KSZA/5Co/75/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/75/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413205043 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5413205043.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. L. č. XX, zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom v L. A., J. č. XXXX, proti odporcovi: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. L. XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom v Čadci, Potočná 2835/1 A, IČO: 36 866 849, v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíjne zo dňa 19. novembra 2014 č.k. 6C/111/2013-170, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa.

odôvodnenie:

Okresný súd v Dolnom Kubíne vyhovel žalobnému návrhu navrhovateľa a rozsudkom rozhodol, že súd určuje, že darovacia zmluva, uzavretá dňa 2.10.2012, medzi navrhovateľom ako darcom a odporcom ako obdarovaným, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX k.ú. Q. L., ktorého vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín pod č. V 1646/12, zo dňa 13.11.2012, je neplatná. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V písomnom vyhotovení rozsudku okresný súd svoje rozhodnutie veľmi podrobne odôvodnil. Uviedol v ňom podstatný obsah písomných podaní a prednesov účastníkov konania, výpovedí vypočutých svedkov v konaní, ako i obsah listinných dôkazov vrátane znaleckého posudku Ing. Jaroslava Kutlíka a pokiaľ ide o zistený skutkový stav, v odôvodnení konštatoval, že dňa 11.03.1933 tunajší súd povolil vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.1933 uzavretej dňa 09.03.1933 medzi predávajúcim ml. P. F. zo Q. L. a kupujúcou T. G. z O. E.. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva k pozemkom zapísaným v pozemnoknižných protokoloch č. 73 (dľa B 6) a č. 298 (dľa B 4) pre obec Sedliacka Dubová, ktorá skutočnosť vyplýva z Uznesenia tunajšieho súdu čd. 704/33 na č.l. 78 spisu. Uvedené uznesenie bolo doručené Bernému úradu v Dolnom Kubíne, ktorý dňa 27.05.1933 vydal platobný rozkaz o vyrubení poplatkovej povinnosti T. G. z prenášky vlastníckeho práva kúpnou zmluvou zo dňa 09.03.1933 k nemovitostiam v Q. L. v protokoloch 73 a 293 (č.l. 77 spisu). Na základe notárskej zápisnice č. N 596/94 bol navrhovateľ na list vlastníctva č. XXX k.ú. Q. L. (č.l. 100 spisu) zapísaný ako výlučný vlastník parciel registra "E" č. 273/2 orná pôda o výmere 50 m2, parc. č. 299/1 orná pôda o výmere 22 m2, parc. č. 419, orná pôda o výmere 171 m2, orná pôda, parc. č. 439, orná pôda o výmere 69 m2, parc. č. 666 orná pôda o výmere 375 m2, parc. č. 1029 m2, orná pôda o výmere 1270 m2, parc. č. 1265 orná pôda o výmere 1857 m2, parc. č. 1400 m2, orná pôda o výmere 1291 m2, parc. č. 1432, orná pôda o výmere 663 m2, parc. č. 1634/1, orná pôda o výmere 189 m2, parc. č. 1647/1, orná pôda o výmere 233 m2, parc. č. 1734, orná pôda o výmere 451 m2, parc. č. 1757, orná pôda o výmere 686 m2, parc. č. 1935, orná pôda o výmere 1529 m2, parc. č. 2066, orná pôda o výmere 766 m2, parc. č. 2232, orná pôda o výmere 692 m2, parc. č. 2395/100, orná pôda o výmere 578 m2,parc. č. 2396/100, orná pôda o výmere 592 m2, parc. č. 2496, ostatné plochy o výmere 258 m2, parc. č. 2569, ostatné plochy o výmere 446 m2, parc. č . 2661, orná pôda o výmere 478 m2, parc. č. 2718, orná pôda o výmere 383 m2, parc. č. 2795, orná pôda o výmere 297 m2, parc. č. 2843, orná pôda o výmere 926 m2, parc.č. 3123, orná pôda o výmere 498 m2, parc. č. 3140, orná pôda o výmere 560 m2, parc. č. 3311, orná pôda o výmere 901 m2, parc. č. 3435, orná pôda o výmere 511 m2, prc. č. 3722, orná pôda o výmere 511 m2, prc č. 3859, orná pôda o výmere 570 m2, parc. č. 3953, orná pôda o výmere 479 m2, parc. č. 4117, orná pôda o výmere 842 m2, parc. č. 4137 , orná pôda o výmere 1222 m2, parc. č. 4305/2, orná pôda o výmere 1599 m2,parc. č. 4479, orná pôda o výmere 554 m2, parc. č. 4645/2, orná pôda o výmere 1420 m2, parc. č. 5004, orná pôda o výmere 1694, m2, parc. č. 5043, orná pôda o výmere 528 m2, parc. č. 5045, orná pôda o výmere 1520 m2, parc. č. 5046/2, orná pôda o výmere 431 m2, parc. č. 5170, orná pôda o výmere 993 m2, parc. č. 5349, orná pôda o výmere 707 m2, parc. č. 5479, orná pôda o výmere 357 m2, parc. č. 5485, orná pôda o výmere 774 m2, pričom ako vyplýva z časti B uvedeného listu vlastníctva išlo o parcely pôvodne zapísané v PKV č. 293 k.