ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): MECOM GROUP, s.r.o., Poľná 4, Humenné, IČO: 31 735 151, právne zast.: JUDr. Milan Sedlák, advokát so sídlom Kukučínova č. 19, Košice, IČO: 31 314 251, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 1387/2017 zo dňa 9. mája 2017, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/96/2017-93 zo dňa 14. decembra 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Lučenec (ďalej len „prvoinštančný orgán“) svojím rozhodnutím č. k.: 004/2017-01/Šk, St zo dňa 23.02.2017 (ďalej len „prvoinštančné rozhodnutie“) rozhodla tak, že sťažovateľ, prevádzkareň Mikušovská cesta 3022, Lučenec, porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom č. 152/1995 Z. z. o potravinách (ďalej len „zákon o potravinách“), osobitnými predpismi a predpismi vydanými ministerstvom podľa § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 a zákaz umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom podľa § 6 ods. 5 písm. b/ zákona o potravinách v nadväznosti na povinnosť označovať potraviny takým spôsobom, aby informácie o potravinách neuvádzali spotrebiteľa do omylu, najmä ak ide o vlastnosti potraviny a hlavne jej charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo produkcie a aby informácie o potravine boli v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom a požiadavkami príslušných vnútroštátnych predpisov podľa čl. 7 ods. 1 písm. a)a čl. 8 ods. 2 Nariadenia č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej len „Nariadenie č. 1169/2011“), a to tým, že v čase výkonu úradnej kontroly potravín dňa 19. mája 2016 v čase od 11:00 hodiny do 13:00 hodiny v uvedenej prevádzkarni vyrábal a umiestňoval na trh mäsový výrobok s obchodným názvom „Husacia pečeňovka 120g“, mäsová nátierka - pečeňová, ktorého názov nie je v súlade s § 13 ods. 5 v tom čase platného právneho predpisu - Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 18. augusta 2005 č. 1895/2004-100, ktorým sa vydáva Hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca mäsové výrobky (ďalej len „Výnos“), podľa ktorého mäsové výrobky vyrábané z jedného druhu hydinového mäsa sa musia označovať názvom druhu použitého mäsa; mäsové výrobky vyrábané z viacerých druhov hydinového mäsa možno označovať slovom „hydinový“, alebo v názve uviesť obidva druhy zvierat, ktoré boli použité ako zložky na výrobu mäsového výrobku, a to „Husacia a kuracia pečeňovka“, pretože názov „Husacia pečeňovka“ uvádza spotrebiteľa do omylu, najmä z hľadiska jeho charakteru a vlastností. Prvoinštančný orgán mal za to, že sťažovateľ uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách účinného do 31.12.2016 a preto mu uložil pokutu vo výške 2.000 Eur. Uloženú pokutu považoval za primeranú, uloženú v zákonnej sadzbe a zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
2. Proti vyššie uvedenému prvoinštančnému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. k.: 1387/2017 zo dňa 9. mája 2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvoinštančného orgánu potvrdil. Podľa názoru žalovaného v prvoinštančnom konaní bolo dostatočne preukázané, že sťažovateľ sa dopustil správneho deliktu uvedeného vo výroku prvoinštančného rozhodnutia a svojím konaním tak naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách. Žalovaný konštatoval, že prvoinštančný orgán mal dostatočný podklad pre vydanie prvoinštančného rozhodnutia, ktorý jednoznačne preukázal zodpovednosť sťažovateľa za spáchanie správneho deliktu. Prvoinštančný orgán zistil presne, úplne a spoľahlivo skutkový stav veci v súlade s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), vykonal všetky dostupné dôkazy, pri ich hodnotení postupoval dôsledne, dôkazný postup dostatočne opísal a logicky i vecne zdôvodnil a uviedol, ktoré skutočnosti vzal pri svojom rozhodnutí za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Žalovaný mal za to, že prvoinštančné rozhodnutie je súladné so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, je zrozumiteľné, správne a rozhodnutie vydal orgán na to príslušný. Považoval za zrejmé, že prvoinštančné rozhodnutie bolo vydané oprávnene a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý založil administratívnoprávnu zodpovednosť sťažovateľa.
