KSZA/8Co/193/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/193/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108231899 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5108231899.3



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ E.. W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX - XX, Q. M., 2/ X.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Q. M., 3/ X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, C., žalobcovia v rade 1/ až 3/ právne zastúpení: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom W. XXX/X, XXX XX Q. M., IČO: 36 860 654, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 812 85 Bratislava, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 58/1969 Zb., v konaní o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/250/2008-331 zo dňa 14. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 25C/250/2008-560 zo dňa 03. marca 2016, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobcov v rade 1/ až 3/ zamietol (v poradí prvý výrok), žalobcom v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 68,33 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí druhý výrok), žalobkyni v rade 3/ uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 68,33 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí tretí výrok). V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia v rade 1/ až 3/ sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.12.2008 v znení neskorších zmien a doplnkov domáhali náhrady škody (žalobcovia v rade 1/, 2/ vo výške 107.111,34 eur, žalobkyňa v rade 3/ vo výške 107.111,34 eur) titulom škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, keď pôvodne žiadali škodu od Slovenskej republiky - Ministerstva vnútra SR (ktorého označili ako žalovaného v rade 1/) alebo od Slovenskej republiky - Ministerstva spravodlivosti SR (ktorého označili ako žalovaného v rade 2/) alebo od Slovenskej republiky - Ministerstva financií SR (ktorého pôvodne označili ako žalovaného v rade 3/). Žalobcovia ako dôvod pre podanie žaloby uviedli, že si uplatňujú nároky z reštitučného konania v zmysle zák. č. 87/1991 Zb., nakoľko v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 12C/473/1992 im ako neúspešným účastníkom mala vzniknúť škoda. Žalobcovia po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie (č. k. 25C/250/2008-331 zo dňa 20.03.2012) uznesením odvolacieho súdu č. k. 6Co/239/2012-356 písomným podaním zo dňa 16.07.2013 špecifikovali Ministerstvo spravodlivosti SR ako ústredný orgán Slovenskej republiky. V ďalšom podaní zo dňa 13.09.2013 špecifikovali svoj nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu bývalého Okresného národného výboru Žilina a Miestneho národného výboru v Rajeckých Tepliciach a tiež z titulu nezákonných rozhodnutí bývalého Štátneho notárstva v Žiline vydaných v konaní R I/35/1976 a R II/11/1976. V ďalšom podaní zo dňa 09.09.2014 špecifikovali svoj nárok na náhradu škody v zmysle § 1 (nezákonné rozhodnutie) alebo podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb. (nesprávny úradný postup), v uvedenom podaní zároveň výslovne uviedli, že si neuplatňujú nárok na náhradu škody podľa § 11 zák. č. 87/1991 Zb. Právny zástupca žalobcov zastával právny názor, že rozhodnutia okresného súdu i odvolacieho súdu vydané v konaní sp. zn. 12C/473/1992 zrušili rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline R I/35/1976 zo dňa 21.01.1976 i R II/11/1976 zo dňa 21.01.1976, pri registrácii ktorých zmlúv bývalé Štátne notárstvo v Žiline dôsledne neskúmalo platnosť týchto zmlúv z toho hľadiska či sa nepriečia zákonu, neobchádzajú ho alebo inak neodporujú záujmom spoločnosti. V tomto smere poukazoval najmä na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/405/2005 vydaného v konaní sp. zn. 12C/473/1992. Právny zástupca žalobcov nakoniec na pojednávaní dňa 14.10.2015 uviedol, že nárok na náhradu škody uplatňuje len podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 58/1969 Zb., pretože rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline R I/35/1976 a R II/11/1976 zo dňa 21.01.1976 sú protizákonné. Tiež uviedol, že za škodu nezodpovedá bývalý Okresný národný výbor v Žiline, eventuálne Miestny národný výbor v Rajeckých Tepliciach, ale finálny orgán, t. j. bývalé Štátne notárstvo v Žiline. Okresný súd na to v odôvodnení konštatoval, že tým mal jednoznačne preukázané, že žalobcovia sa domáhajú nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, konkrétne nezákonnými rozhodnutiami vydanými bývalým Štátnym notárstvom v Žiline R I/35/1976 a R II/11/1976 zo dňa 21.01.1976, a to v zmysle § 1 a nasl. zák. č. 58/1969 Zb. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia po citácii § 1 ods. 1, 2, 3, § 2, § 3, § 4 ods. 1, 2 zák. č. 58/1969 Zb. konštatoval, že podľa tvrdenia žalobcov štát by im mal zodpovedať za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami bývalého Štátneho notárstva v Žiline, t. j. rozhodnutím o registrácii zmluvy R I/35/1976 (uzavretou medzi čsl. štátom - MNV Rajecké Teplice ako predávajúcim a rodičmi žalobcu v rade 1/ a žalobkyňou v rade 3/ ako kupujúcimi) a tiež rozhodnutím o registrácii dohody o zriadení osobného užívania pozemku R II/11/1976 (uzavretou medzi vyššie uvedenými účastníkmi). Okresný súd v tomto smere prijal záver, že aby sa vyššie označené rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline o registrácii zmluvy či dohody mohli považovať za nezákonné, žalobcovia by v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. museli preukázať, že boli príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/405/2005 zo dňa 05.12.2005 (vydaného v konaní sp. zn. 12C/473/1992), nemožno z tohto odôvodnenia vyvodiť záver, že boli splnené podmienky uvedené v § 4 ods. 1 vyššie označeného zákona. Nakoľko neexistuje rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým by sa zrušili rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline o registrácii zmluvy, resp. dohody, rozhodnutia R I/35/1976 zo dňa 21.01.1976 a R II/11/1976 zo dňa 21.01.1976 sa považujú za rozhodnutia zákonné a nie nezákonné. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali nároku na náhradu škody i podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., v tomto smere by museli preukázať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu bývalého Miestneho národného výboru Rajecké Teplice a bývalého Okresného národného výboru v Žiline. Žalobcovia však prostredníctvom svojho právneho zástupcu sami uviedli, že nezastávajú názor, že by za škodu im spôsobenú zodpovedali bývalé MNV Rajecké Teplice, eventuálne ONV Žilina, ale výslovne uviedli, že za škodu im zodpovedá finálny štátny orgán, za ktorý považovali bývalé Štátne notárstvo v Žiline. V zmysle uvedeného tvrdenia potom žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 09.09.2014 a tiež dňa 14.10.2015 nežiadali vykonať z hľadiska ust. § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. žiadne dokazovanie. Zhrnúc svoje závery, že žalobcovia nepreukázali zrušenie rozhodnutí bývalého Štátneho notárstva v Žiline R I/35/1976, R II/11/1976 pre nezákonnosť a zároveň, že žalobcovia ani nepreukazovali nesprávny úradný postup štátnych orgánov, prijal záver o nedôvodnosti žaloby. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Okresný súd z hľadiska skutkových okolností prípadu v odôvodnení rozsudku uviedol, že nehnuteľnosti v kat. úz. obce R. konkrétne rodinný dom č. XXX a parcele KN 81/1, KN 81/2 (v ďalšom texte už len „nehnuteľnosti“) boli podľa zák. č. 121/1948 Zb. znárodnené rodine Z. v prospech čsl. štátu. Vyhláškou Ministerstva techniky zo dňa 15.07.1948 bola podstata znárodneného podniku rodiny Z. začlenená do Československých stavebných závodov, n. p., následne do Pozemných stavieb, n. p. Žilina. Podľa administratívnych dohôd o prevode správy národného majetku (v rokoch 1955 a 