ú. Q. L. (č.l. 101 - 103 spisu). Výmera pozemkov zapísaných na LV č. XXX k.ú Q. L. predstavovala 30.943 m2. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovateľ si osvedčil predmetnou notárskou zápisnicou pozemky zapísané v PKV č. 293 k.ú. Q. L. a stalo sa tak v dôsledku omylu, keď si chcel osvedčiť pozemky, ktorých vlastníčkou bolo jeho mama T. G. (pozemky z protokolu č. 73 a č. 298), namiesto pozemkov z PKV č. 298 však boli osvedčené pozemky z PKV č. 293, keď sa vychádzalo z čísla pozemnoknižného protokolu uvedeného na uznesení berného úradu, kde bolo nesprávne uvedené číslo 293 a malo byť uvedené číslo 298. Darovacou zmluvou č. V 572/11 zo dňa 09.05.2011 navrhovateľ daroval svojmu synovi T. I. parcelu registra "E" č. 3565 zapísanú na LV č. XXX a predtým v PKV č. 293 k.ú. Q. L.. Geometrickým plánom boli z tejto parcely vytvorený parcely registra "C" č. 384/3, 384/4, 384/5, 384/6, 397/2 a 397/3 (viď obsah dohody o urovnaní na č.l. 80 spisu). Skutočnosť, že navrhovateľ si osvedčil pozemky z protokolu 293 namiesto z protokolu 298 sa zistila v roku 2012 (výpoveď účastníkov konania). V nadväznosti na to bola dňa 12.06.2012 uzavretá Dohoda o urovnaní medzi T. I. na jednej strane a na druhej strane medzi T. V. (otcom odporcu), P. V., V. F., T. E., X. V., V. V., F. B., U. P., F. V. a M. O. (č.l. 80 spisu). Z obsahu dohody vyplýva, že účastníci dohody (s výnimkou T. I.) sú právni nástupcovia P. F. V., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol ako výlučný vlastník zapísaný v PKV č. 293 k pozemkom vedeným v tomto protokole, keď pod B1 mal zapísaný podiel 5/12 úč. a pod B7 podiel 7/12 úč. V dohode o urovnaní sa jej účastníci dohodli, že v dôsledku duplicitného vlastníctva, ktoré vzniklo T. I. titulom darovacej zmluvy k pozemku č. 3565 pôvodne zapísanému v PKV č. 293 upravujú svoje vlastnícke vzťahy k pozemkom, ktoré boli vytvorené z uvedeného pozemku tak, že novovytvorené pozemky prenechávajú, resp. sa vzdávajú svojich spoluvlastníckych práv k nim a T. I. sa im zaviazal za to zaplatiť náhradu vo výške 9.690,60 eur. Ako vyplýva z obsahu rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Námestove č. OPÚ-2012/00046- schv.vyk.PPÚ zo dňa 01.06.2012 (č.l. 87 spisu) v katastri obce Q. L. boli nariadené pozemkové úpravy z dôvodu uvedeného v § 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, a to ešte v roku 2004. Pred schválením projektu pozemkových úprav bolo nevyhnutné aktualizovať register pôvodného stavu na právny stav spolu s rozdeľovacím plánom a z dôvodu vykonania tejto aktualizácie boli od 30.09.2011 pozastavené zápisy do katastra nehnuteľností pre toto katastrálne územie. Dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia (19.06.2012) zanikli právne vzťahy k pôvodným pozemkom v obvode projektu pozemkových úprav a tým istým dňom podľa § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách nadobudli vlastníci vlastníctvo k novým pozemkom (alebo právo na vyrovnanie v peniazoch) podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho vytyčovacieho plánu. V dôsledku uvedených pozemkových úprav navrhovateľovi vzniklo vlastníctvo k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Q. L. ako parcela registra "C" č. 5040 trvalé trávnaté porasty o výmere 3.160 m2, parc. č. 5122 trvalé trávne porasty o výmere 556 m2, parc. č. 5149 trvalé trávne porasty o výmere 1.955 m2, parc. č. 5249 trvalé trávne porasty o výmere 5.401 m2, parc. č. 5405 trvalé trávne porasty o výmere 1.033 m2, parc. č. 5575 orná pôda o výmere 7.275 m2, parc. č. 5590 trvalé trávne porasty o výmere 1.107 m2, parc. č. 5731 trvalé trávne porasty o výmere 4.004 m , parc. č. 5903 trvalé trávne porasty o výmere 5.168 m2, parc. č. 5954 orná pôda o výmere 872 m2, parc. č. 6103 trvalé trávne porasty o výmere 904 