II. Konanie na krajskom súde
3. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Banskej Bystrici po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z nasledujúcich dôvodov:
- z preskúmavaného rozhodnutia nijako nevyplýva, že by žalovaný a prvoinštančný orgán svoje rozhodnutie založili na aplikácii ustanovení neúčinného právneho predpisu,
- k námietke, že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, čo by bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods.1 písm. e) S.s.p. súd uviedol, že je nekonkrétna. Zo žalobnej námietky nevyplýva tvrdenie, ktoré dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu orgán verejnej správy nevykonal. Naopak, z napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy vyplýva, na základe akých dôkazov založili svoje skutkové zistenia, a to na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín,
- len všeobecnou námietkou je aj žalobná námietka, že sťažovateľ bol uznaný vinným zo spáchaniasprávneho deliktu bez toho, aby bolo preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa zákona o potravinách. V žalobe však absentuje tvrdenie, ktorá z týchto obligatórnych známok naplnená nebola,
- z výroku prvoinštančného rozhodnutia náležitosti podľa Správneho poriadku nepochybne vyplývajú, vo výroku prvostupňového rozhodnutia je uvedené rozhodnutie vo veci spolu s poukazom na ustanovenie právneho predpisu a výrok rozhodnutia je súladný aj s judikatúrou súdov vo veciach správneho trestania,
- k námietke, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dopĺňal a upresňoval predmet kontroly uviedol, že vysporiadanie sa s odvolacími námietkami nemožno stotožniť s postupom, ktorý by znamenal doplnenie a spresnenie predmetu kontroly,
- jednotlivé ustanovenia Výnosu nie je možné vykladať izolovane, bez kontextu s jeho ostatnými ustanoveniami a bez prihliadnutia na systematiku právnej normy. Výnos sa systematicky člení na oddiely, pričom oddiely 2-8 upravujú osobitné ustanovenia týkajúce sa jednotlivých skupín mäsových výrobkov, oddiel 1 upravuje všeobecné ustanovenia vzťahujúce sa na všetky skupiny mäsových výrobkov. Ak kontrolovaným výrobkom bola mäsová nátierka, tak ako to vyplýva z označenia kontrolovaného výrobku, materiálovej normy (varený mäsový výrobok) a špecifikácie hotového výrobku (varený mäsový výrobok - mäsová nátierka), je potrebné aplikovať ako osobitné ustanovenia Výnosu (štvrtý oddiel, § 32 -37) ako aj všeobecné ustanovenia Výnosu (oddiel 1). Ak mäsová nátierka je varený mäsový výrobok (§ 32 Výnosu) a varený mäsový výrobok mäsovým výrobkom (§ 3 Výnosu), tak mäsová nátierka je mäsovým výrobkom, na ktorú sa vzťahujú ako všeobecné požiadavky na označovanie mäsových výrobkov (§ 13 Výnosu) tak aj osobitné požiadavky (§ 36 Výnosu). Aplikácia ustanovenia § 13 ods.5 Výnosu tak bola dôvodná,
- ak sťažovateľ namietal extenzívny výklad uskutočnený žalovaným, s touto námietkou sa správny súd nestotožnil, nakoľko nešlo o doplnenie ustanovení právneho predpisu, ani o extenzívny výklad, ale o vysvetlenie, ako mal byť výrobok označený pre prípad, že sťažovateľ nevyužil možnosť označiť výrobok slovom „hydinový“ (§ 13 ods. 5 veta po bodkočiarke) a aby tým nedochádzalo ku klamlivému označeniu výrobku,
- z označenia kontrolovaného výrobku vyplýva, že tento výrobok bol označený názvom „Husacia pečeňovka 120g“, ktoré označenie pre bežného spotrebiteľa evokuje, že je z jedného druhu hydinového mäsa, čo je v rozpore so samotným zložením výrobku,
- k námietke, že žalovaný okrem všeobecnej požiadavky na označenie mäsového výrobku (§ 13 Výnosu) na osobitnú podmienku neprihliadal (§ 36 Výnosu) súd zdôraznil, že rozhodnutiami orgánov verejnej správy nebola sťažovateľovi uložená pokuta z dôvodu, že označenie mäsovej nátierky bolo v rozpore s § 36 Výnosu. Ak bola osobitná podmienka na označenie výrobku dodržaná, neznamená to, že sťažovateľ všeobecnú požiadavku na označenie mäsového výrobku dodržal,
- sťažovateľ namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, o takýto prípad ale v preskúmavanej veci nejde,
- nakoľko vo veci išlo o žalobu vo veci správneho trestania, ustanovenie § 192 S.s.p. o peňažnej moderácii nebolo možné aplikovať,
- výšku pokuty nemožno považovať za neprimeranú a ani zo žaloby nevyplýva, v čom neprimeranosť výšky pokuty spočíva,
- zo zákona o potravinách ani nevyplýva možnosť upustenia od uloženia sankcie, ktorú správny orgán ukladá obligatórne (formulácia „uloží pokutu“) a nie fakultatívne, kedy by mal možnosť s prihliadnutím na povahu veci sankciu neuložiť.
