KSZA/8Co/561/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/561/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114235025 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114235025.1



Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N.. XXX, W., proti odporcovi: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N.. XXX, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Ing. N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 18C/193/2014-35 zo dňa 18. júna 2015, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 18C/193/2014-35 zo dňa 18.06.2015 žalobný návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že navrhovateľka sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2014 domáhala, aby súd určil, že právny úkon - vyhlásenie odporcu o existencii svojho dlhu vo výške 57.000 eur a vyhlásenie odporcu, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, spísané v bodoch 2 a 4 N59/2012, Nz9732/2012, NCRis 99902012, sú neplatné. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ navrhovateľka trvala na neplatnosti uznania dlhu odporcu voči P. I., platnosť uznania odporca nepopieral. Navrhovateľka to odôvodňovala tým, že v čase uznania dlhu dlh neexistoval, preto ho nebolo možné ani uznať. Ak však popierala platnosť zmluvy o pôžičke považoval za nutné zdôrazniť, že zmluvnou stranou bol aj P. I., ktorý však nebol účastníkom tohto konania. Súd sa nemohol z daných dôvodov prejudiciálne zaoberať platnosťou/neplatnosťou zmluvy o pôžičke, keďže účastníkom tohto konania neboli všetky zmluvné strany. Mal preukázané, že navrhovateľka skutočne nedala žiadny súhlas odporcovi k takému vyhláseniu, ako je uznanie záväzku a k vysloveniu súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pričom navrhovateľka v rámci svojho návrhu trvala na určení, že neplatné je vyhlásenie odporcu o existencii svojho dlhu, ktorý uznal. Z toho je teda zrejmé, že aj keď v odôvodnení uvádzala, že uznanie je neplatné, lebo nedala súhlas, predovšetkým trvala na tom, že samotné vyhlásenie o existencii dlhu je neplatné. Avšak jedna skutočnosť je existencia dlhu a druhá skutočnosť je následné uznanie dlhu. Je nepochybné, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a súd nemal z ničoho zistené, že by prebiehalo súdne konanie ohľadom určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke. Súd však napriek tomu môže sa zaoberať prejudiciálne touto otázkou, t.j. platnosťou, či neplatnosťou zmluvy, avšak v danom prípade je daná prekážka pre také prejudiciálne posúdenie, nakoľko účastníkmi konania nie sú všetky zmluvné strany, preto nie je možné sa zaoberať posudzovaním platnosti, či neplatnosti zmluvy o pôžičke. Veriteľ pri posúdení neplatnosti zmluvy v tomto konaní by sa v takom prípade nemohol nijako brániť. Navrhovateľka v konaní ani nežiadala určiť neplatnosť predmetnej zmluvy. Domáhala sa určenia neplatnosti vyhlásenia odporcu o existencii dlhu, ktorý následne odporca uznal, hoci k uznaniu nedala súhlas. Bolo preukázané, že žiadny súhlas nebol daný odporcovi, avšak súd mal za to, že pre uznanie dlhu ani nie je potrebný súhlas druhého manžela, aj keď suma 57.000 eur nie je v každom manželstve bežnou vecou. Na tomto nemení nič ani ust. § 147 Občianskeho zákonníka. Podstatný je súhlas druhého manžela pri uzatvorení zmluvného vzťahu, ale uznanie je jednostranný právny úkon iba jedného z manželov, pričom nebolo zistené, že by odporca bol obmedzený v jeho spôsobilosti na právne úkony. Z uznania záväzku sa nestáva spoločným, či osobným dlžníkom aj druhý manžel. V žiadnom prípade uznaním sa nestáva navrhovateľka osobným dlžníkom, iba spoločný majetok manželov sa stáva so zreteľom na ich bezpodielový vzťah k tomuto majetku možným zdrojom uspokojenia veriteľa jedného z manželov. Iba to, že pri prípadnom vymáhaní daného záväzku bude môcť veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku predajom vecí, ktoré sú predmetom BSM, nemožno vyvodzovať, že vyhlásenie odporcu - dlžníka