m2, parc. č. 6266 orná pôda o výmere 415 m2, parc. č. 6291/1 orná pôda o výmere 1.303 m2, parc. č. 6466 orná pôda o výmere 5.960 m2, parc. č. 6543 trvalé trávne porasty o výmere 2.844 m2, parc. č. 6713 trvalé trávne porasty o výmere 2.104 m2, parc. č. 7017 trvalé trávne porasty o výmere 2.451 m2, parc. č. 7053 trvalé trávne porasty o výmere 1.633 m2, parc. č. 7064 trvalé trávne porasty o výmere 3.268 m2, parc. č. 7173 trvalé trávne porasty o výmere 2.634 m2, parc. č. 7238 trvalé trávne porasty o výmere 5.617 m2, parc. č. 7360 trvalé trávne porasty o výmere 610 m2, parc. č. 7568 lesné pozemky o výmere 1.008 m2, parc. č. 7866 ostatné plochy o výmere 774 m2, pare. č. 7889 lesné pozemky o výmere 357 m2, parc. č. 8263 ostatné plochy o výmere 707 m2, pare. č. 8550 lesné pozemky o výmere 1.694 m2, parc. č. 8578 ostatné plochy o výmere 528 m2, pare. č. 8580 ostatné plochy o výmere 1.952 m2, parc. č. 8801osttné plochy o výmere 1.061 m2, pare. č. 8990 ostatné plochy o výmere 190 m2, parc. č. 9029 ostatné plochy o výmere 734 m2, pare. č. 9036 ostatné plochy o výmere 115m2, parc. č. 9121 ostatné plochy o výmere 1.342 m2, pare. č. 9503 ostatné plochy o výmere 1.270 m2, parc. č. 9921 ostatné plochy o výmere 1.857 m2, parc. č 10140 ostatné plochy o výmere 663 m2, parc. č. 10285 ostatné plochy o výmere 233 m2, parc. č. 10322 ostatné plochy o výmere 189 m2, parc. č. 10414 ostatné plochy o výmere 70 m2, Výmera pozemkov zapísaných na uvedenom liste vlastníctva predstavuje spolu 75.058 m2. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý podal do zápisnice o pojednávaní dňa 19.11.2014 znalec Ing. Jaroslav Kutlík (jeden zo zhotoviteľov projektu zmieňovaných pozemkových úprav) do pozemkových úprav pre navrhovateľa bolo pojatých len 30 parciel z tejto vložky, resp. z listu vlastníctva č. XXX k.ú. Q. L. (kde ich bolo celkovo 44) a to v celkovej výmere 20.871 m2. Navrhovateľ mal aj iné pozemky a spolu s pozemkami z PKV 293 mali výmeru 75.058 m2. Parcely z PKV č. 293 boli skomasované s ďalšími inými parcelami z PK vložiek, ktoré boli vo vlastníctve navrhovateľa do nových parciel a tieto nové parcely sú vyznačené žltou farbou v tabuľke na č.l. 148 (poznámka sudkyne: ide o parcely registra "C" č. 5405, 5575, 5590, 5731, 5903, 5954, 6103, 6266, 6291/1, 6466, 6543, 6713, 7017, 7053, 7064, 7173, 7238, 8801, 8990, 9029, 9036, 9121, 9503, 9921, 10140, 10285, 10322, 10414). Keďže vznikli v komasovaní sú veľkosťou aj polohou odlišné od pôvodných. Navrhovateľ má celkovo pozemky o výmere 119.492 m2, pričom v celosti má 40 parciel o výmere 75.058 m2 (poznámka sudkyne: ide práve o pozemky z LV č. XXXX k.ú. Q. L.). Rozdiel predstavujú pozemky, ktoré má navrhovateľ v podielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľ všetky pozemky, ktoré boli po pozemkových úpravách zapísané ako jeho výlučné vlastníctvo na LV č. XXXX k.ú. Q. L. (spolu o výmere 75.058 m2) previedol darovacou zmluvou, spísanou dňa 02.10.2012 advokátom JUDr. Antonom Slamkom, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 13.11.2012 pod č. V 1646/12. Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že uvedenú zmluvu podpísal preto, že takto chcel vrátiť pozemky zapísané v PKV č. 293, ktoré si notárskou zápisnicou osvedčil v dôsledku chyby v označení pozemnoknižného protokolu a predmetom osvedčenia mali byť správne pozemky z PKV č. 298. Túto skutočnosť potvrdzuje výpoveď svedka JUDr. Antona Slamku, ktorý uviedol, že bol prítomný pri rokovaniach navrhovateľa a otca odporcu, ktorých predmetom bolo dohadovanie ohľadne vrátenia tých pozemkov, ktoré patrili právnym predchodcom rodiny V. a ktoré mal navrhovateľ na seba. Takisto svedkyňa M. O. uviedla, že im bolo povedané, že pole, ktoré bolo nesprávne zapísané na navrhovateľa, čo sa zistilo, keď išiel stavať jeho syn, im bude vrátené. Hovoril jej to otec odporcu, ktorý to vybavoval u JUDr. Slamku. Obdobne svedkyňa V. F. uviedla, že vie, že navrhovateľ daroval odporcovi majetok v rozsahu 7 ha, hoci ich rodina mala vlastniť len 4 ha. Celé to tak nemalo byť, navrhovateľ mal odporcovi prepísať len 