III. Obsah kasačnej sťažnosti/stanoviská
A)
4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
5. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že:
- správny súd sa právne nesprávne vysporiadal najmä s tvrdeným porušením právnej povinnosti, konkrétne výkladom prísl. ustanovení Výnosu. V nadväznosti na to správny súd vôbec neriešil, že sa žalovaný ani len nevyporiadal s naplnením skutkovej podstaty správneho deliktu,
- krajský súd vychádzal z úplne zlého skutkového stavu, ktorý prebral od žalovaného,
- žalovaný a aj správny súd úplne zle vykladajú ust. § 13 ods. 5 Výnosu nielen preto, lebo opomenuli špecifikovať a zaradiť kontrolovaný výrobok druhovo v zmysle výnosu a tým sa opomenulo skúmanie osobitných podmienok označovania pre jednotlivé druhy výrobkov, čo dokonca správny súd sa snaží zhojiť dokonca v neprospech sťažovateľa, no aj správny súd postupuje pri tomto v celkovom kontexte nesprávne,
- žalovaný rovnako ako ani správny súd sa nijako vecne nevysporiadali so skoršou argumentáciou sťažovateľa o diferencovaní pojmov vo Výnose a správny súd si celkom zrejme prispôsobuje výkladové pravidlá,
- správny súd porovnával dva predpisy, ktoré sa nemajú porovnávať, najmä nie čo do názvoslovia, či výkladu pojmov, a to Nariadenie č. 1169/2011, ktoré má informovať spotrebiteľa a má k tomu vlastné pojmy a zmysel, a Výnos, ktorý je ale určený na označenie názov výrobkov, a to s ohľadom na ich výrobné účely,
- pochybenie už prvoinštančného správneho orgánu a následne od žalovaného až po správny súd spočíva v tom, že za mäso považuje vnútornosti (pečeň husaciu a kuraciu) a za mäso nepovažuje bravčovú slaninu, z čoho nakoniec vyvodzuje nesprávne právne závery, čo do počtu a druhu použitých mias a správností názvu výrobku a jeho označovania,
- okrem skutočnosti, že porušenie právnej povinnosti súd posúdil zle, nevenoval sa nepochopiteľne ani len naplneniu skutkovej podstaty.
6. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, alternatívne aby zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj prvoinštančné rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
B)
7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoje stanoviská v preskúmavanom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k žalobe a naďalej nesúhlasil s tvrdeniami sťažovateľa a považoval ich za účelové. Skutočnosti popísané v kasačnej sťažnosti podľa žalovaného nemenia zistený stav, skutkové okolnosti a právne posúdenie veci, krajský súd vec správne právne posúdil a preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
IV. Právny názor Najvyššieho súdu SR
8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. októbra 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona o potravinách, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") upraví všeobecne záväzným právnym predpisompožiadavky na označovanie potravín.
Podľa § 3 ods. 3 zákona o potravinách, požiadavky na bezpečnosť potravín a ich kvalitu, hygienu, požiadavky na zloženie potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, rozsah a spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu a inú manipuláciu s nimi, ich umiestňovanie na trh, ako aj zásady na odber vzoriek a metódy ich skúšania a postupy ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa odsekov 1 a 2 je povinný dodržiavať každý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách, na trh je zakázané umiestňovať potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách, ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa osobitného predpisu.
Podľa čl. 1 ods. 1, ods. 2 Nariadenia č. 1169/2011 (1) Týmto nariadením sa poskytuje základ zaistenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách, pričom sa zohľadňujú rozdiely vo vnímaní spotrebiteľov a ich informačných potrieb a zároveň sa zabezpečuje hladké fungovanie vnútorného trhu. (2) Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné zásady, požiadavky a zodpovednosti, ktoré sa vzťahujú na informácie o potravinách, a najmä označovanie potravín. Ustanovujú sa ním prostriedky, ktoré zaručujú právo spotrebiteľa na informácie, a postupy poskytovania informácií o potravinách so zreteľom na potrebu zabezpečiť dostatočne pružné reagovanie na budúci vývoj a nové požiadavky na informácie.
