KSZA/8CoPr/10/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoPr/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315200617 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5315200617.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: MUDr. M. O., nar. XX XX.XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom R., D. A. č. XXX/XX, proti žalovanému: Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, so sídlom Čadca, ul. Palárikova č. 2311, IČO: 17 335 469, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Žilina, Dolný Val č. 11, IČO: 36 841 200, o určenie neplatnosti písomného napomenutia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7Cpr/2/2015-104 zo dňa 10. mája 2016, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 7Cpr/2/2015-104 zo dňa 10.05.2016 návrh zamietol. Navrhovateľa (ďalej „žalobcu“) zaviazal nahradiť odporcovi (ďalej „žalovanému“) trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 217,33 eur na účet právneho zástupcu žalovaného vedený v A. N. Z., a. s., číslo účtu: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 30.01.2015 sa žalobca domáhal určenia, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákonník práce“) 02.12.2014 je neplatné. Podľa súdu základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v konaní v prvom rade vyriešiť, bolo či žalobca má na určovacej žalobe tak, ako jej petit formuloval, právny záujem. Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ odôvodňoval dôsledkami takéhoto upozornenia v prípade, ak zostane v platnosti, ktoré spočívajú v tom, že takéto upozornenie je súčasťou jeho osobného spisu, poškodzuje ho v zamestnaní i v súkromnom i spoločenskom živote a môže byť dokonca podkladom pre rozviazanie pracovného pomeru. V prípade, keby zmenil zamestnávateľa, o čom uvažuje a tento si bude žiadať jeho hodnotenie a keďže je upozornenie súčasťou jeho osobitného spisu, tak ho nezamestná. Žalovaný tvrdil, že keďže žalobcovi nebola daná výpoveď na základe opakovaného porušenia pracovnej disciplíny v spojení s namietaným upozornením, je zrejmé, že v požadovaním určení nemá naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O. s. p. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal. Mal za to, že prípadným určením upozornenia za neplatné by sa na právnom postavení žalobcu nič nezmenilo. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny môže byť podkladom pre rozviazanie pracovného pomeru, avšak v zmysle § 60 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Žalovaný upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny listom zo dňa 02.12.2014, avšak pracovný pomer nebol skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa počas nasledujúcich 6 mesiacov ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu nedal žalovaný žalobcovi výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce a pracovný pomer naďalej trvá. Tvrdenie žalobcu, že keby chcel zmeniť zamestnávateľa, o čom uvažuje, tak ho nikto nezamestná, pretože upozornenie je súčasťou jeho osobného spisu, nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané, ide len o hypotetickú úvahu. Žalobca nepreukázal, že by v dôsledku tohto upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede z pracovného pomeru nebol prijatý do zamestnania. Ďalšie tvrdenie, že upozornenie ho poškodzuje v zamestnaní, súkromnom i spoločenskom živote, bližšie nekonkretizoval. Nie je preto zrejmé, akým spôsobom a aká ujma mu v dôsledku tohto upozornenia vznikla. Zároveň súd poukázal na to, že žalobca podal na súde voči žalovanému žalobu na ochranu osobnosti, konanie je vedené pod sp. zn. 9C/29/2015 a v ktorom konaní bude toto jeho tvrdenie o poškodení v zamestnaní v súkromnom i spoločenskom živote preskúmavané. Podľa názoru súdu upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny je právnym úkonom (jednostranným) v zmysle definície vymedzenej v § 39 Občianskeho zákonníka (Zákonník práce z dôvodu subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k 1. časti Zákonníka práce nevymedzuje pojem právny úkon), podľa ktorého právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Uvedená legálna definícia právneho úkonu umožňuje za právny úkon považovať napr. aj pokyny alebo upozornenia zamestnávateľa, ktoré spôsobujú právne následky. Právny význam širšieho ponímania právneho úkonu spočíva okrem iného v tom, že najmä protiprávne pokyny zo strany zamestnávateľa sa dajú posudzovať ako neplatné právne úkony. Voči takýmto protiprávnym úkonom sa môže zamestnanec brániť sa súde a žiadať vyslovenie ich neplatnosti. Súd zároveň poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax v obdobných právnych veciach (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/226/2012 zo dňa 27.11.2013, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/7/2011 zo dňa 21.09.2011). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede z pracovného pomeru za neplatné, t. j. takáto určovacia žaloba nie je spôsobilým ani príbuzným prostriedkom ochrany práva žalobcu. Súd preto návrh zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. V záujme zásady hospodárnosti konania ďalšie dokazovanie vo veci samej nevykonával a ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 217,34 eur (správne 217,33 eur).