4 ha a nie 7 ha a to čo sa malo vrátiť malo byť rozdelené na štyri diely. Otec odporcu ich podviedol o 4 ha a navrhovateľa o 3 ha. S navrhovateľom sa dohodli, že pozemky, ktoré patrili pôvodne P. V. podľa PKV č. 293 im prevedie naspäť, resp. dá sa to do poriadku keď skončí komasácia. To čo sa malo dať do poriadku boli 4 ha. V podstate totožne ako svedkyňa V. F. vypovedala aj svedkyňa T. E.. Napokon svedkyňa JUDr. P. G., koncipientka advokáta JUDr. Antona Slamku vypovedala, že podľa pokynov svojho zamestnávateľa vypracovala darovaciu zmluvou, ktorou navrhovateľ previedol na odporcu pozemky zapísané na navrhovateľa po pozemkových úprav z listu vlastníctva, ktorý doniesol otec odporcu. Neskôr do kancelárie prišiel navrhovateľ alebo jeho syn s tým, že sa malo previesť niečo navyše, načo na pokyn zamestnávateľa vypracovala darovaciu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, ktoré mali byť na odporcu nesprávne prevedené podľa vyjadrenia navrhovateľa. Táto svedkyňa uviedla, že podľa štruktúry textu usudzuje, že darovacia zmluva na č.l. 92 až 94 spisu bola vypracovaná v kancelárii JUDr. Slamku (poznámka sudkyne: na č.l. 92 až 94 spisu sa nachádza nikým nepodpísaná darovacia zmluva datovaná dňom 1504.2013, v ktorej je ako darca uvedený odporca a ako obdarovaný je uvedený navrhovateľ, pričom ako predmet zmluvy je uvedené darovanie parciel zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Q. L. ako parcela registra "C" č. 5040 trvalé trávnaté porasty o výmere 3.160 m2, parc. č. 5122 trvalé trávne porasty o výmere 556 m2, parc. č. 5149 trvalé trávne porasty o výmere 1.955 m2, parc. č. 5249 trvalé trávne porasty o výmere 5.401 m2, parc. č. 5405 trvalé trávne porasty o výmere 1.033 m2, parc. č. 5575 orná pôda o výmere 7.275 m2, parc. č. 5590 trvalé trávne porasty o výmere 1.107 m2, parc. č. 5731 trvalé trávne porasty o výmere 4.004 m , č. 6291/1 orná pôda o výmere 1.303 m2, parc. č. 6466 orná pôda o výmere 5.960 m2, parc. č. 6713 trvalé trávne porasty o výmere 2.104 m2, parc. č. 7053 trvalé trávne porasty o výmere 1.633 m2, parc. č. 7064 trvalé trávne porasty o výmere 3.268 m2, parc. č. 7238 trvalé trávne porasty o výmere 5.617 m2, parc. č. 7360 trvalé trávne porasty o výmere 610 m, ktorých výmera spolu predstavuje 45.026 m2). Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že úmyslom navrhovateľa bolo "vrátiť" pozemky, ktoré získal osvedčením (ktoré sa opieralo o omyl ohľadne čísla PKV),a to právnym nástupcom pozemnoknižného vlastníka z PKV č. 293 k.ú. Q. L.. Aj keď sa následne vypracovala darovacia zmluva a to len v prospech syna jedného z uvedených právnych nástupcov, táto okolnosť sama o sebe nemá vplyv na platnosť zmluvy. Na platnosť zmluvy má však vplyv to, že navrhovateľ chcel (logicky) vrátiť, resp. darovať len to, čo nebolo jeho. Po osvedčení mal navrhovateľ omylom nadobudnuté pozemky zapísané na LV č. XXX m2 k.ú. Q. L. a ich výmera bola 30.943 m2. Keďže následne v katastri Obce Sedliacka Dubová prebiehali pozemkové úpravy, po ich ukončení zanikli právne vzťahy k doterajším pozemkom a jednotliví vlastníci sa stali vlastníkmi nových pozemkov uvedených v rozdeľovacom pláne. Po pozemkových úpravách sa navrhovateľ stal vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Q. L., pričom išlo o úplne nové pozemky, ktoré vznikli skomasovaním parciel z PKV č. 293 spolu o výmere 20.871 m2 a ďalších parciel navrhovateľa zapísaných v iných PKV. Tieto všetky nové pozemky boli zapísané v prospech navrhovateľa na LV č. XXXX k.ú. Q. L. a mali spolu výmeru 75.058 m2. Všetky tieto parcely navrhovateľ darovacou zmluvou, ktorá je predmetom konania, previedol na odporcu. Keď sa následne zistilo, že navrhovateľ previedol pozemky o výmere 75.058 m2, bola vypracovaná darovacia zmluva, ktorou by odporca navrhovateľovi spätne daroval pozemky z uvedeného listu vlastníctva o výmere 45.026 m2, čím by na meno odporcu ostali zapísané parcely o výmere spolu 30.032 m2 (čo až na rozdiel 911 m2 zodpovedá výmere pozemkov osvedčených navrhovateľom z PKV č. 293). K podpísaniu takejto zmluvy nedošlo.