Podľa čl. 2 ods. 1 písm. f) Nariadenia č. 1169/2011, na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: vymedzenie pojmov „mäso“, „mechanicky separované mäso“, „mäsové prípravky“, „rybárske prípravky“ a „mäsové výrobky) v bodoch 1.1, 1.14, 1.15, 3.1 a 7.1. prílohy 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.853/2004 z 29. apríla 2014, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu.
Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 1169/2011, poskytovaním informácií o potravinách sa sleduje cieľ vysokej ochrany zdravia a záujmov spotrebiteľov tak, že sa konečným spotrebiteľom poskytuje základ na rozhodovanie o výbere na základe informácií a na bezpečné používanie potravín najmä so zreteľom na zdravotné, hospodárske, enviromentálne, sociálne a etické aspekty.
Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 1169/2011, ak si potravinové informačné právo vyžaduje povinné informácie o potravinách, týka sa to informácií, ktoré patria do jednej z týchto kategórií: informácie o totožnosti a zložení, vlastnostiach alebo iných charakteristikách potravín.
Podľa čl-7 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 1169/2011, informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu najmä ak ide o vlastnosti potraviny a hlavne jej charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo produkcie.
Podľa čl. 8 ods. 1-5 Nariadenia č. 1169/2011 (1) Za informácie o potravine je zodpovedný ten prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo obchodným menom sa potravina umiestňuje na trh alebo ak tento prevádzkovateľ nie je usadení v Únii, dovozca na trh Únie. (2) Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zodpovedný za informácie o potravine zabezpečíprítomnosť a presnosť informácií o potravine v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom a požiadavkami príslušných vnútroštátnych predpisov. (3) Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí neovplyvňujú informácie o potravinách, nedodávajú potraviny, o ktorých vedia, alebo na základe informácií, ktoré majú ako odborníci, predpokladajú, že nie sú v súlade s uplatniteľným potravinovým informačných právom či s príslušnými vnútroštátnymi predpismi. (4) Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojej podnikateľskej činnosti nesmú meniť informácie priložené k potravine, ak by takáto zmena uviedla konečného spotrebiteľa do omylu alebo inak znížila úroveň ochrany spotrebiteľa a možnosti konečného spotrebiteľa rozhodovať sa o výbere na základe informácií. Prevádzkovatelia potravinových podnikov sú zodpovední za všetky zmeny informácií o potravine, ktoré potravinu sprevádzajú, ktoré vykonajú. (5) Bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 až 4, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojej podnikateľskej činnosti musia zabezpečiť splnenie požiadaviek potravinového informačného práva a príslušných vnútroštátnych predpisov, ktoré sú relevantné pre ich činnosti, a overia, či sú takéto požiadavky splnené.
Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 1169/2011 v súlade s článkami 10 až 35 a okrem výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať tieto údaje: názov potraviny.
Podľa § 17 ods. 1 Nariadenia č. 1169/2011, názov potraviny jej jej názov podľa právnych predpisov. Ak takýto názov neexistuje, názov potraviny je jej zaužívaný názov, alebo ak neexistuje zaužívaný názov alebo sa zaužívaný názov nepoužíva, uvádza sa opisný názov potraviny.
Podľa § 1 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1895/2004-100 táto hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky (ďalej len „potravinový kódex“) ustanovuje požiadavky na výrobu mäsových výrobkov a na ich dovoz z tretích krajín určených na priamu ľudskú spotrebu a na ich vývoz a na dovoz potravín z nich, na manipuláciu s nimi a na ich uvádzanie do obehu.
Podľa § 2 ods. 2 Výnosu, mechanicky separované mäso hydiny je výrobná surovina určená do tepelne opracovaných mäsových výrobkov a do polovýrobkov alebo polotovarov určených na tepelnú úpravu pred konzumáciou, získaná zo zabitej hydiny alebo hydinových dielov pri použití lisovacích separátorov o priemere otvorov menej ako 1,3mm na výstupnej mriežke.
Podľa § 2 ods. 9 Výnosu, mäsová nátierka, mäsový krém a mäsová pena sú pastovité roztierateľné varené mäsové výrobky alebo mäsová konzerva z jemne homogenizovaného mäsového diela.
