KSZA/8Co/22/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234206 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234206.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/288/2012-98 zo dňa 25. októbra 2013, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil voči odporcovi podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák. č. 514/2003 Z. z.“) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol v exekučnom konaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Podstata jeho rozsiahleho odôvodnenia spočívala v nasledovných záveroch: Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu, ktorú skutočnosť odporca nerozporoval. Nepochybnou bola i skutočnosť, že nárok navrhovateľa na náhradu škody alebo jeho časti nebol v zákonnej lehote 6 mesiacov uspokojený. Z hľadiska skutkových okolností podstatných pre prejednávanú vec mal zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2993/2010 preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu dňa 16.7.2010, žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením exekučného súdu zo dňa 19.11.2010. I napriek tomu, že rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané cca po 4 mesiacoch, okresný súd mal za to, že rozhodnutie bolo vydané v primeranej lehote. V podrobnostiach uviedol, že pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú zvyčajne zasielané súdu. Súd naviac nie je len štatista, ktorý automaticky udeľuje poverenie na žiadosť súdneho exekútora. Ide o súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia, na čo potrebuje určité podklady. Exekučný súd pre také rozhodnutie nemal k dispozícii všetky potrebné podklady, bol oprávnený posudzovať dané skutočnosti v rámci exekučného konania. Naviac samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, ktorý postup nebol neefektívny. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia preto nevyhodnotil ako nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani vznik škody ako majetkovej ujmy. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, navrhovateľ uviedol, že považuje to za satisfakciu za porušenie jeho zákonného nároku, absolútnu nemožnosť kráteného času, čo vyvolalo u navrhovateľa neistotu, nedôveru v právo a rovnosť v spoločnosti, úzkosť, pocit frustrácie, zánik ďalších podnikateľských aktivít, spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Okresný súd s touto argumentáciou nesúhlasil, považoval ju za účelovú a špekulatívnu. Navrhovateľ ničím nepreukázal údajne následky, ako sú pocit úzkosti, frustrácie, ... Okresný súd zároveň poukázal na skutočnosť, že z exekučného spisu vyplýva, že súd si zabezpečoval všetky potrebné nevyhnutné podklady pre rozhodnutie o žiadosti, pričom išlo o zložitejšiu vec po právnej stránke vzhľadom na zvýšenú ochranu spotrebiteľov a rozhodcovské rozhodnutie. Všetky potrebné listiny neboli predložené spolu so žiadosťou o udelenie poverenia, preto exekučný súd musel vykonať potrebné procesné úkony, čo spôsobilo dlhšiu lehotu pre vydanie rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich nevyčíslil.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto procesný postup nepredstavuje len porušenie jeho základného práva na kontradiktórny proces, ale aj priame porušenie ust. § 114 ods. 2 O. s. p. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím bolo porušené jeho právo na kontradiktórny súdny proces. V odvolaní poukázal i na skutočnosť, že napriek tomu, že v texte žaloby uviedol skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, tento sudca vec prejednal a o nej rozhodol. Okresný súd sa dopustil i viacerých omylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov: Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Jeho námietka, že pred vynesením napadnutého rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením odporcu bola vyhodnotená ako účelová, nakoľko zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že vyjadrenie odporcu bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 25.9.2013. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Za situácie, keď boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že okresný súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 25.10.2013, na ktoré boli navrhovateľ i jeho právny zástupca riadne a včas predvolaní, o čom svedčí doručenka na č.l. 57pv spisu. Na základe vyššie uvedeného zistenia potom neobstojí ani námietka navrhovateľa, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie bolo potrebné z konania vylúčiť, odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 7.3.2013, č. k. 9NcC/183/2013-24, ktorým konajúca sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Námietka navrhovateľa, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa, bola vyhodnotená ako účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie nezaložil na tvrdeniach uvádzaných odporcom, ale na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Námietka navrhovateľa, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku takéto konštatovanie prvostupňového súdu nevyplýva. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.