Pri právnom posúdení veci prvostupňový súd vychádzal z ust. § 37 ods. 1 OZ, ktoré ustanovenie zákona v odôvodnení rozsudku odcitoval. Následne svoj právny záver súd prvého stupňa odôvodnil nasledovne: „O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje prejav. Právny úkon nie je urobený vážne vtedy, ak je podľa okolností konkrétneho prípadu zrejmé, že konajúci nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú.

V danej veci podľa obsahu darovacej zmluvy možno usudzovať, že navrhovateľovou vôľou bolo odporcovi darovať všetky pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Q. L., ktoré sú parcelami vytvorenými v rámci pozemkových úprav. Vykonaným dokazovaním bolo pritom preukázané, že prejav vôle zhmotnený v danej zmluve nekorešpondoval s jeho skutočnou vôľou, podľa ktorej chcel vrátiť parcely z PKV č. 293 k.ú. Q. L., resp. z listu vlastníctva č. XXX, na ktorom boli zapísané potom, čo si ich osvedčil. Takýmto spôsobom navrhovateľ odporcovi daroval niečo úplne iné než čo mal v skutočnosti v úmysle. Za takéhoto stavu veci súd vyhodnotil žalobou napadnutú zmluvu ako neplatnú, keď požiadavku existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti súd vzhliadol v tom, že podľa ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv, v prípade ak súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou. Podanou žalobou tak navrhovateľ, v prípade, že jej bude vyhovené, môže dosiahnuť "obnovenie" svojho vlastníctva k parcelám zapísaným na LV č. XXXX. Súd sa zaoberal aj tým, či v danom prípade netreba dať prednosť princípu právnej istoty občianskoprávneho styku a zachovať platnosť zmluvy s poukazom na zásadu "pacta sunt servanda". Podľa názoru súdu by bolo na mieste sa v danom prípade tomuto princípu podriadiť, ak by takto mala byť ochránená dobrá viera druhého účastníka zmluvy. Na strane odporcu o dobrej viere však hovoriť nemožno. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec odporcu, ktorý celý kontrakt pripravoval, rovnako ako jeho príbuzné (svedkyňa M. O., V. F., T. E.) mali vedomosť o tom, že pozemky ich právneho predchodcu P. V. F. z PKV č. 293 mali výmeru 3 ha. Ak potom mal navrhovateľ odporcovi darovať 7 ha, táto disproporcia vo výmere musela byť odporcovi jasná. Z celej komunikácie medzi navrhovateľom, ako aj jeho synom na jednej strane a odporcom, ako aj jeho otcom a jeho sesternicami na strane druhej bolo jasné, že zmluva má slúžiť k tomu, aby navrhovateľ vrátil to, čo bolo z jeho strany nesprávne osvedčené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by mal navrhovateľ dôvod alebo akýkoľvek motív k tomu, aby odporcovi daroval ešte niečo na viac, ako si osvedčil. Na poslednom mieste sa súd zaoberal okolnosťou, či zistený dôvod neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy sa nevzťahuje len na časť právneho úkonu, keďže podľa zásady "favor negotií" by malo mať prednosť zachovanie určitej časti zmluvy pred jej úplným zneplatnením. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.“

Prvostupňový súd poukázal tiež na ust. § 41 Občianskeho zákonníka (ktoré citoval) a v závere odôvodnenia uviedol, že neoddeliteľnosť neplatnej časti právneho úkonu treba chápať v zmysle obsahovom a nie v tom, či ide o reálnu neoddeliteľnosť. Špecifikom prejednávanej veci je, že v nej možno hovoriť nielen o obsahovej, ale aj o reálnej nedeliteľnosti danej darovacej zmluvy. Aj keď vôľou navrhovateľa bolo previesť vlastníctvo k pozemkom pochádzajúcim z vložky č. 293, darovacia zmluva obsahovala prejav vôle, ktorým previedol vlastníctvo k úplne iným pozemkom, ktoré vznikli ako výsledok pozemkových úprav. Aj keď tieto novovzniknuté pozemky boli vytvorené aj z pozemkov PKV č. 293 spätne nemožno oddeliť, v akom rozsahu sa prekrývajú s parcelami zapísanými v súčasnosti na LV č. XXXX. Vzhľadom na uvedené súd určil, že žalobou napadnutá zmluva je neplatná v celom rozsahu. Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia, a to s ohľadom na skutočnosť, že súčasne s rozhodnutím o trovách účastníkov konania je potrebné rozhodnúť aj o trovách štátu, čo v v aktuálnom čase nebolo možné, nakoľko v deň vyhlásenia rozsudku bolo uplatnené znalečné, o ktorom tak ešte, vzhľadom na existenciu opravného prostriedku právoplatne rozhodnuté byť nemohlo.