KSZA/9CoP/40/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213930 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115213930.2



Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : N. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov, matky MUDr. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., H. XXXX/X, zastúpenej Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 2748/28, a otca MUDr. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., H. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Pavlom Boroňom, advokátom so sídlom N. N., M. F. XX, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 30P/138/2015-202 zo dňa 06. 04. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, že maloletého N. zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil povinnosť prispievať na výživu N. výživným vo výške 500,- eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2015, pričom sumu 400,- eur je povinný zasielať k rukám matky, sumu 100,- eur na osobitný účet maloletého, ktorý matka zriadi maloletému v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyčíslený bol tiež nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2015 do 30.04.2016 vo výške 3.800,- eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na výživnom za to isté obdobie vo výške 1.200,- eur uložil otcovi zaplatiť v lehote do 31.05.2016 na osobitný účet maloletého N.. Ohľadom úpravy styku súd schválil dohodu, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým N. každý párny týždeň od piatka, kedy maloletého preberie zo školy na Ul. Karpatskej v Žiline, do nedele do 18.00 hod., kedy maloletého N. odovzdá matke v mieste bydliska matky. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 24, § 25, § 26, § 28, § 36 a § 62 Zákona o rodine, resp. § 75 až § 77 Zákona o rodine, keď konštatoval, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a spoločne nezabezpečujú základné potreby a starostlivosť o dieťa. Rodičia maloletého v čase podania návrhu boli manželia, približne od 01.04.2015 však nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa žije s matkou, otec sa odsťahoval. Nakoľko rodičia neboli schopní sa dohodnúť o právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu, rozhodol súd o jeho zverení do výchovy a opatery matke a po zistení možností a schopností oboch rodičov stanovil otcovi maloletého dieťaťa vyživovaciu povinnosť primeranú veku a potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.

2. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja rodičia maloletého dieťaťa. 3. Z odvolania otca maloletého vyplynulo, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, najmä čo sa týka stanovenia výšky výživného na maloletého N.. Toto nie je v súlade s jeho odôvodnenými potrebami. Výdavky vyčíslené matkou maloletého spojené s jeho výživou a výchovou sú podľa otca značne nadsadené a nezodpovedajú veku dieťaťa. Zo strany matky boli nadsadené ňou tvrdené výdavky na zabezpečenie stravy pre maloletého, ale aj zabezpečenie oblečenia, dovolenky, výdavky súvisiace so športom a pod. Odvolateľ poukázal na to, že akceptuje právo svojho dieťaťa na výživné z jeho strany, avšak stanovené malo byť vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, keď z praxe súdov je zrejmé, že výživné postupne spolu s dospievaním dieťaťa sa upravuje. Za nesprávnosť považoval aj vyčíslenie zameškaného výživného do 30.04.2016, pričom rozsudok bol vynesený dňa 06.04.2016, a preto súd nemohol určiť sumu zročného výživného aj za mesiac apríl, keď výživné bežné aj sporiace je splatné k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žiadal, aby rozsudok prvostupňového súdu bol zmenený s tým, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého N. výživné 350,- eur mesačne z čoho sumu 250,- eur je povinný zasielať k rukám matky a sumu 100,- eur na osobitný účet maloletého. V súvislosti s tým upraviť výšku zameškaného výživného. 4. Z odvolania matky maloletého dieťaťa vyplynulo, že napáda rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca, keď súd podľa názoru odvolateľky dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a toto nie je riadne k niektorým výrokom odôvodnené. Matka v konaní deklarovala a taktiež listinnými dôkazmi preukázala mesačné výdavky na maloletého N. v sume cca 1.600,- eur a súd i napriek tomu uložil otcovi povinnosť podieľať sa na výdavkoch len sumou 400,- eur, čo predstavuje spotrebné výživné. Z rozhodnutia pre matku nie je zrozumiteľné, ktoré z nákladov ňou vyčíslených vzal pri svojom rozhodovaní súd do úvahy, keď uviedol, že prihliada na odôvodnené potreby maloletého N.. Matka okrem zabezpečovania osobnej starostlivosti plní aj vyživovaciu povinnosť k synovi, z tohto však vychádza, že vo výške 3 a otec len vo výške 1. Súd tiež v odôvodnení opomenul okrem výpočtu príjmu otca zaoberať sa aj odmenou, ktorú poberal v sume 200,- eur mesačne za činnosť v LOZ. Súd sa tiež nevyporiadal s tvrdením matky, že otec sa účelovo zbavil príjmu v sume 800,- až 1.000,- eur za tzv. „operácie na meno“. Takto súdom určenou vyživovacou povinnosťou došlo paradoxne k zníženiu životnej úrovne maloletého N., čomu chce matka zabrániť. Súd sa tiež nevysporiadal s tým tvrdením matky, že otec dieťaťa si prisvojil zo spoločných úspor sumu 52.000,- eur, s ktorými naložil bez súhlasu a proti vôli matky neznámym spôsobom. Aj túto sumu mal súd brať do úvahy pri určení jeho vyživovacej povinnosti. Súd sa nezaoberal ani tým, že otec užíva osobné motorové vozidlo Audi A4, či už ako vlastník, resp. mu ho bezplatne zapožičiava jeho kamarát. Táto skutočnosť nepochybne vypovedá o jeho životnej úrovni, ktorá má byť jedným zo základných atribútov určovania jeho vyživovacej povinnosti. Súd ďalej v napadnutom rozhodnutí vôbec neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri stanovení splátok zameškaného výživného. Odvolateľka žiadala rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti zmeniť a určiť vyživovaciu povinnosť otca v sume 1.400,- eur mesačne, pričom zameškané výživné by súd povolil otcovi splácať maximálne v 6 mesačných splátkach spolu s bežným výživným.

