KSZA/7Co/47/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/47/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716203172 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716203172.1



Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. C.. W. XXXX/XX, Q., za účasti osobitného subjektu na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, (adresa na doručovanie P.O. BOX 21, Turčianske Teplice) proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17C/26/2016-73 zo dňa 26. augusta 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o určení neplatnosti časti Zmluvy o úvere č. 609000823 z 30.11.2011, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 80 Eur s úrokom z omeškania a vo výrokoch o trovách konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok, p o t v r d z u j e .

Výrok, ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd určil, že ustanovenia čl. 4, 6, 13 a 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru Zmluvy o úvere č. 609000823 z 30.11.2011, ktorých znenie citoval vo výroku uvedeného rozsudku, sú neplatné. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 80 Eur spolu s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 80 Eur od 11.03.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania o určenie neplatnosti zmluvy. Žalobkyni priznal právo na 100% náhradu trov konania voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na určenie neplatnosti zmluvy vo výške 49,75 Eur a súdny poplatok za návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 16,50 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, a to z dôvodu dosiahnutia stavu právnej istoty. Vychádzal z jej tvrdenia, že zaplatila žalovanému viac než predstavovala výška poskytnutého úveru a ten napriek tomu stále vykazuje voči jej osobe dlh. Žiadaným určením chce mať istotu, že nebude od nej túto sumu a úrok z omeškania za poskytnutý úver vymáhať. Z predloženej zmluvy o úvere a následnej výpovede žalobkyne ako aj svedkyne Lamošovej, pracovníčky žalovaného, ktorá v jeho mene uzatvárala so žalobkyňou predmetnú úverovú zmluvu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že záväzkový vzťah založený touto zmluvou medzi stranami sporu má spotrebiteľský charakter. Z tohto dôvodu naň aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa preukázala dôvod, pre ktorý žiadala poskytnúť úver, a to vyplatenie dlžného nájomného. V uvedenej zmluve preto jednoznačne vystupovala ako spotrebiteľ, a to napriek deklarovanému účelu, že finančné prostriedky hodlá použiť na výkon povolania. Tieto skutočnosti nepriamo potvrdila aj svedkyňa D., ktorá vo svojej výpovedi poukázala na to, že ak by žalobkyňa uviedla účel úveru zaplatenie nájomného, tento by nedostala. Ďalej súd prvej inštancie prihliadal aj na potvrdenie zo živnostenského úradu, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa v živnostenskom registri nie je registrovaná. Žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti celej spotrebiteľskej zmluvy, preto súd prvej inštancie podrobil prieskumu jednotlivé zmluvné dojednania, pričom postupoval podľa § 298 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu a strán sporu v civilnom sporovom konaní s účinnosťou od 01.07.2016 (ďalej „CSP“). Z listinných dôkazov doložených do spisu súd prvej inštancie ustálil, že predmetná zmluva o úvere má formulárový charakter a žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť jej obsah. Žalovaný nepreukázal, že zmluvné podmienky uvedené vo výroku napadnutého rozsudku boli individuálne dojednané, že žalobkyňa mohla ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Keďže písomná forma predmetnej zmluvy o úvere nemala všetky stanovené náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. K dojednaniu čl. 13 Všeobecných podmienok uviedol, že určil za neplatnú dohodu o vyplnení zmeniek z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, pri aplikácii ust. § 53 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla obsah dohody v tejto časti ovplyvniť.

2. Keďže žalobkyňa tvrdila, že celkovo zaplatila za poskytnutie úver sumu 280 Eur a úver jej bol poskytnutý vo výške 200 Eur, rozdiel medzi vyplatenou a skutočne poskytnutou sumou súd prvej inštancie kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré vo výške 80 Eur je povinný žalobkyni vydať.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni v celom rozsahu. V časti konania o neplatnosti zmluvy má za to, že úspech strán sporu bol porovnateľný, a preto rozhodol, že na náhradu trov konania nemá žiadna zo strán sporu právo.

4. O poplatkovej povinnosti žalovaného rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

5. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené, podal odvolanie žalovaný a žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, keď do neho prevzal v celom rozsahu argumentáciu žalobkyne bez toho, aby sa vysporiadal s argumentmi, ktoré boli ním uvádzané. Uviedol, že finančné prostriedky poskytnuté žalobkyni na základe spornej Zmluvy o úvere boli za účelom výkonu povolania, teda nie pre jej súkromnú potrebu. Súd prvej inštancie tak nesprávne vychádzal z právneho záveru, že záväzkový vzťah založený touto zmluvou má spotrebiteľský charakter. Žalovaný ďalej poukazoval na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012, ktorým proti žalovanému bolo konanie zastavené z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly. Ďalej uviedol, že v čase uzavretia spornej zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca, nie žalovaný. V súvislosti s primeranosťou odplaty poukázal na závery rozhodovacej praxe súdov prvej inštancie a odvolacích súdov.

6. Ďalej namietal, že žalobkyňa nemala na určení bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy naliehavý právny záujem, ktorú skutočnosť tiež podporil odkazom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II.