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že má za to, že súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne vyhodnotil skutkový stav a okrem iného uviedol, že práve nedobromyseľnosť žalobcu, ktorý si podvodne osvedčil pozemky, ktoré patrili právnemu predchodcovi žalovaného, je dôvodom, prečo sa vedie toto konanie. Žalovaný a jeho otec od začiatku iba žiadal, aby sa mu vrátilo to, o čo ich rodinu žalobca pripravil. Žalovaný najprv žiadal od žalobcu prevod pozemkov vedených na LV č. XXX pre k.ú. Q. L., avšak toho času kvôli pozemkovým úpravám prevod nebol možný. Po uskutočnení pozemkových úprav si žalovaný ako aj žalobca nevšimli to, že na LV č. XXXX pre k.ú. Q. L. sú vedené aj pozemky, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu a nielen tie, ktoré boli vedené v PKV 293. Žalovaný ako aj žalobca si pri podpise darovacej zmluvy neprerátavali výmeru pozemkov na tomto liste vlastníctva, ak by tak urobili, všimli by si, že výmera pozemkov vedených na LV č. XXXX je väčšia ako výmera pozemkov, ktoré sa mali vrátiť žalovanému. Po zavkladovaní spornej darovacej zmluvy si práve žalobcov syn všimol túto skutočnosť a spolu so žalobcom žiadali vrátiť od žalovaného pozemky prevedené touto zmluvou, pretože na LV č. XXXX boli vedené aj iné pozemky, ktoré mali patriť im, ale prečo by tomu mal žalovaný veriť, keď už žalobca raz ukrátil žalovaného o pozemky. Keď žalovaný vyzval žalobcu, aby preukázal vlastnícke právo k týmto pozemkom, žalobca tak neučinil, ale namiesto toho podal návrh na súd. Skutočnosť, že na LV č. XXXX mohli byť naozaj vedené aj iné pozemky okrem tých z PKV 293, bola preukázateľne zistená až na pojednávaní konanom dňa 19.11.2014, kedy Ing. Jaroslav Kutlík túto skutočnosť potvrdil. Ďalej súd v rozsahu uviedol, že podľa podpísanej darovacej zmluvy bolo vôľou žalobcu darovať všetky pozemky vedené na LV č. XXXX k.ú. Q. L., avšak prejav vôle zhmotnený v darovacej zmluve nekorešpondoval s jeho skutočnou vôľou, podľa ktorej chcel vrátiť pozemky z PKV č. 293 a takýmto spôsobom daroval žalovanému niečo úplne, než čo mal v skutočnosti v úmysle. Žalovaný má za to, že súd nesprávne ustálil, ak tvrdí, že žalobca mu daroval niečo úplne iné ako chcel. Na LV č. XXXX k.ú. Q. L. boli vedené predsa na meno žalobcu pred podpisom darovacej zmluvy okrem pozemkov žalobcu aj pozemky z PKV č. 293 a z vykonaného dokazovania takisto vyplynulo. čo aj potvrdil súd, že žalobca chcel darovať žalovanému pozemky na LV č. XXXX, ale nie všetky iba tie, ktoré patrili žalovanému, takže žalovaný má za to, že nemohlo ísť o úplne niečo iné, ako mu chcel žalobca darovať. Takisto sa súd zaoberal tým, či netreba dať prednosť princípu právnej istoty a zachovať platnosť zmluvy s poukazom na zásadu pacta sunt servanda a že podľa názoru súdu by bolo namieste sa v danom prípade tomuto princípu podriadiť, ak by takto mala byť ochránená dobrá viera žalovaného. Na strane odporcu však o tejto nemožno hovoriť a to preto, že otec odporcu, ktorý celý kontrakt pripravoval rovnako, ako jeho príbuzné, mali vedomosť o tom, že pozemky ich predchodcu mali výmeru 3 ha a že ak mal žalobca žalovanému darovať 7 ha, táto disproporcia musela byť odporcovi jasná. V tomto opätovne žalovaný poukazuje na skutočnosť, že pri podpise darovacej zmluvy tak žalovaný, ako aj žalobca nevedeli o tom, že na LV č. XXXX boli vedené aj iné pozemky okrem tých z PKV č. 293. A takisto žalovaný súdu opätovne pripomína, že dôvodom celého tohto konania je podvodné správanie žalobcu, keď si osvedčil vlastnícke právo k pozemkom, ktoré mu niky nepatrili a ktorého súd chráni tým, že vyhlásil celú darovaciu zmluvu za neplatný právny úkon. Keby žalobca podvodne nekonal, nedošlo by k takýmto následkom. V neposlednom rade súd v rozsudku uviedol, že sa zaoberal aj okolnosťou, či zistený dôvod neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy sa nevzťahuje len na časť právneho