Podľa § 3 ods. 1 Výnosu, mäsové výrobky sa členia na tieto skupiny: a) mäkké mäsové výrobky, b) trvanlivé mäsové výrobky, c) varené mäsové výrobky, d) pečené mäsové výrobky, e) solené mäsá, f) mäsové polokonzervy a mäsové konzervy g) ostatné mäsové výrobky.
Podľa § 6 ods. 1 Výnosu, na výrobu mäsových výrobkov možno používať vnútornosti jatočných zvierat a hydiny vrátane vykosteného mäsa z hovädzích hláv.
Podľa § 13 ods. 2, ods. 4, ods. 5 Výnosu (2) Ak sa používajú na výrobu mäsových výrobkov vnútornosti, musí sa v označení zloženia uvádzať druh zvieraťa, z ktorého boli vnútornosti získané. (4) Označenie mäsového výrobku, mäsového prípravku, mäsovej polokonzervy alebo mäsovej konzervy v názve ako pečeňový možno používať, len ak na jeho výrobu bolo použitých najmenej 20hmotnostných percent pečene jatočných zvierat, hydiny, králikov alebo zveri z mäsového diela. (5) mäsové výrobky vyrábané z jedného druhu hydinového mäsa sa musia označovať názvom druhu použitého mäsa; mäsové výrobky vyrábané z viacerých druhov hydinového mäsa možno označovať slovom „hydinový“.
Podľa § 32 ods. 1 Výnosu, varený mäsový výrobok je mäsový výrobok vyrábaný z mäsového diela čiastočne zloženého z varenej alebo surovej mäsovej suroviny, ako je pečeň, krv, slanina, hydinové separované mäso, ako aj prísad, prídavných látok a technologických pomocných látok; pred skončením technologického procesu výroby musí byť tepelne opracovaný.
Podľa § 33 ods. 1 Výnosu, varené mäsové výrobky sa členia na tieto podskupiny: a) paštéty, mäsové nátierky, mäsové krémy, b) tlačenky, aspikové výrobky, c) jaternice, krvavničky, d) mäsové peny.
Podľa § 36 Výnosu, v názve varených mäsových výrobkov alebo v jeho blízkosti musí byť uvedená podskupina podľa § 33 ods. 1.
Podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom.
Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.
Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
9. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne.
10. Sťažovateľ namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) musí zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
11. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal nesprávny právny výklad Výnosu, nesprávne právne posúdenie porušenia právnejpovinnosti ako aj nezaoberanie sa naplnením skutkovej podstaty priestupku. Taktiež tvrdil, že súd vychádzal zo zlého skutkového stavu veci.
12. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy. Kasačný súd sa tak v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy ako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami sťažovateľa a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
13. Kasačný súd má rovnako za nesporný skutkový stav tak, ako ho v podrobnostiach opísal krajský súd v napadnutom rozsudku. Krajský súd dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti rozhodnutia žalovaného i jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvej inštancie, posudzovanou vecou sa dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.
14. Podstatnou skutočnosťou, na ktorej žalovaný ako aj prvoinštančný orgán založili svoje rozhodnutie je skutočnosť, že mali za preukázané, že sťažovateľ porušil povinnosť dodržiavať povinnosti ustanovené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi, konkrétne povinnosť rešpektovať zákaz umiestňovania na trh potravín klamlivo označených, alebo ponúkaných na spotrebu klamlivým spôsobom (§ 6 ods. 5 písm. b/ zákona o potravinách). Aplikáciu tohto ustanovenia Zákona o potravinách sťažovateľ nenamietol. Kasačný súd sa rovnako ako aj krajský súd s uvedeným stotožňuje a poukazuje na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí jasne odôvodnil svoj názor vo veci pojmov „mäso“, „hydinový“, „vnútornosti“, „pečeň“ a to s poukázaním na všetky dotknuté právne predpisy a popísal správnu úvahu v predmetnej veci.