ako jedného z manželov, pred notárom o existencii dlhu, ktorý uznáva, je záležitosťou, ktorá ako nie bežná, vyžaduje pre svoju platnosť súhlas druhého manžela (R 61/1973, v odôvodnení ktorého sa zaoberá súd aj týmito skutočnosťami,...). Samotné vyhlásenie pred notárom o existencii dlhu, ktorý ako dlžník uznáva, nie je potrebný súhlas druhého manžela, t.j. navrhovateľky. Súhlas sa vyžaduje pri samotnej zmluve o pôžičke, ale nie pri uvedenom vyhlásení. Uznanie je iba potvrdenie/deklarovanie niečoho, ale záväzok nevzniká, ten vznikol zmluvou a tam sa vyžadoval súhlas druhého manžela a až v takom prípade by sa skúmal pri posudzovaní platnosti, či neplatnosti zmluvy. Taktiež, ak má súd posudzovať platnosť vyhlásenia existencie dlhu, je potrebné, aby boli označení ako účastníci konania všetky zmluvné strany daného záväzku, ktorý sa ich týka. Súd poukázal na to, že navrhovateľka, hoci v odôvodnení návrhu uvádzala neplatnosť uznania, lebo dlh v čase uznania neexistoval, petitom domáhala sa určenia neplatnosti vyhlásenia o existencii dlhu, ktorý odporca uznal, teda neplatnosť vyhlásenia. Avšak k takému vyhláseniu jednak nie je potrebný súhlas druhého manžela a jednak ide iba o vyhlásenie v notárskej zápisnice bez vplyvu na samotnú platnosť zmluvy o pôžičke. Teda keby súd určil vyhlásenie o existencii dlhu, resp. uznanie dlhu za neplatné, nemalo by to vplyv a dosah na platnosť predmetnej zmluvy, z ktorej sa veriteľ môže domáhať svojich práv, keďže nebola určená jej prípadná neplatnosť. Určením neplatnosti tak, ako požaduje navrhovateľka, teda jednotlivých vyhlásení, nespôsobuje neplatnosť samotnej zmluvy. Čo sa týka určenia neplatnosti vyhlásenia bodu 4 notárskej zápisnice ohľadom súhlasu odporcu s vykonateľnosťou danej notárskej zápisnice, súd poukázal na to, že takéto vyhlásenie je dôležité aj pre veriteľa, ktorý však nie je účastníkom tohto konania a pokiaľ by súd vyhovel návrhu v danej časti, nedotýkal by sa veriteľa, teda nemal by účinky aj voči P. I.. Z toho dôvodu v danej časti navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na takom určení. Taktiež poukázal aj na to, že v prvom rade je nutné posúdiť platnosť, či neplatnosť samotnej zmluvy, čo však nie je možné v tomto konaní vzhľadom na okruh účastníkov. Preto bez takého posúdenia nie je možné ani určiť neplatnosť odporcových vyhlásení vzhľadom na platnosť zmluvy o pôžičke, ktorá nebola ináč posúdená v žiadnom súdnom konaní. Za potrebné považoval podotknúť, že na určení, ktoré požaduje navrhovateľka, nie je naliehavý právny záujem, pričom táto požadovala určenie neplatnosti vyhlásení odporcu, na ktoré sa však nevyžaduje súhlas druhého manžela a jednak zmluva o pôžičke sa považuje za platnú bez prejudiciálneho posúdenia súdu vzhľadom na okruh účastníkov konania. Navrhovateľka sa domáhala neplatnosti vyhlásení odporcu, ale nie samotnej existencie dlhu, teda samotnej zmluvy. Teda keďže samotná zmluva o pôžičke nebola napadnutá legitimovanými subjektmi, t.j. minimálne zmluvnými stranami, nie je možné vyslovovať neplatnosť vyhlásenia dlžníka o existencii dlhu, a to bez ohľadu na to, či bol daný súhlas druhého manžela dlžníka alebo nie. Zároveň bez splnenia podmienky vecnej legitimácie nie je možné určiť ani neplatnosť vyhlásenia v bode 4 Notárskej zápisnice. Zároveň súd poukázal na to, že touto určovacou žalobou podanou navrhovateľkou sa spor medzi účastníkmi nevyrieši, keďže rozsudkom by boli viazaní iba účastníci konania, teda nie aj veriteľ. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“. V konaní bol úspešný odporca, ktorý si však trovy konania neuplatnil, súd ani nezistil vznik trov na jeho strane. Preto mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktorá sa s právnym názorom súdu nestotožnila a navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť a jej návrhu vyhovieť. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 509/2011-22, v zmysle ktorého sa na úkon odporcu - dispozícia s majetkom odporcu - vyžaduje súhlas oboch manželov, t.j. aj jej súhlas. Ona súhlas nikde neudelila. Podľa navrhovateľky pri posudzovaní, či ide o bežnú vec treba vychádzať vždy z okolností konkrétneho prípadu a s prihliadnutím na povahu, hodnotu a účel, ktorému vec slúži, ako aj na konkrétne majetkové pomery manželov. Ak manžel vykonal právny úkon presahujúci bežné záležitosti bez súhlasu druhého manžela, je právny úkon v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka postihnutý relatívnou neplatnosťou právneho úkonu, ktorej sa musí dotknutá strana dovolať. Navrhovateľka bola názoru, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem. Vyhlásením neplatnosti úkonov opísaných v notárskej zápisnici dôjde k zastaveniu exekúcie prebiehajúcej na odporcu, ktorej podlieha aj majetok patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V uvedenom vidí jej záujem na určení neplatnosti závažných úkonov jej manžela realizovaných bez jej súhlasu. Zmluvu o pôžičke nenapáda z dôvodu, že jej samotným uzatvorením nie je ohrozený majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nesúhlasila ani s názorom súdu, že na uzatvorenie zmluvy o pôžičke sa vyžaduje súhlas druhého z manželov, avšak na úkon uznania dlhu, resp. vykonateľnosti notárskej zápisnice sa tento súhlas nevyžaduje. Z ustálenej judikatúry vyplýva opak. Na uzatvorenie zmluvy o pôžičke sa súhlas nevyžaduje, a to aj z dôvodu, že pôžičkou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov predmet pôžičky ešte len vstupuje. Navyše v zmysle ustálenej judikatúry je z takejto zmluvy zaviazaný iba dlžník, teda len ten manžel, ktorý zmluvu uzavrel, a to aj s tým následkom, že veriteľ by mohol uspokojenie svojej pohľadávky dosiahnuť i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri uznaní dlhu súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice však jeden z manželov už zaťažuje majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že tento priamo vystavuje hrozbe jeho postihnutia tretími osobami. Podľa navrhovateľky jej tvrdenia podporuje aj názor vyjadrený v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010. Ďalej táto uviedla, že odporcovi bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 759/2014-11 vydané Exekútorským úradom W. súdnym exekútorom JUDr. Jaromírom Pavlíkom na výkon exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu notárskej zápisnice N 59/2012, Nz 9732/2012, NCRis 99902012 zo dňa 19.03.2012, a to na vymoženie sumy 57.000 eur s príslušenstvom. Táto notárska zápisnica je exekučným titulom na všetok majetok odporcu, a teda aj majetok nadobudnutý počas ich manželstva, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Notárska zápisnica nerozlišuje medzi výlučným majetkom odporcu a majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Úkon uznania dlhu a úkon vyhlásenia súhlasu s vykonaeľnosťou notárskej zápisnice sú z toho dôvodu bez ďalšieho úkony vykonané vo sfére spoločných manželských vecí - a to bez jej súhlasu. Ona návrh podávala nielen na ochranu svojich majetkových pomerov, a teda majetku spoločne nadobudnutého s odporcom patriaceho do BSM, ale aj na ochranu potrieb a záujmu jej maloletých detí.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Podaním došlým odvolaciemu súdu dňa 03.11.2015 navrhol Ing. N. I. vstup svojej osoby ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu z dôvodu, že je daná existencia právneho záujmu na výsledku konania, t.j. že jeho právne postavenie bude ovplyvnené výsledkom sporu. V tejto súvislosti uviedol, že ako veriteľ požičal odporcovi sumu 57.000 eur na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 12.03.2014. Vzhľadom na to, že dlžník nesplnil svoj záväzok vrátiť pôžičku riadne a včas, predmetnú notársku zápisnicu použil ako exekučný titul. Na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Jaromíra Pavlíka, R.. A. H.. XX, W. vedie ako oprávnený voči dlžníkovi ako povinnému exekúciu v konaní sp. zn. EX 759/2014, 3Er/5358/2014. Krajský súd doručil podanie Ing. N. I. navrhovateľke a odporcovi s tým, že majú možnosť sa k nemu vyjadriť do 7 dní od obdržania žiadosti. Navrhovateľka i odporca podanie obdržali dňa 27.11.2015, pričom naň nereagovali.