1958) došlo k prevodu správy nehnuteľností z Pozemných stavieb, n. p. Žilina na Ministerstvo národnej obrany a následne z Ministerstva národnej obrany - krajská vojenská ubytovacia správa na MNV Rajecké Teplice. Následne bola dňa 07.01.1976 uzatvorená kúpna zmluva medzi čsl. štátom - MNV Rajecké Teplice ako predávajúcim a rodičmi žalobcu v rade 1/ (Z. P. a X. P.) a žalobkyňou v rade 3/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol rodinný dom č. XXX. Predmetná kúpna zmluva registrovaná na bývalom Štátnom notárstve v Žiline pod č. R I/35/1976 dňa 21.01.1976 a na základe nej rodičia žalobcu v rade 1/ nadobudli v označenom rodinnom dome podiel v 1-ici a žalobkyňa v rade 3/ podiel v 1- ici. Dňa 20.01.1976 bola uzatvorená medzi bývalým MNV Rajecké Teplice na jednej strane a rodičmi žalobcu v rade 1/ a tiež žalobkyňou v rade 3/ dohoda o zriadení osobného užívania parciel č. 81/1 a č. 81/2, ktorá dohoda bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Žiline pod č. R II/11/1976 dňa 21.01.1976. Dňa 09.08.1988 zomrel spoluvlastník Z. P. a v rámci dedičského rozhodnutia vydaného v konaní sp. zn. 4D/1398/88 prešiel jeho podiel na manželku X. P.. Následne žalobkyňa v rade 3/ zmluvou R I/606/1989 previedla svoj podiel na žalobcov v rade 1/, 2/. Dňa 01.08.1985 (zrejme správne 01.08.1995 - poznámka odvolacieho súdu), zomrela i X. P., manželka pôvodného spoluvlastníka Z. P., po ktorej nadobudla jej podiel na základe dedičského rozhodnutia vydaného v konaní sp. zn. D 1632/95 žalobkyňa v rade 3/. Na základe týchto skutočností sa tak podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností stali žalobcovia v rade 1/, 2/ v podiele 1-ice a žalobkyňa v rade 3/ tiež v podiele 1-ice. Dňa 01.04.1991 nadobudol účinnosť zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Právni nástupcovia rodiny Z. si v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 12C/473/1992 uplatnili žalobou nárok na vydanie nehnuteľností, v ktorom konaní označili ako povinné osoby E.. W. P., X.. O. P. a X. F., vystupujúcich v prejednávanej veci ako žalobcovia v rade 1/ až 3/. Konečným rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 12C/473/1992-436 zo dňa 23.03.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/405/2005-534 zo dňa 05.12.2005 bola žalobcom v rade 1/ až 3/ uložená povinnosť vydať právnym nástupcom rodiny Z. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. R. N., t. j. rodinný dom č. XXX a parcele KN č. 81/1 a č. 81/2. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2008, sp. zn. 1MCdo/10/2006 bolo dovolanie generálneho prokurátora proti vyššie označeným rozsudkom Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline zamietnuté. Žiadosťou zo dňa 11.08.2008 doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR v znení doplnenia zo dňa 25.09.2008 žalobcovia požiadali o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Podobnými žiadosťami zo dňa 20.10.2008 požiadali žalobcovia o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody aj Ministerstvo financií SR a Ministerstvo vnútra SR. Nakoľko v rámci predbežného prerokovania nedošlo k uspokojeniu nároku žalobcov, títo sa domáhali náhrady škody podaním žaloby na súd, keď škodu vyčíslili nasledovne: 189.205,54 eur - úbytok na majetku žalobcov, ktorý vznikol titulom vydania veci v zmysle zák. č. 87/1991 Zb., 6.737,54 eur - trovy právneho zastúpenia, 6.638,78 eur - uhradený súdny poplatok, 1.168,36 eur - preddavkované trovy, 464,71 eur - trovy zastavenia exekúcie, 211,74 eur - trovy uhrádzané Najvyššiemu súdu SR, 149,37 eur - odmena znalcovi Ing. Poláčikovi, 9.527,38 eur - trovy exekúcie exekútorke JUDr. Kučavíkovej, 119,50 eur - náklady za vedenie účtu v N. banke, a. s.

2. Okresný súd opravným uznesením č. k. 25C/250/2008-560 zo dňa 03.03.2016 opravil v záhlaví rozsudku č. k. 25C/250/2008-331 zo dňa 14.10.2015 označenie spisovej značky tak, že táto správne znie „...25C/250/2008-537...“.

3. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia v rade 1/ až 3/, ktorí ho žiadali zmeniť tak, že ich žalobe sa v celom rozsahu vyhovie. V dôvodoch odvolania uviedli, že ich žaloba na náhradu škody vyplynula z dôvodu, že na základe rozhodnutia súdov vydaných v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 12C/473/1992 boli zaviazaní vydať X. M. a spol. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. R. N. ako parcele KN 81/1, KN 81/2 spolu s rodinným domom č. XXX a tiež zaviazaní zaplatiť trovy konania. Na základe týchto rozhodnutí prišli o vlastníctvo, ktoré nadobudli na základe zmluvy a dedenia. Sú presvedčení, že je tu zodpovednosť štátu - Slovenskej republiky, a to Ministerstva spravodlivosti SR, keďže išlo o postup aj pred Štátnym notárstvom. Nárok si uplatňujú v zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., ktorý stanovuje, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 citovaného zákona v dôsledku nesprávnych úradných postupov, ktorí tieto úlohy plnia. Keďže tu bolo rozhodnutie MNV Rajecké Teplice, ONV - finančný odbor Žilina a registrácia zmlúv na Štátnom notárstve v Žiline, majú za to, že je daná zodpovednosť Slovenskej republiky a príslušného ústredného orgánu. Nezákonnosť v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva ich právnych predchodcov konštatoval po prvýkrát až rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 12C/473/1992-436 dňa 23.03.2005, ktorý po potvrdení odvolacím súdom nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2006. V rámci subjektívnej 3-ročnej lehote si v tejto lehote uplatnili nárok od vzniku škody. Do právoplatného skončenia konania sp. zn. 12C/473/1992 im nevznikla žiadna škoda, preto im nemohla začať plynúť ani premlčacia lehota. Právne dôvody okresného súdu, že si majú uplatňovať nároky podľa § 11 zák. č. 87/1991 Zb. sú nesprávne a mylné. Okresný súd tiež zaujal nesprávny právny názor, že v ich prípade neboli splnené podmienky uvedené v § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., pretože všetky rozhodnutia: R I/35/1976, R II/11/1976, R I/606/1989, 4D 1398/1998, D 1632/1995 stratili svoje právne účinky právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/405/2005-534 zo dňa 05.12.2005, pričom okresný súd v prejednávanej veci musí byť označeným právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu viazaný. S rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/405/2005-534 zo dňa 05.12.2005 sa stotožnil aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2008, sp. zn. 1MCdo/10/2006, keď na str. 9 tohto rozsudku bola zvýraznená protiprávnosť zvýhodnenia ich právnych predchodcov pri nadobúdaní sporných vecí do vlastníctva v celom rozsahu. Okresný súd v súvislosti s vydaním napadnutého rozsudku urobil ústavne nekonformný výklad ustanovenia právnych predpisov aplikovateľných na prerokovaný skutkový prípad. Zák. č. 58/1969 Zb. rozsah škody nestanovil, a preto sa musí náhrada škody posudzovať s poukazom na § 20 označeného zákona, a to podľa predpisov Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - v ďalšom texte už len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

6. Odvolacie námietky žalobcov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalobcov považuje za významné v prvom rade poznamenať, že je viazaný odvolacími dôvodmi vymedzenými v odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), inak prihliada len na tie vady (konania i rozhodnutia súdu prvej inštancie), ktoré sa týkajú procesných podmienok. Žalobcovia v odvolaní nevymedzujú ani nekonkretizujú vady konania i rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok (napr. námietka právomoci súdu, jeho príslušnosti, námietka spôsobilosti byť účastníkom konania, prekážka skôr začatého konania, prekážka právoplatne rozhodnutej veci a pod.) ani sám odvolací súd existenciu týchto vád v prejednávanej veci nezistil. Pokiaľ žalobcovia v úvode odvolania uvádzajú, že ich žaloba na náhradu škody vyplynula z dôvodu, že na základe rozhodnutí súdov vydaných v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 12C/473/1992 boli zaviazaní vydať X. M. a spol. sporné nehnuteľnosti a tiež im bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania, resp. uvádzajú, že sú presvedčení, že je tu zodpovednosť Slovenskej republiky, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, keďže išlo aj o postup pred