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že v rozhodnom čase spracovania žaloby, ako i konania pred súdom 10.05.2016 bol účinný Občiansky súdny poriadok. S poukazom na ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) žiadal, aby odvolací súd podrobil právny názor vyslovený súdom prvej inštancie testu z pohľadu ust. § 137 písm. c/, d/ C. s. p. Uviedol, že s poukazom na všeobecne platné postuláty vzťahujúce sa k naliehavému právnemu záujmu pri určovacej žalobe vychádzajúce zo samotnej právnej úpravy a judikatúry všeobecných súdov sa on nemôže stotožniť v okolnostiach prípadu s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie. Nespochybňuje, že plynutím času zanikla možnosť žalovaného využiť písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny ako podklad pre výpoveď z pracovného pomeru. Nemôže však byť sporné, že písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny je založené v jeho personálnom spise, ktorú skutočnosť žalovaná strana ani nerozporuje. Už len samotná táto skutočnosť preukazuje jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, pretože on žiadnu pracovnú disciplínu neporušil a nemá dôvod ostať pasívny vo vzťahu k obsahu svojho personálneho spisu. Písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny v podstate ho diskvalifikuje pri uchádzaní sa o inú pracovnú pozíciu vrátane manažérskej funkcie v rámci organizačných štruktúr žalovaného a dostáva ho do nerovnakej pozície s inými uchádzačmi z výberových konaní pri uchádzaní sa o jeho miesto zodpovedajúce vzdelaniu a odborným a praktickým skúsenostiam mimo organizačných štruktúr žalovanej strany. Podľa žalobcu ak má určovacia žaloba preventívny charakter, tak jeho žaloba má nesporne preventívny charakter, pretože rozhodnutím o petite žaloby odpadne dôvod, by v budúcnosti on neviedol súdny spor o obsah pracovného posudku, resp. o obsah jeho personálneho spisu. V tejto súvislosti nie je rozhodné, či sa on v súčasnosti uchádza o inú pozíciu v rámci organizačnej štruktúry žalovaného alebo sa uchádza o pracovnú, manažérsku alebo inú pozíciu u subjektu odlišného od žalovaného. Práve existencia písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny mu bráni uchádzať sa o akékoľvek iné pracovné pozície, pretože by len prispel k zverejňovaniu žalobou napadnutého písomného porušenia pracovnej disciplíny. Pre neho nie je bez významu nielen jeho odborná, ale i ľudská povesť, ktoré sú dehonestované obsahom písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny. Ďalej žalobca uviedol, že samotné písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a jeho obsah, spôsob disciplinárneho konania sú výsledkom diskriminačného konania žalovaného a jeho manažmentu voči nemu. Na tieto skutočnosti poukazuje tak v žalobe, ako i vo svojej výpovedi na pojednávaní 10.05.2016. Pri platnosti zásady súd pozná právo (curia novit ius) bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť žalobu aj z pohľadu aplikácie ustanovení zákona č. 365/2004 Z. z. (tzv. antidiskriminačný zákon), pričom pri aplikácii tejto právnej normy je určovacia žaloba formou sanácie diskriminácie a nie je v takomto prípade dôvod preukazovať poškodeným naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Podľa názoru žalobcu vyslovený právny názor súdu prvej inštancie a neposúdenie žaloby aj z pohľadu iných právnych noriem je odmietnutím spravodlivosti pre neho a porušením jeho Ústavou priznaného práva na súdnu ochranu. Mal za to, že ako zamestnanec má právo na účinný prostriedok obrany proti postupu zamestnávateľa, ktorý ho diskriminuje a stavia ho do pozície zamestnanca porušujúceho pracovnú disciplínu. Ak by sa nebránil, tak si každý bude myslieť, že jeho zamestnávateľ postupuje zákonne, správne a všetko, čo mu je kladené za vinu v písomnom upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, je pravda. V skutočnosti je pravda na jeho strane a súd prvej inštancie svojím vysloveným právnym názorom odmietol pravdu hľadať a odmietol mu poskytnúť súdnu ochranu. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p. zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, 380 C. s. p.) a rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p.