úkonu, keďže podľa zásady favor negotii by mal mať prednosť zachovania určitej časti zmluvy pred jej úplným zneplatnením. Podľa súdu, aj keď vôľou žalobcu bolo previesť vlastníctvo k pozemkom pochádzajúcim z vložky 293, darovacia zmluva obsahovala prejav vôle, ktorým žalobca previedol vlastníctva k úplne iným pozemkom, ktoré vznikli ako výsledok pozemkových úprav a tie, hoci aj boli vytvorené z pozemkov vedených v PKV č. 293 spätne nemožno oddeliť. Preto súd vyhlásil celú zmluvu za neplatnú. Žalovaný od začiatku chcel len to, čo mu patrí. Žalovaný naďalej kladie dôraz na to, že darovacia zmluva obsahovala sčasti aj skutočnú vôľu a to, že žalobca chcel vrátiť žalovanému pozemky z PKV č. 293, ktoré boli súčasťou pozemkov vedených na LV č. XXXX. V tej časti mal súd ponechať darovaciu zmluvu za platnú a to s prihliadnutím na zásadu právnej istoty pacta sunt servanda, aj ako na to, kto spôsobil prvotne situáciu, ktorá viedla k tomuto sporu. Tým, že súd vyhlásil darovaciu zmluvu za neplatnú, prišiel žalovaný o všetky pozemky vedené v PKV 293. V podstate týmto súd aj iniciuje ďalšie konanie, aby sa žalovaný domáhal pozemkov, ktoré boli vedené v PKV č. 293. Žalovaný má za to, že sú v rámci zásady favor negotii, mal hľadať cestu, ktorá by viedla k zachovaniu časti zmluvy pred jej úplným zneplatnením. Žalovaný má za to, že znalecké dokazovanie nebolo dostatočne vykonané, pretože nie je možné, aby znalec nevedel zidentifikovať, ktoré pozemky v súčasnom právnom stave boli pozemnoknižnými parcelami v PKV 293. Tak isto znalec uviedol, že nie všetky parcely boli predmetom komasácie, časť parciel nebola za to, že súd nesprávne ustálil, ak vyhlásil celú darovaciu zmluvu za neplatnú, pretože žalovaný prišiel o všetko, čo mu právom patrilo. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamieta, pričom rozhodol aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania alebo ho zrušil a vrátil ho späť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

K podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že považuje odvolanie odporcu v celom rozsahu za nedôvodné a námietky, ktoré sú obsahom uvedeného odvolania, sú účelovými a zavádzajúcimi tvrdeniami. V písomnom vyjadrení okrem iného uviedol: „Pokiaľ žalovaný v texte odvolania poukazuje práve na nedobromyseľnosť žalobcu z dôvodu osvedčenia pozemkov, jediný kto konal nedobromyseľne, bol práve žalovaný. Z výpovede účastníkov, ako aj predvolaných svedkov jednoznačne vyplynulo, že žalobca po tom, ako zistil, že pravdepodobne došlo k chybe v označení pozemnoknižného protokolu v PKV č. 293, mal v úmysle zachovať sa morálne a bol rozhodnutý vydať, nie však odporcovi, ale jeho otcovi, resp. všetkým dedičom po pôvodného pozemnokničného vlastníka spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy. Pritom žalobca bol vlastníkom sporných nehnuteľnosti od r. 1995 a v roku 2012, resp. 2013 nemal žiadnu právnu povinnosť vydať tieto nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely na nich domnelým vlastníkom. Len s úmyslom správa sa morálne rozhodol sa vydať spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach. V tejto súvislosti chceme zdôrazniť, že v úmysle riešenia vzniknutej situácie bola už v júni 2012 vypracovaná a dokonca aj podpísaná dohoda o urovnaní. Žalobca v domnení, že u právneho zástupcu žalovaného podpisuje, v zmysle predchádzajúcich rokovaní, právny úkon ako určitý spôsob prevodu pozemkov pôvodne zapísaných v P vložke č. 293 k.ú. Q. L. na právnych nástupcov pôvodného pozemnoknižného vlastníka pána V.. Máme za to, že nie je pravdou, že by si žalobca pri podpise darovacej zmluvy „len neprerátal výmeru pozemkov“ ako uvádza vo svojom odvolaní, nakoľko on bol jej iniciátor, JUDr. Slamka túto výmeru pozemkov“ ako uvádza vo svojom odvolaní, nakoľko on bol jej iniciátor, JUDr. Slamka túto vypracoval v zmysle jeho pokynov, resp. ako vyplynulo z výpovede svedkyne JUDr. P. G. na pojednávaní dňa 26.5.2014 „do kancelárie prišiel p. V. starší s požiadavkou, aby sme vypracovali darovaciu zmluvu a doniesol výpis z listu vlastníctva, podľa ktorého sa