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.) pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala určenia, že právne úkony: 1/ vyhlásenie odporcu o existenciu svojho dlhu vo výške 57.000 eur, ktorý v plnom rozsahu čo do právneho dôvodu a výšky uznáva voči veriteľovi Ing. N. I., Q.. XXX, 2/ vyhlásenie odporcu, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, t.j. súhlasí s tým, aby notárska zápisnica sa stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. súhlasí s exekúciou vedenou v zmysle Exekučného poriadku v zmysle notárskej zápisnice ako exekučného titulu, na všetok majetok odporcu, a to do výšky dlhu, spísané v bodoch 2 a 4 Notárskej zápisnice č. N 59/2012, Nz 9732, NCEis 9990/2012 na Notárskom úrade JUDr. Karin Leštinskej so sídlom v W. pre notárkou JUDr. Karin Leštinskou dňa 19. marca 2012, sú neplatné. Čiže sa domáhala určenia neplatnosti dlhu zo strany odporcu v notárskej zápisnici, súčasťou ktorej bol tiež jeho súhlas s exekúciou. Navrhovateľka trvala na neplatnosti uznania dlhu v prvom rade z toho dôvodu lebo dlh v čase uznania neexistoval nakoľko nie je vlastníkom účtu na ktorým mu mala byť v zmysle zmluvy pôžička poskytnutá, nemohlo dôjsť k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky odporcovi a uznanie dlhu bolo urobené bez jej súhlasu v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka neplatnosti súhlasu odporcu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice dôvodom podľa navrhovateľky je neurčenie termínu na plnenie a to aj vo vzťahu k počítaniu úroku z omeškania. Určenie dlžnej sumy nie je preto určité a teda v rozpore s ust. § 37 Občianskeho zákonníka a bez jej súhlasu v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov navrhovateľka zdôvodnila tým, že v dôsledku nich mohol byť postihnutý resp. bezprostredne ohrozený jej majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporcovi bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie na základe exekučného titulu a to notárskej zápisnice pre vymoženie sumy 57.000 eur s prísl. Návrh podala nielen chrániac svoje majetkové pomery patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ale aj potreby a záujmy maloletých detí.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia zaujal názor, že uvedeným návrhom o určenie neplatnosti uznania dlhu a súhlase odporcu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice navrhovateľka namietala aj neplatnosť zmluvy o pôžičke, ktoré konanie nielenže neprebiehalo ale ktorou otázkou sa ani prejudiciálne nemohol zaoberať lebo účastníkom neboli všetky zmluvné strany (veriteľ by sa nemohol nijako brániť). Okrem toho aj keď súhlas k uznaniu dlhu navrhovateľka nedala, súhlas nie je ani potrebný. Podstatný je súhlas pri uzatvorení zmluvného vzťahu, t.j. k zmluve o pôžičke ale nie k uznaniu dlhu nakoľko je to jednostranný právny úkon iba jedného z manželov, pričom nebolo zistené, že by odporca bol obmedzený v jeho spôsobilosti právne úkony. Uznanie je iba potvrdenie/deklarovanie niečoho, ale záväzok nevzniká, ten vznikol zmluvou a tam sa vyžadoval súhlas druhého manžela a až v takom prípade by sa skúmal pri posudzovaní platnosti či neplatnosti zmluvy. Čo sa týka určenia neplatnosti súhlasu odporcu s vykonateľnosťou danej notárskej zápisnice podľa okresného súdu, keby návrhu vyhovel rozhodnutie by sa tiež nedotýkalo veriteľa lebo nie je účastníkom konania. Navrhovateľka preto nemá naliehavý právny záujem na takomto určení. Opäť je potrebné posúdiť platnosť či neplatnosť zmluvy o pôžičke čo však nie je možné vzhľadom na okruh účastníkov. Zároveň súd poukázal na to, že touto určovacou žalobou podanou navrhovateľkou sa spor medzi účastníkmi nevyrieši, keďže rozsudkom by boli viazaní iba účastníci konania, teda nie aj veriteľ.

