania nenamietal.

30. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že licencie na prevádzkovanie hazardných hier sú vydané, najvyšší súd poukazuje na to, že takéto tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi ani konkrétnymi overiteľnými tvrdeniami. Pokiaľ tiež poukazoval na to, že zákon č. 171/2005 Z.z. nevyžaduje udelenie licencie na propagáciu hazardných hier, najvyšší súd uvádza, že sťažovateľ nebol sankcionovaný za absenciu licencie na propagáciu hazardných hier, ale za samotné propagovanie hazardných hier, na ktorých prevádzkovanie nebola udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z.

31. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, v zmysle námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú preto kasačný súd podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.

32. K návrhu sťažovateľa, aby najvyšší súd priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, najvyšší súd uvádza, že v prejednávanom prípade nastáva odkladný účinok kasačnej sťažnosti priamo zo zákona, nakoľko táto bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 446 ods. 2 písm. c) Správneho súdneho poriadku).

33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a analogicky podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) a žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a analogicky podľa § 168 Správneho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.