15. Pri úradnej kontrole potravín boli kontrolované všeobecné požiadavky na označovanie mäsových výrobkov (§ 13) a teda požiadavky, ktoré sa vzťahujú na všetky skupiny uvedené v § 3 Výnosu, nie iba na varené mäsové výrobky. Počas kontroly bola preverená materiálové norma a špecifikácia výrobku predložená výrobcom, v ktorej sú jasne uvedené všetky potrebné informácie ohľadom vyrábaného výrobku. Následne boli jasne zadefinované výhrady voči označeniu obchodného názvu výrobku, pričom súd poukazuje na to, že ani dodržanie osobitnej podmienky na označenie výrobku zo strany sťažovateľa (§ 36 Výnosu) neznamená dodržanie podmienky všeobecnej (§ 13 Výnosu), za ktoré mu bola uložená pokuta. Skutočnosť, že sťažovateľ s argumentáciou žalovaného nesúhlasil, nespôsobuje nepreskúmateľnosť a na tom základe nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
16. Kasačný súd považuje za správny názor krajského súdu, že ustanovenia Výnosu nie je možné vykladať izolovane, bez kontextu s jeho ostatnými ustanoveniami a bez prihliadnutia na systematiku právnej normy. Výnos sa systematicky člení na oddiely, pričom oddiely 2-8 upravujú osobitné ustanovenia týkajúce sa jednotlivých skupín mäsových výrobkov, oddiel 1 upravuje všeobecné ustanovenia vzťahujúce sa na všetky skupiny mäsových výrobkov. Ak kontrolovaným výrobkom bola mäsová nátierka, tak ako to vyplýva z označenia kontrolovaného výrobku, materiálovej normy (varený mäsový výrobok) a špecifikácie hotového výrobku (varený mäsový výrobok - mäsová nátierka), je potrebné aplikovať ako osobitné ustanovenia Výnosu (štvrtý oddiel, § 32 -37) ako aj všeobecné ustanovenia Výnosu (oddiel 1). Ak mäsová nátierka je varený mäsový výrobok (§ 32 Výnosu) a varený mäsový výrobok mäsovým výrobkom (§ 3 Výnosu), tak mäsová nátierka je mäsovým výrobkom, na ktorú sa vzťahujú ako všeobecné požiadavky na označovanie mäsových výrobkov (§ 13 Výnosu), tak aj osobitné požiadavky (§ 36 Výnosu). Aplikácia ustanovenia § 13 ods. 5 Výnosu tak bola dôvodná. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľa, že došlo k extenzívnemu výkladu § 13 ods. 5 Výnosu, nakoľko správne orgány v rozhodnutiach len uviedli, ako mohol sťažovateľ kontrolovaný výrobok označiť, aby nedochádzalo ku klamlivému označeniu výrobku, pretože označenie výrobkusťažovateľom aj z hľadiska právnej úpravy zodpovedá požiadavke na označenie mäsového výrobku uvedené v § 13 ods. 5 Výnosu veta po bodkočiarku, nakoľko z názvu (označenia) výrobku vyplýva, že je len z jedného druhu mäsa, čo je v rozpore so samotným zložením výrobku.
17. Čo sa týka aplikácie Nariadenia č. 1169/2011 súd poznamenáva, že predmetné Nariadenie je záväzné vo všetkých svojich častiach a platí v okamžiku vstupu do platnosti bezprostredne vo všetkých členských štátoch bez toho, aby muselo byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku. Nariadenie vytláča vnútroštátne právo, ktoré je s ním v rozpore. Z čl. 1 predmetného Nariadenia vyplýva, že sa ním ustanovujú všeobecné zásady, požiadavky a zodpovednosti, ktoré sa vzťahujú na informácie o potravinách, a najmä označovanie potravín. Ustanovujú sa ním prostriedky, ktoré zaručujú právo spotrebiteľov na informácie, a postupy poskytovania informácií o potravinách so zreteľom na potrebu zabezpečiť dostatočne pružné reagovanie na budúci vývoj a nové požiadavky na informácie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vnútroštátny orgán aplikácie práva má vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva (t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom), preto je nedôvodné tvrdenie, že došlo k aplikácii nesúvisiacich právnych predpisov.
18. Kasačný súd musí vyjadriť súhlas aj so záverom krajského súdu, že žalovaný sa dostatočným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s kritériami plynúcimi z vyššie citovaného ustanovenia § 28 ods. 9, teda riadne posúdil závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa, ako aj to, či išlo o opakované protiprávne konanie. Správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca (pokuta bola uložená vo výške 2.000,- eur, pričom horná hranica sadzby podľa § 28 ods. 2 písm. h/ zákona o potravinách bola stanovená na 100 000,- eur), z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade so zákonom.
19. Vo svetle uvedeného kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
20. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.
21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.