5. K podaným odvolaniam sa rodičia maloletého dieťaťa písomne vyjadrili. 6. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že súd dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a vychádzal práve z toho, že pri stanovenej výške výživného sa bude aj dieťa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Matka dieťaťa tvrdí, že v konaní deklarovala mesačné výdavky na N. v sume 1.600,- eur, avšak s takýmto názorom sa otec nestotožňuje. Pokiaľ prvostupňovému súdu vyčíta nesprávne určenú výšku výživného, tvrdenia matky poukazujúce na zníženie životnej úrovne maloletého dieťaťa sú účelové, zavádzajúce, nepodložené, a tým bez právnej hodnoty. Otec dieťaťa v čase spolužitia v spoločnej domácnosti taktiež zabezpečoval synove potreby, poukazuje na to, že syn N. je normálnym dieťaťom a len matka sa ho snaží vmanipulovať do iného postavenia s jeho údajnými zvýšenými potrebami (oproti ostatným deťom). Napadnutý rozsudok súdu obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov a podľa názoru otca pri určovaní výšky výživného súd má komplexne posúdiť pomery všetkých účastníkov konania a odôvodnené potreby maloletého. Ostatné tvrdenia matky sú nepravdivé, napr. v tom, že sa vzdal príjmu za operácie na meno, takýto postup (že by prijímal peniaze osobitne) nie je možný, pretože každý pacient vypĺňa formulár a nemôže teda brať peniaze „bokom“, ako sa to snaží súdu prezentovať matka dieťaťa. Taktiež si neprisvojil sumu 52.000,- eur a nepoužíva Audi A4, toto mal požičané od svojho priateľa, nakoľko používal staré vozidlo, ktoré nebolo úplne spoľahlivé, naopak matka dieťaťa používa pre svoju potrebu a otec dúfa, že aj pre potrebu ich syna, novšie a komfortnejšie auto BMW, ktoré patrí do masy BSM. 7. Matka maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení uviedla, že pokiaľ otec považuje súdom určené výživné za neprimerane vysoké, matka je naopak názoru, že takto určené výživné je nízke, vzhľadom na nadštandardný príjem otca, jeho majetkové pomery, ako aj mesačné náklady maloletého. Otec dieťaťa sa vlastne o potreby syna, pokiaľ žil v spoločnej domácnosti, nestaral, tieto povinnosti zabezpečovala matka. Otec preto nemá predstavu o tom, aké sú potreby jeho syna, aké sú mesačné výdavky s ním spojené, čo dieťa používa, čo potrebuje, ako sa stravuje, oblieka a pod. Navyše po opustení spoločnej domácnosti otcom sa tento so synom takmer vôbec nestretáva. Žiadala, aby vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd vyhovel návrhu matky, ktorý uviedla v odvolaní.

