KSZA/8Co/88/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/88/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203308 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615203308.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. P. XXX, 2/ X. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. P. XXX, žalovaná 2/ zastúpená žalobcom 1/ ako splnomocneným zástupcom, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Košice - mestská časť Staré Mesto, Bočná 10, IČO: 36 863 017, 2/ JUDr. I. E., advokát so sídlom J., T. X, o zaplatenie 298,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/119/2015-37 zo dňa 20. októbra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh v časti o zaplatenie 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % mesačne od roku 2010 do zaplatenia zamietol a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 6C/119/2015-37 zo dňa 20. 10. 2015 žalobu žalobcov o zaplatenie 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % mesačne od roku 2010 do zaplatenia zamietol; konanie v časti o priznanie nemajetkovej ujmy 59.796,- eur zastavil a stranám konania náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa návrhom doručeným súdu dňa 24. 04. 2015 domáhali voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 472,11 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 20 % za každý začatý deň až do zaplatenia a penálov z omeškania vo výške 0,19 %, alternatívne odškodnenia pre každého z nich vo výške 20 000,-eur, t. j. spolu 40.000,-eur. Následne po výzve súdu v zmysle § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % denne a nemajetkovej ujmy vo výške 59.796,-eur. Na pojednávaní dňa 01. 10. 2015 žalobcovia doplnili, že úrok z omeškania žiadajú od roku 2010, v časti nemajetkovej ujmy zobrali žalobu späť. Citujúc ust. § 420 ods. 1, 2, § 451, § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 298,98 eur s úrokom z omeškania 20 % mesačne od roku 2010 do zaplatenia voči žalovanému 1/ zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Žalobcovia si podaným návrhom uplatnili rozdiel medzi sumou 3.839,25 eur, ktorú sa zaviazali uhradiť na základe zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 15. 11. 2004 (na základe uvedenej zmluvy bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 2.655,51 eur) a celkovou výškou platieb poukázaných na úverový účet vo výške 4.138,23 eur. Nakoľko žalobcovia tvrdili, že bez právneho dôvodu vyplatili žalovanému 1/ viac, ako bola ich povinnosť, potom uplatnením pohľadávky 298,98 eur sa domáhali voči žalovanému 1/ vydania bezdôvodného obohatenia. Nakoľko žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania, súd už neskúmal, či žalovaný 1/ na úkor žalobcov získal bezdôvodné obohatenie alebo nie. Vzhľadom k tomu, že posledná platba na splátku úveru bola zo strany žalobcov realizovaná dňa 24. 11. 2010 a žalobcovia sa nároku domáhali až návrhom doručeným súdu dňa 24. 04. 2015, uplynula ako subjektívna, tak aj objektívna premlčacia doba na uplatnenie takéhoto nároku, preto nebolo možné nároku žalobcov vyhovieť. Navyše súd poukázal na to, že žalovaný 1/ pohľadávku voči žalobcom postúpil v roku 2013 tretiemu subjektu, spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., ktorá skutočnosť bola žalobcom dňa 23. 04. 2013 oznámená. Žalovaný 1/ tak nebol vo veci ani vecne pasívne legitimovaný. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalobcovia v konaní nepreukázali, v čom malo spočívať porušenie povinnosti žalovaným 2/, keď nepreukázali svoje tvrdenie, že žalovaný 2/ kúpil splatenú pohľadávku (žalovaný 2/ ako advokát len zastupoval žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/6/2014, v ktorom konaní sa spoločnosť Intrum Justitia Slovakia voči žalobcom 1/, 2/ ako žalovaným domáhala zaplatenia sumy 472,11 eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 21. 02. 2011 do zaplatenia). V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy súd konanie podľa § 96 O. s. p. zastavil, a to pre späťvzatie návrhu žalobcami 1/, 2/ v tejto časti. Nakoľko žalovaní 1/, 2/ ako úspešné strany konania sa práva na náhradu trov konania vzdali, súd im náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení ich návrhu. Uviedli, že s rozsudkom nemôžu súhlasiť, nakoľko sú tam popísané samé nezmysly. Podaným návrhom nežiadali vrátenie sumy 472,11 eur s úrokmi z omeškania, ale sumu, ktorú preplatili na splatenie úveru zo dňa 24. 11. 2010, kde poslednú splátku zaplatili osobne (žalobca 1/, pozn. odvolacieho súdu), nakoľko účet už neexistoval. Žalobca 1/ po svojich prepočtoch dospel k tomu, že ak zaplatí ešte jednu splátku vo výške 162,40 eur, bude úver splatený, ale nevedel, že je preplatený. O tom sa dozvedel až na pojednávaní dňa 29. 04. 2014. Od tohto dátumu do podania žaloby neprešli tri roky, a teda trojročná premlčacia doba nebola prekročená. Pokiaľ súd uviedol, že správne mali žalovať Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., je to len logo firmy žalovaného 2/. Namietali tiež, že žiaden z nich nepodpísal doručenku preukazujúcu doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky uvedenej spoločnosti.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobcov 1/, 2/ zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku. Netvrdia, ktorý z nich, kedy a koľko zaplatil na poskytnutý úver, ani neuvádzajú žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by mohol, čo i len teoreticky, vyplývať záver, že išlo o plnenie bez právneho dôvodu, resp. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Nepreukázali tak splnenie zákonných predpokladov bezdôvodného obohatenia. Aj keby žalobcom vznikla akákoľvek pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, táto by bola premlčaná, z ktorého dôvodu vzniesol i námietku premlčania. Nemôže obstáť ani odvolanie žalobcov proti druhému výroku napadnutého rozsudku o zastavení konania v časti nemajetkovej ujmy, keď čiastočné zastavenie konania bolo výsledkom výslovného prejavu vôle žalobcov v podobe čiastočného späťvzatia žaloby, s ktorým vyslovili súhlas.

4. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

5. Žalobcovia 1/, 2/ po doručení vyjadrenia žalovaného 1/ predložili súdu vyjadrenie, v ktorom opätovne poukázali na preplatenie úveru poskytnutého žalovaným 1/. K tvrdeniu žalovaného o nepreukázaní kto úver zaplatil, je zrejmé, že tento bol zaplatený z účtu, ktorý bol v Slovenskej sporiteľni a po jeho zrušení v roku 2010 úver zaplatili v hotovosti vo výške 162,40 eur. Uviedli tiež, že nie je pravda, že sa vzdali v časti o priznanie nemajetkovej ujmy, nakoľko im sudkyňa povedala, že nemôžu žalovať o náhradu škody, ktorá im vznikla preplatkom na úvere a aj nemajetkovú ujmu, a že sa jedného musia vzdať, pričom je lepšie ak sa vzdajú nemajetkovej ujmy, nakoľko táto je nepremlčateľná a môžu o ňu požiadať kedykoľvek.

6. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01. 07. 2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalobcov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, keď v konaní žalobcovia nepreukázali, že by sa na ich úkor bezdôvodne obohatil. Je zrejmé, že žalovaný 2/ vo vzťahu k žalobcom nevystupoval vo vlastnom mene, ale len ako splnomocnený zástupca veriteľov žalobcov. Žalobcovia ani nepreukázali, že by žalovanému 2/ vyplatili akúkoľvek finančnú sumu. Rovnako však žalobcovia nepreukázali ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/, keď v konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ pohľadávku voči žalobcom postúpil spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Bratislava. I keď žalobcovia namietali svoj podpis na doručenke preukazujúcej doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, na pojednávaní dňa 20. 10. 2015 potvrdili, že oznámenie postúpenia im bolo doručené, pričom uvedený listinný dôkaz sami predložili súdu.

10. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcov aj vo vzťahu k posúdeniu premlčania súdom prvej inštancie. Pokiaľ žalobcovia namietali, že o preplatení úveru sa dozvedeli na pojednávaní dňa 29. 04. 2014 vo veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6C/6/2014, odkedy do podania žaloby neuplynuli 3 roky, a teda uplatnený nárok nie je premlčaný, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčuje v subjektívnej 2-ročnej a objektívnej 3-ročnej, resp. 10-ročnej (v prípade úmyselného obohatenia sa) premlčacej dobe. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený subjekt v konkrétnom prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba je pritom limitovaná objektívnou premlčacou dobou, t. j. subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. V prejednávanej veci k vzniku bezdôvodného obohatenia malo dôjsť najneskôr dňa 24. 11. 2010, kedy žalobcovia zaplatili poslednú splátku úveru vo výške 162,40 eur a týmto dňom teda začala plynúť objektívna 3-ročná premlčacia doba (keďže v konaní nebolo preukázané, že by k prípadnému bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť úmyselne), ktorá uplynula dňom 24. 11. 2013. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žaloby, t. j. dňa 24. 04. 2015 bolo už právo žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané (bez ohľadu na to kedy sa žalobcovia o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedeli) a ak zo strany žalovaného 1/ bola vznesená námietka premlčania, táto bola vznesená dôvodne.

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh žalobcov zamietol, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

12. Výroku, ktorým súd konanie v časti nemajetkovej ujmy zastavil sa odvolací súd nedotkol, keďže tento nebol odvolaním žalobcov napadnutý. I keď žalobcovia odvolanie označili ako „Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu zo dňa 30. 11. 2015, a to v celom rozsahu jeho znenia“, z obsahu odvolania vyplýva, že odvolanie smerovalo len proti výroku, ktorým súd ich návrh zamietol. Z odvolania nevyplýva, že by toto smerovalo aj proti výroku o zastavení konania v časti nemajetkovej ujmy, keď vo vzťahu k tomuto výroku žalobcovia neuviedli žiadne odvolacie námietky a v odvolaní (vrátane jeho doplnenia) sa opätovne domáhali len vrátenia „preplatenej“ časti úveru vo výške 298,98 eur. Vzhľadom na uvedené súd odvolanie žalobcov, vychádzajúc z ust. čl. 11 ods. 1, § 124 ods. 1 C. s. p. (v čase podania odvolania obdobne § 41 ods. 2 O. s. p.), považoval za odvolanie podané len čo do výroku o zamietnutí návrhu žalobcov v časti o zaplatenie sumy 298,98 eur s úrokmi z omeškania 20 % mesačne od roku 2010 do zaplatenia, od ktorého výroku je závislý výrok o trovách konania.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní, a to v celom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)