potom vypracovala darovacia zmluva“, teda výmera mu z toho výpisu musela byť dobre známa. Okrem toho, aj samotný žalovaný sa na pojednávaní dňa 26.3.2014 vyjadril, že vie, že výmera je väčšia, ale je to údajne z toho dôvodu, že tam pribudli výmery na základe komasácie v roku 2013. Na základe uvedeného máme za to, že tak žalovaný, ako aj jeho otec, si boli v čase uzatvárania darovacej zmluvy, plne vedomí toho, že je výmera pozemkov, ktoré tvoria predmet napadnutej darovacej zmluvy je väčšia, ako aj faktu, že k viac ako zdvojeniu výmery muselo dôjsť v rámci komasácie a to práve s pozemkami vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Preto súčasne tvrdenie žalovaného v odvolaní o tom, že si len neprerátal výmeru pozemkov, považujem len za účelovú obranu.“ V závere písomného vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a žiada, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil. Krajský súd v dôsledku podaného odvolania vec prejednal v odvolacom konaní, preskúmal rozsudok prvostupňového súdu v súvislosti s obsahom predloženého spisu a všetkými dôkazmi, ktoré sa v ňom nachádzajú a rozhodol zákonným postupom podľa § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom rozsudok súdu prvého stupňa po jeho preskúmaní potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku, ktoré je podrobné a precízne, súd prvého stupňa správne pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., preto sa odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje v odôvodnení svojho rozsudku len na konštatovanie správnosti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v celom jeho rozsahu.

Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti odôvodnenia prvostupňového rozsudku, v súlade s názorom a právnym záverom prvostupňového súdu uvádza, že pokiaľ aj odporca v texte odvolania poukazuje na nedobromyseľnosť navrhovateľa z dôvodu osvedčenia pozemkov, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že práve odporca bol nedobromyseľný vzhľadom na vedomosť o nesúlade výmery pozemkov, ako aj z dôvodu, že z výpovedí účastníkov konania, ako aj vypočutých svedkov vyplynulo, že navrhovateľ po tom, ako zistil, že pravdepodobne došlo k chybe v označení pozemnoknižného protokolu v PKV č. 293, mal v úmysle zachovať sa seriózne a bol rozhodnutý vydať spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy. Pokiaľ odporca v odvolaní ďalej tvrdí, že darovacia zmluva obsahovala z časti aj skutočnú vôľu a to z dôvodu, že navrhovateľ chcel vrátiť odporcovi pozemky, ktoré boli už v čase uzatvárania darovacej zmluvy súčasťou pozemkov vedených na LV č. XXXX, s týmto tvrdením sa ani odvolací súd nemôže stotožniť. Pokiaľ odporca požadoval zachovanie časti zmluvy z dôvodu, že čiastočne obsahovala aj skutočnú vôľu previesť vlastníctvo k pozemkom pochádzajúcim z pozemnoknižnej vložky 293, je potrebné poukázať na znalecký posudok, ktorý podal znalec Ing. Jaroslav Kutlík v tom, že do pozemkových úprav pre navrhovateľa bolo pojatých iba 30 parciel z tejto pozemnoknižnej vložky, resp. z LV č. XXX, k.ú. Q. L., pričom ich bolo celkovo 44 a v súčasnej dobe novovzniknuté pozemky, ktoré síce boli do určitej miery vytvorené aj z pozemkov pozemnoknižnej vložky č. 293, spätne nemožno oddeliť. Táto skutočnosť aj podľa názoru odvolacieho súdu spolu s ďalšími dôkazmi preukazuje práve absenciu vôle navrhovateľa darovať všetky pozemky zapísané na LV č. XXXX k.ú. Q. L. a to práve vzhľadom k výmere pozemkov. Na základe vykonaného dokazovania možno usúdiť, že navrhovateľ chcel vrátiť pozemky, ktorých výmera bola 30.943 m2 a tieto boli evidované na LV č. XXX a po pozemkových úpravách sa navrhovateľ stal vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Q. L., pričom skutočnosť, že došlo k sceľovaniu parciel je zrejmá už z porovnania LV č. XXX (stav pôvodne zapísaný v PK protokol č. 293 s LV č. XXXX, všetko k.ú. Q. L.). Uvedené skutočnosti len korešpondujú s právnym názorom a odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 4 v spojitosti s § 151 ods. 3 O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.