7. Ďalej poukazoval na neodstrániteľnú prekážku konania, a to existenciu veci rozhodnutej, na ktorú upozornil súd prvej inštancie už vo svojom vyjadrení a navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním rozhodcovského rozsudku. Vychádzajúc z týchto skutočností nepovažoval za správny ani následný záver súdu prvej inštancie o tom, že na jeho strane došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný žalobkyni vydať.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že zmluvu o úvere uzatvárala ako spotrebiteľka, čo bolo preukázané aj výsluchom svedkyne pred súdom prvej inštancie. Potom sú správne aj jeho závery o neprijateľných podmienkach, ktoré táto zmluva obsahovala. S tým súvisí aj následná opodstatnenosť jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

9. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne ďalšie podanie, tzv. repliku, nepredložil. 10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, bez nariadenia odvolacieho konania (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Nezodpovedá stavu veci tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa pri uzatváraní spornej úverovej zmluvy nevystupovala v pozícii spotrebiteľa. Z úverovej zmluvy predloženej žalobkyňou k podanej žalobe zo dňa 30.11.2011 (iný listinný dôkaz nebol do spisu predložený) nevyplýva, že by ju žalobkyňa uzatvárala v súvislosti s predmetom svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Vnútroštátna právna úprava v otázke ochrany spotrebiteľa nekorešponduje s legislatívou Európskej únie - Smernica 2008/48/ES. Pojmu použitému v označenom právnom akte v podmienkach Slovenskej republiky zodpovedá pojem podnikanie, obchodná činnosť, nie však už pojmy povolanie (v širšom význame), resp. zamestnanie. Uvedený názor potvrdzuje aj skutočnosť, že zákonodarca zákonom č. 394/2011 Z.z. novelizoval zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (aj) v časti definície pojmu spotrebiteľ v § 2 písm. a) tak, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, pričom ohľadom pojmu povolanie zákon Poznámkou a/ výslovne odkazuje príkladmo na zákon SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zák. č. 588/2003 Z.z. o advokácií. Z uvedeného vyplýva, že povolaním je nutné rozumieť predovšetkým tzv. slobodné povolania vykonávané na základe osobitných predpisov, ktorých výkon je zároveň podnikaním. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj výpovede zamestnankyne žalovaného je zrejmé, že vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovaným Zmluvou o úvere zo dňa 30.11.2011 je vzťahom spotrebiteľským, a preto sa naň vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo znamená, že súd je oprávnený (povinný) poskytnúť ochranu spotrebiteľovi pred neprijateľnými podmienkami, pokiaľ by ich uvedená zmluva obsahovala.

13. Žalovaný v podanom odvolaní uvádza, že boli predložené súdu prvej inštancie 3 listiny, v zmysle ktorých žalobkyňa nevystupovala v záväzkovom vzťahu ako spotrebiteľ. Z obsahu spisu však predloženie akýchkoľvek listín žalovaným nemal odvolací súd preukázané. Žalovaný vo veci urobil jediné písomné vyjadrenie k doručenej žalobe zo dňa 26.04.2016 (č.l. 16 a nasl. spisu) v tomto vyjadrení však neoznačuje a k nemu ani neprikladá žiaden listinný dôkaz. Nie je preto dôvodné jeho tvrdenie v odvolaní, že nebolo zo strany súdu prvej inštancie prihliadané na ním predložené listinné dôkazy.

14. Žalovaný nenamietal nedostatok podmienky konania - res iudicatae (vec rozhodnutá) vo vyjadrení, ktoré žalobe, na ktoré poukazuje v odvolaní. Je pravdou, že súd v každom štádiu konania (t.j. aj v štádiu odvolacieho konania) prihliada na splnenie podmienok konania, ktorých nedostatok má prípadne za následok zastavenie konania. Z obsahu spisu však odvolací súd existenciu nedostatku podmienky konania tvrdenú žalovaným nemal preukázanú. V predloženej zmluve o úvere neboli žiadne ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné ustáliť, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená rozhodcovská zmluva, podľa ktorej by došlo k rozhodcovskému konaniu, výsledkom ktorého by mohlo byť rozhodnutie rozhodcovského súdu.

15. Žalovaný ďalej namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou žiadanom určení neplatnosti spornej zmluvy o úvere. Žalovaný však opomenul, že súd prvej inštancie pri čiastočnej neplatnosti spornej zmluvy rozhodoval v zmysle ust. § 298 CSP, v zmysle ktorého je súd oprávnený posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok z úradnej povinnosti a túto skutočnosť vyjadriť vo výroku svojho rozhodnutia. Takže, ak by aj bolo možné prisvedčiť odvolateľovi, že dôvod pre existenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nebol, nič to nemení na jeho povinnosti aplikovať ust. § 298 CSP, keďže v prejednávanej veci rozhodoval aj o vydaní bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere medzi stranami sporu. Tu však považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v prípade odvolacieho konania je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Pokiaľ odvolateľ rezignoval na akúkoľvek konkrétnu argumentáciu o (ne)správnosti aplikácie tohto zákonného ustanovenia vo vzťahu k prejednávanej veci, odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmať rozhodnutie na základe iných, než v odvolaní vznesených námietok.

16. Na základe uvedených skutočností krajský súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zároveň preskúmal tento rozsudok aj v závislých výrokoch o trovách konania a o poplatkovej povinnosti a po konštatovaní ich vecnej správnosti aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

17. Žalobkyni ako strane sporu v odvolacom konaní úspešnej priznal podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnému žalovanému. O výške týchto trov v zmysle § 262 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí vo veci, v ktorom sa konanie končí, samostatným uznesením.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)