KSZA/7Co/185/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/185/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210659 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114210659.2



Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci žalobkyne: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. XX/XXX, N. - S., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 421 767 78 ( predtým vedľajší účastník ), proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Jánom Havlátom, advokátom so sídlom H. A.. č.X, W., o neplatnosť revolvingových zmlúv a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/91/2014-223 zo dňa 11. februára 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 934,38 Eur a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 421 767 78 p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Výrok, ktorým bol návrh na určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500006584 zo dňa 26.08.2011 a zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500006586 zo dňa 26.08.2011 zamietnutý, z o s t á va nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v prejednávanej veci) okresný súd zamietol návrh žalobkyne na určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500006584 a č. 8500006586 zo dňa 26.08.2011. Žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 934,38 eur. Žalobkyni a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyne náhradu trov konania nepriznal. 2. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že na základe predtlače žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru uzatvorila žalobkyňa so žalovaným dňa 26.08.2011 dve zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe jednej sa žalovaný zaviazal poskytnúť jej úver vo výške 830,- eur a na základe druhej úver vo výške 810,- eur. U oboch zmlúv bolo v čl. 8.1 Dohody o poskytnutí služby účastníkmi dojednané, že žalovaný ako veriteľ poskytuje žalobkyni ako dlžníčke službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, na základe ktorej sa žalovaná ako dlžník zaviazala uhradiť tam dohodnutú odplatu. 3. Z prehľadu platieb s uvedením úhrad k poskytnutým úverom okresný súd zistil, že z dohodnutej sumy úveru 810,- eur bola reálne žalobkyni poskytnutá suma 693,58 eur a z úveru vo výške 930,- eur suma 796,02 eur. Rozdiel medzi poskytnutým a schváleným úverom tak predstavoval sumu 250,40 eur. Z dokladov predložených žalobkyňou o úhrade jednotlivých splátok poskytnutých úverov zistil, že žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo sumu 2.425,92 eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd ustálil, že žalovaný celkovo poskytol žalobkyni finančné prostriedky v objeme 1.489,60 eur. Neposkytnutý rozdiel predstavovala vlastne úhrada za Dohodu o poskytnutí služby. Avšak takto dohodnutá úhrada za odklad troch predstavovala skoro celú hodnotu splátok, o odklad ktorých mohla žalobkyňa požiadať. 4. Podľa zmluvného znenia sa vôbec nemohlo jednať o dobrovoľný výber služby alebo individuálne dojednanú službu, pretože táto bola súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy a dokonca nevyžadovala aktívnu činnosť žalobkyne ako dlžníčky pre jej zvolenie, ale neumožňovala ani jej odmietnutie. Inštitút „odkladu splátok“ okresný súd vyhodnotil ako skrytý poplatok spojený s poskytnutím zmluvy, ktorého výšku však žalovaný nezohľadnil vo výpočte RPMN a celkových nákladov spojených so splácaním úveru. Okresný súd konštatoval, že nie je možné pochopiť racionálnosť dohody o odklade splátok, ak dlžník za možnosť odkladu splátok uhradí sumu skoro rovnajúcu sa súčtu splátok, ktorých odklad žiada. Teda keby dohodu neprijal a okamžite by časť úveru vo výške odplaty uhradil, zostatok úveru by sa znížil a s poukazom na vysoké zaťaženie úrokovou sadzbou by išlo o viac ako hodnotu troch splátok s výrazným znížením dopadu na zostatok istiny. Takýmto spôsobom však žalovaný požičal prostriedky na vlastné vnútené služby. Okresný súd tak dospel k názoru, že dohoda o odklade splátok je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatná a zároveň podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka by takúto službu bolo nutné pokladať aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 5. Okresný súd ďalej zistil, že