8. K odvolaniam sa tiež vyjadril kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, pričom navrhoval určiť bežné výživné vo výške 500,- až 600,- eur mesačne, ako aj na tvorbu úspor maloletého.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že návrhom zo dňa 06.05.2015 sa domáhala matka maloletého dieťaťa úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletému N. z dôvodov, že otec dieťaťa sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a na úprave práv sa rodičia neboli schopní dohodnúť. Prvostupňový súd v priebehu konania predbežným opatrením uložil otcovi prispievať na výživu maloletého syna výživným v sume 100,- eur mesačne. Ako vyplynulo z výsluchu účastníkov a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd zistil, že priemerný zárobok matky od júla 2015 do januára 2016 predstavoval v čistom sumu 3.033,- eur, príjem otca za to isté obdobie sumu 3.203,- eur. Otec dieťaťa predtým pracoval na dohodu v Operačnom stredisku Záchrannej zdravotnej služby SR a do skončenia tohto pracovného pomeru jeho príjem v čistom predstavoval 770,- eur. Maloletý N. býva s matkou v 4-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve oboch rodičov, otec býva v rekreačnom dome v G.. V čase rozhodovania súdu bol maloletý N. žiakom 4. ročníka základnej školy s bežnými výdavkami na stravu, ošatenie, tiež je realizovaná výučba angličtiny u súkromného lektora s výdavkom 10,- eur za hodinu, absolvuje tiež kurz plávania s poplatkom 12,- eur na hodinu. Maloletý tiež navštevuje školský klub s gymnastikou a futbalový krúžok MšK Žilina. Obaja rodičia splácajú na polovicu hypotekárny úver na byt, kde žije matka so synom (1.046,81 eur), otec spláca hypotéku v súvislosti s výstavbou rekreačného domu (432,- eur). Obaja rodičia používajú osobné motorové vozidlá, ktoré patria do BSM. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal aj na skutočnosť, že matka si plní vyživovaciu povinnosť sčasti aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním jeho bytových potrieb. Na dieťa matka poberá rodinný prídavok vo výške 23,52 eur mesačne.

11. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné, športové potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet a vychádzať len z porovnania príjmov oboch rodičov.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie, postupoval pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prvoinštančný súd správne a s jeho závermi, keď maloleté dieťa zveril do výchovy a opatery matke a určil výživné otcovi vo výške 500,- eur mesačne, sa odvolací súd zhoduje (na rozsahu stretávania otca s maloletým synom sa rodičia a dieťa dohodli).

13. Podľa § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Vzhľadom na vek dieťaťa je zrejmé, že maloletý N. nie je schopný dosahovať svojou vlastnou činnosťou nijaký príjem (napr. brigádnicky), preto je v plnej miere odkázaný na výživné a starostlivosť rodičov. Pretože prvostupňový súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí, s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. na ne poukazuje. Vo svojom odvolaní otec maloletého dieťaťa namietal nadštandardne určené výživné, matka naopak dôvodila tým, že prvoinštančný súd vyživovaciu povinnosť stanovil nízko vzhľadom na príjmy otca a potreby maloletého dieťaťa. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 157 O. s. p. (§ 220 ods. 2 CSP) zdôvodnil. Vo svojom odvolaní otec ani matka maloletého dieťaťa neuviedli žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal prvoinštančný súd. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie považuje za správne a v celom rozsahu ho potvrdil majúc za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého syna výživným v sume 500,- eur mesačne, z toho 100,- eur sa použije na tvorbu úspor a zároveň takto stanovené výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na schopnosti a možnosti oboch rodičov. Odvolací súd k námietke otca ohľadom nesprávne vypočítaného zameškaného výživného podotýka, že vo výroku súd stanovil plnenie výživného vopred (v apríli bolo splatné výživné za máj).

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).