6. V preskúmavanej veci okresný súd žalobu žalobcu o určenie, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny v zmysle ust. ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce zo dňa 02.12.2014 je neplatné, zamietol. Dôvodom bolo nepreukázanie naliehavého právnehu záujmu na určení neplatnosti sporného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. účinného do 30.06.2016.

7. Podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

8. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení čí tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo keby sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých existenciu svojho právneho záujmu vyvodzuje. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c/ O. s. p. pritom spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b/ O. s. p. alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Prípady takéhoto osobitného postupu vyplývajú (o. i.) z ust. § 77 Zákonníka práce, ktoré priznáva účastníkom pracovno-právneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu (skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou). Na rozdiel od žaloby podľa ust. § 77 Zákonníka práce, kde právny záujem na určení vyplýva priamo z tohto ustanovenia a nie je ho potrebné za konania výslovne tvrdiť ani preukazovať, v prípade žaloby na určenie, že je neplatné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, je aj podľa odvolacieho súdu potrebné, aby na tomto určení bol naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby, t. j. bez toho, aby sa súd zaoberal meritom veci. Naliehavý právny záujem pritom súd skúma podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O. s. p. účinného ku dňu 30.06.2016).

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

10. Aj podľa názoru odvolacieho súdu upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny je síce jednostranným právnym úkonom v zmysle definície vymedzenej v § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje za právny úkon považovať i upozornenia zamestnávateľa, ktoré spôsobujú právne následky (Zákonník práce, komentár, prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., 5. vydanie, str. 226 - 227, Komentár k § 15 Zákonníka práce), určovacia žalobca žalobcu však nemôže obstáť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže v danom prípade neistotu v jeho právnom postavení neodstráni. Samotná skutočnosť, že žalobca ako zamestnanec žalovaného s obsahom upozornenia č. 312-D.1.6/2014/LPS zo dňa 02.12.2014 nesúhlasí, totiž vplyv na jeho platnosť nemá. Sporným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny žalobcovi nebola uložená žiadna povinnosť. Týmto upozornením bola žalovaným iba vyslovená nespokojnosť a vytknuté porušenie pracovnej disciplíny.

11. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd neposúdil správne právne otázku jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti sporného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny.

12. Podľa odvolacieho súdu, ak je žalobca presvedčený o neoprávnenosti upozornenia, má právo žiadať žalovaného o vydanie pracovného posudku v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákonníka práce, a to kedykoľvek v priebehu trvania pracovného pomeru. Ustanovenie upravuje tzv. reportačnú povinnosť zamestnávateľa, t. j. povinnosť, ktorá spočíva v istej forme zhodnotenia zamestnanca zamestnávateľom. Pracovný posudok obsahuje hodnotenie zamestnanca, konkrétne hodnotenie jeho práce, jeho kvalifikácie, jeho schopností, ako aj ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Ak obsahom pracovného posudku bude aj predmetné upozornenie, ktoré vo všetkých bodoch namieta tým, že popísaným konaním neporušil pracovnú disciplínu, môže žalobca ako zamestnanec podať aj žalobu na opravu, resp. úpravu pracovného posudku súdnou cestou (§ 75 ods. 3 Zákonníka práce).

12. Rovnako ak sa žalobca domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo že došlo k porušeniu zákazu zneužitia práva alebo ku správaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, má možnosť využiť samostatné prostriedky súdnej ochrany v tomto smere dané mu Zákonníkom práce alebo antidiskrimnačným zákonom (zákon č.365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimáciou).

13. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, ako vecne správny potvrdil. 14. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodol len o nároku úspešného žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania a pomere jeho úspechu vo veci, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).