Oboznámiac sa s obsahom spisu odvolací súd sa nestotožnil s konštatovaním okresného súdu, že je v tomto prípade potrebné prejudiciálne posúdiť platnosť zmluvy o pôžičke s čím súvisí okruh účastníkov konania, ktorý nie je s ohľadom na osobu veriteľa úplný. Navrhovateľka v konaní pred okresným súdom ani v odvolaní nenapáda zmluvu o pôžičke ale uznanie dlhu zo strany odporcu v notárskej zápisnici, súčasťou ktorej bol tiež jeho súhlas s exekúciou, hlavne z dôvodu, že chýbal potrebný súhlas jej ako manželky v zmysle ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní preto riešiť pred samotným posúdením platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu zo strany odporcu v notárskej zápisnici, súčasťou ktorej bol tiež jeho súhlas s exekúciou, či navrhovateľka má na určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Podľa tohto ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje navrhovateľovu neistotu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby predpokladá teda existenciu stavu neistoty navrhovateľa v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a súčasne tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Existencia naliehavého právneho záujmu, a tým aj povinnosť navrhovateľa tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva ich existencia, je teda nevyhnutnou podmienkou prípustnosti takejto žaloby. Nedostatok naliehavého právneho záujmu vylučuje, aby súd žalobu preskúmal po stránke vecnej.

Navrhovateľka v konaní pred okresným súdom tvrdila a v odvolaní zotrvávala na tom, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov. Vyhlásením neplatnosti dôjde k zastaveniu exekúcie prebiehajúcej ohľadom odporcu, ktorej podlieha aj majetok patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Okresný súd nakoľko v danej veci rozhodnutie založil len na nedostatku vecnej legitimácie účastníkov v spore, nezaoberal sa preto naliehavým právnym záujmom z pohľadu tvrdenia navrhovateľky, že vzhľadom na prebiehajúcu exekúciu ohľadom ktorej tvrdila, že odporcovi bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, uznanie dlhu zo strany odporcu v notárskej zápisnici, súčasťou ktorej bol tiež jeho súhlas s exekúciou, postihuje, resp. bezprostredne ohrozuje majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a potreby a záujmy maloletých detí.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní v súvislosti s potrebou preukázania naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení by mal preto okresný skúmať či predmetná exekúcia prebieha a či sa týka konkrétneho spoločného majetku. Inak povedané čo je exekúciou postihované. V tejto súvislosti potom aj tým, či navrhovateľka nemá inú právnu možnosť na odvrátenie zisteného stavu ako sa domáhať určenia neplatnosti predmetného právneho úkonu podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. Od uvedeného záveru závisí aj prípadná potreba zaoberania sa ďalšími dôvodmi neplatnosti právnych úkonov. Okresný súd v novom konaní bude rozhodovať už za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Napokon rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.