ani jedna z uzavretých zmlúv neobsahuje základné náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to písm. i), nakoľko jednoznačne úroková sadzba bola uvedená nesprávne v nižšej ako skutočnej výške, písm. k) zmluva neobsahuje termíny splátok, je v nej len odkaz na počet splátok bez uvedenia dňa v mesiaci, písm. j) nesprávne uvedená RPMN. Hoci žalovaný tvrdil správny výpočet, tento matematicky neodôvodnil a súdu nezaslal ani vstupné údaje pre jej výpočet v zmysle vzorca určeného v prílohe 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Nakoľko vstupné údaje žalovaný nepredložil a zo zmluvy ich nebolo možné získať, znemožnil výpočet tejto RPMN podľa určeného vzorca. Okresný súd teda vychádzal z alternatívneho výpočtu. Navyše do RPMN nebola zahrnutá suma odplaty za odklad splátok, hoci žalovaný ako veriteľ nepreukázal, že by sa jednalo o službu, ktorej uzavretím nebolo podmienené uzavretie úverovej zmluvy a na rozdiel od údajov poskytnutého úveru bola vpísaná tlačou rovnako ako žiadosť o poskytnutie úveru, teda bola vpísaná žalovaným. Takáto služba nesledovala záujmy klienta dlžníka, nebolo možné ju odmietnuť. Preto pri zarátaní odplaty za službu odkladu splátok, ktorú nezohľadnil žalovaný pri výpočte RPMN, by RPMN bola jednoznačne vyššia a v neprospech dlžníka. 6. Vzhľadom na absenciu základných náležitostí zmluvy okresný súd vyvodil záver, že uvedená zmluva je bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Z tohto dôvodu potom rozhodoval aj o návrhu žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že z prostriedkov, ktoré boli žalovaným žalobkyni poskytnuté, táto uhradila sumu vo väčšom rozsahu než v rozsahu poskytnutej sumy, preto mala nárok na vydanie tej časti súm, ktoré boli ňou naviac „poskytnuté“. Námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, okresný súd nepovažoval za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až potom, keď jej mali byť poukázané prostriedky z revolvingu a uplatnené nároky na plnenie v zmysle splátok revolvingového úveru a vyhľadala pomoc združenia poskytujúceho právne rady v spotrebiteľských sporoch. Naviac keby aj prihliadal na dvojročnú premlčaciu dobu, žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia úhradou splátok nad rozsah istiny, čo bolo niekedy po 10. splátke splatnej 30.10.2012, teda počnúc splátkou splatnou 30.11.2012, nároky uplatnené na súde 23.04.2014 potom neboli premlčané. Zároveň vzhľadom na správanie žalovaného, ktorý nerešpektoval ustanovenia zákona a vylákal nezákonné nároky od žalobkyne, by aj akékoľvek vznesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi. 7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a vzhľadom na výsledok konania žalobkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyne náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný do výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť vydať navrhovateľke bezdôvodné obohatenie a žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok okresného súdu zmenil tak, že nárok žalobkyne na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zamietne. Namietal, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný. Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že okresný súd v odôvodnení konštatuje, že žalobkyňou napadnuté zmluvy o revolvingovom úvere neobsahujú základné náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. i), k) zákona č. 129/2010 Z. z., následne však udáva, že úroková sadzba (ktorá má absentovať v predmetných zmluvách) bola uvedená v nesprávnej nižšej ako skutočnej výške. Uvedené skutkové zistenia súdu si tak logicky odporujú. Ďalej poukázal na to, že dotknuté zmluvy presne upravujú konkrétny deň splatnosti splátky, ako aj ich celkový počet, preto nie je správne konštatovanie okresného súdu , že zmluvy neurčujú konkrétny deň splatnosti v mesiaci . Ďalej žalovaný namietal, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s uplatnenou námietkou premlčania. Už pripísaním jednotlivých úhrad splátok na jeho účet musela žalobkyňa mať vedomosť o tom, že to mal byť práve on, kto sa obohatil na jej úkor, ako aj v akom rozsahu. Teda ak bola žaloba podaná 24.03.2014, nárok na vydanie všetkých plnení, ktoré boli uhradené pred týmto dňom musí byť premlčaný.

9. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadalo rozhodnutie okresného súdu ako zákonné a vecne správne v celom rozsahu potvrdiť. Podľa jeho názoru okresný súd vec správne posúdil, zohľadnil európske právo na ochranu spotrebiteľa a správne interpretoval ustanovenia o neprijateľných podmienkach.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), t. j. pred 01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho konania (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c) CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie ako vecne správny potvrdil.

11. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že námietka odvolateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku je nedôvodná. Napadnuté rozhodnutie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré určovalo ust. § 157 ods. 2 O. s. p. platné a účinné v čase písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

12. Odvolateľ vytrhol z kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku vetné spojenia, ktoré podľa jeho názoru sú rozporuplné a spôsobujú nelogičnosť záverov okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce konštatoval, že ani jedna z revolvingových zmlúv, ktorých platnosť posudzoval, neobsahovala základné náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. i), k), j) zákona č. 129/2010 Z. z., avšak z ďalšej časti nadväzujúceho textu je zrejmé, že zmluva síce náležitosti uvádzané v týchto zákonných ustanoveniach obsahovala, avšak tieto údaje neboli správne, teda nebolo možné na ne prihliadať a ustáliť, že ide o riadnu náležitosť spotrebiteľskej zmluvy vyžadovanú zákonom. Okresný súd podrobne vysvetlil, z akého dôvodu nepovažoval údaje uvádzané v sporných revolvingových zmluvách za súladné so zákonom č. 129/2010 Z. z. Správnosť týchto záverov žalovaný v podanom odvolaní nespochybňoval. Nenamietal, že úroková sadzba bola uvedená v nižšej ako skutočnej výške, že nebola správne určená RPMN z dôvodu, že pri jej výpočte do tohto nezahrnul odplatu za odklad splátok, že ako veriteľ nepreukázal, že by sa jednalo o službu, ktorou nebolo podmienené uzavretie úverovej zmluvy. 13. K ďalšej odvolacej námietke krajský súd uvádza, pokiaľ by aj bolo možné prisvedčiť odvolateľovi, že v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluve o revolvingovom úvere sa konštatuje, že počet splátok bude 42 s tým, že splatné budú vždy v 30. deň v mesiaci, vzhľadom na nesprávne uvedenie RPMN a nesprávnu úrokovú sadzbu sú právne závery okresného súdu o bezpoplatkovosti a bezúrokovosti uvedených revolvingových úverov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. správne.

14. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal aj s námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný. Správne vychádzal z toho, že v prípade bezdôvodného obohatenia ide o dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť dňom, keď žalobkyňa uhradila splátku nad rozsah istiny, ktorý jej bol poskytnutý žalovaným. K tomuto došlo po 10. splátke splatnej 30.10.2012, teda splátkou, ktorej splatnosť nastala 30.11.2012 nemohli byť nároky uplatnené na súde 23.04.2014 premlčané. Krajský súd sa stotožňuje s týmto záverom okresného súdu v celom rozsahu. Žalovaný tvrdí, že pripísaním jednotlivých úhrad splátok na jeho účet musela žalobkyňa nadobudnúť vedomosť, že sa obohatila na jeho úkor a v akom rozsahu. Tento istý záver prijal aj okresný súd.

15. Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil a žalobkyni, ako aj Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (predtým vedľajší účastník) priznal podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

16. Na záver považuje krajský súd za potrebné uviesť, že v konaní subjekt Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vystupoval pôvodne ako vedľajší účastník v zmysle ust. § 93 ods. 2, 3 O. s. p. účinného do 30.06.2016. Podľa týchto ustanovení ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Uvedený inštitút poskytoval priestor na ochranu spotrebiteľského práva bez ohľadu na to či sa jedná o spotrebiteľskú vec individuálnu alebo sa týka skupiny spotrebiteľov a bez ohľadu na to či spotrebiteľ vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného. Zákon priamo umožňoval občianskemu združeniu, predmetom ktorého činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, zúčastniť sa konania a dával mu rovnaké práva a povinnosti, ako má účastník konania, v tomto prípade nebolo nutné preukazovať právny záujem na veci.

17. Ustanovenia nového procesného predpisu - CSP inštitút pôvodného vedľajšieho účastníka nepoznajú, upravujú procesný inštitút tzv. intervenienta (§ 81 a nasl. CSP). Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Združenie nemá postavenie ani osobitného subjektu podľa § 95 CSP, o „pribratí“ do konania ktorého by mal rozhodnúťl súd.

18. Odvolací súd vychádzal zo záveru, že ak mal uvedený subjekt v čase predchádzajúcej právnej úpravy rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, tým, že došlo k zmene právneho predpisu a k zániku inštitútu vedľajšieho účastníka v chápaní predchádzajúcej právnej úpravy, nemôže tento subjekt bez ďalšieho svoje procesné práva a povinnosti stratiť. Krajský súd s ním preto ďalej konal a v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP analogicky vychádzal z úpravy náhrady trov konania vo vzťahu k stranám sporu.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).