Štátnym notárstvom, ide podľa názoru odvolacieho súdu len o všeobecné konštatovanie a nie o konkrétne odvolacie dôvody proti napadnutému rozsudku, ako sú vymedzené v ust. § 365 ods. 1 CSP. Ak žalobcovia ďalej v odvolaní uvádzajú, že nárok si uplatňujú v zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., keďže sú to rozhodnutia Miestneho národného výboru Rajecké Teplice a Okresného národného výboru - finančného odboru Žilina, odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že žalobcovia nekonkretizujú žiadne rozhodnutie bývalého MNV Rajecké Teplice, podľa zisteného skutkového stavu bývalý Miestny národný výbor v Rajeckých Tepliciach ani žiadne rozhodnutie nevydával, označený orgán bol len predávajúcim (pokiaľ ide o kúpnu zmluvu registrovanú bývalým Štátnym notárstvom pod R I/35/1976), resp. účastníkom dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku (registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Žiline pod R II/11/1976). Pokiaľ žalobcovia v konaní poukazovali na list bývalého Okresného národného výboru v Žiline zo dňa 29.12.1975 (č. l. 44 spisu), nešlo o rozhodnutie štátneho orgánu, ale len o vyjadrenie súhlasu k prevodu nehnuteľností podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 104/1966 Zb. Jediným rozhodnutím bývalého ONV Žilina bolo rozhodnutie zo dňa 19.01.1976, ktorým boli pridelené parcele EN 81/1 a EN 81/2 do osobného užívania rodičom žalobcu v rade 1/. Ohľadne tohto rozhodnutia neboli splnené podmienky na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, 2 zák. č. 58/1969 Zb., keďže označené rozhodnutie nebolo zrušené príslušným orgánom pre nezákonnosť (§ 4 ods. 1 citovaného zákona) ani zrušené na základe opravného prostriedku (§ 4 ods. 2 citovaného zákona). To isté platí aj vo vzťahu k rozhodnutiam bývalého Štátneho notárstva v Žiline R I/35/1976 zo dňa 21.01.1976 a R II/11/1976 zo dňa 21.01.1976, ako to už správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalobcovia ďalej v odvolaní namietali, že právne dôvody súdu prvej inštancie, že si majú uplatňovať nároky podľa § 11 zák. č. 87/1991 Zb., sú nesprávne a mylné. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že táto skutočnosť netvorí podstatu právnych záverov napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesplnení podmienok na náhradu škody v zmysle ust. § 4 zák. č. 58/1969 Zb. a zároveň na skutočnosti, že žalobcovia nepreukázali a ani nepreukazovali nesprávny úradný postup štátnych orgánov. Žalobcovia ďalej v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie zaujal nesprávny právny názor, že v ich prípade neboli splnené podmienky uvedené v § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., keď v tomto smere poukazovali na skutočnosť, že všetky rozhodnutia (medzi nimi aj rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline R I/35/1976, R II/11/1976) stratili svoje právne účinky právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 8Co/405/2005-534 zo dňa 05.12.2005. Odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke uvádza, že vyššie označené rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva (i všetky ďalšie rozhodnutia o vlastníckom práve právnych predchodcov žalobcov v rade1/, 2/ a žalobkyne v rade 3/) po vydaní právoplatných rozhodnutí vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 12C/473/1992, účinky teoreticky stratili, ale nie za podmienok uvedených v § 4 ods. 1, 2 zák. č. 58/1969 Zb., splnenie ktorých je zákonnou podmienkou na priznanie nároku na náhradu škody podľa vyššie označeného zákona. Možno teda v závere zhrnúť, že pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci (čo bol v podstate jediný relevantný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), odvolací súd tento dôvod vyhodnotil ako nedôvodný, a preto rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením, ktorým bola žalobca žalobcov zamietnutá, potvrdil. Zároveň potvrdil i výrok o náhrade trov konania, ktorý vychádza zo správnej aplikácie ust. § 142 ods. 1 O. s. p. účinného do 30.06.2016. Žalobcovia naviac proti tomuto výroku nevzniesli žiadne odvolacie námietky.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých ustanovení priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v tomto odvolacom konaní plne úspešný.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za): 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)