KSZA/5Co/61/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/61/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315205079 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315205079.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Q. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. G. C. č. XXXX, proti povinnému rodičovi: O. B. nar. X.X.XXXX, bytom Z. C. č. XXXX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného rodiča (žalovaného) proti časti rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 11. 8. 2016 č.k. 6C/81/2015-71, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, vo výroku I., II. p o t v r d z u j e.

V ostatnej časti ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca ako súd prvej inštancie v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa rozhodol rozsudkom tak, že: I. O. B., nar. X.X.XXXX je povinný prispievať odo dňa 18.5.2015 na výživu navrhovateľa Q. B., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 100,- Eur vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľa. II. Splatné výživné za obdobie od 18.5.2015 do 11.8.2016 na Q. B. v sume 1.525,22 Eur s a O. B. povoľuje splatiť v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. III. Vo zvyšnej časti návrh zamieta. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V písomnom vyhotovení rozsudku súd prvej inštancie podrobne popísal vykonané dôkazy v konaní, citoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. v znení zmien a doplnkov), ktoré aplikoval pri právnom posúdení tejto veci. Ďalej uviedol, že súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa voči otcovi je dôvodný v časti výživného 100,- Eur počnúc od podania návrhu t. j. od 18.5.2015 a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Toto rozhodnutie súd odôvodňuje nasledovne: Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že otec synovi nehradí žiadne výživné. Počas celého súdneho konania na výživnom uhradil synovi 20,- Eur. Pokiaľ toto odôvodňoval tým, že je nezamestnaný, má zdravotné problémy tak súd vykonaným dokazovaním mal jednoznačne preukázané, že O. B. je osobou závislou na alkohole, aj na pojednávanie sa dostavil pod vplyvom alkoholu, liečenie, ktoré nastúpil v priebehu súdneho konania nedokončil, teda vrátil sa k pôvodnému spôsobu života. Nevlastní žiadny majetok, svojim spôsobom života sa stál odkázaným na rodičov, aj keď v danom prípade by to malo byť práve opačne a on by mal byť tou osobou, ktorá sa má starať nielen o svoje dieťa - deti ale poskytnúť pomoc svojim rodičom. V súdnom konaní mal súd preukázané príjmy syna, ktorý z dôvodu absolútneho nedostatku finančných prostriedkov popri štúdiu sa snaží zabezpečiť si aký taký príjem roznášaním letákov spoločne so sestrou, ktorú skutočnosť nerozporoval ani otec navrhovateľa. Náklady na bežný študentský život navrhovateľovi preukázateľne uhrádzala matka, čo však neznamená, že otec nie je povinný hradiť žiadne výživné. Z tohto príjmu (z letákov) si hradí navrhovateľ všetky náklady bežného študenta - mobil, potreby do školy, vreckové "na prilepšenie". Všetky zvyšné náklady mu hradí jeho matka. Navrhovateľ nežije s otcom a ani s matkou, žije u príbuzných a to iba počas víkendov, zvyšný čas trávi na internáte v škole, ktorá skutočnosť sa nezmení zrejme ani po nástupe na vysokú školu, kam bol na základe rozhodnutia prijatý. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že O. B. pracoval ako živnostník, živnosť ukončil, potom bol zamestnaný v spoločnosti MK CAR s.r.o, neskôr PROMET JOBS s.r.o.. Živnosť ukončil bez bližšieho zdôvodnenia, ostatné zamestnania si neudržal dlhšie ako dva mesiace. Súd nemal preukázané zdravotné problémy (okrem alkoholizmu) u O. B., ktoré by mu bránili zamestnať sa. Súd neuveril tomu, že v dôsledku úrazu a práceneschopnosti stratil zamestnanie a je toho názoru, že vlastnou vinou teda stratil zamestnanie ako i príjem. Dôkazom toho, že je schopný pracovať je i to, že pokiaľ naposledy bol zamestnaný v Českej republike, dosiahol príjem 13.862,- Kč za odpracovaných 17 dní, avšak tento príjem ani len z časti nepoužil na to, aby svojmu dieťaťu, prípadne obom (aj dcére) prispel čo i len minimálnou sumou na výživné aj keď od samého počiatku preukázateľne vždz uvádzal, že keď bude mať príjem, výživné hradiť bude. Za daného skutkového a právneho stavu teda súd pri určovaní výživného vychádzal z posledného príjmu, ktorý dosiahol O. B. a dospel k záveru, že je v možnostiach a najmä schopnostiach otca prispievať na výživné synovi mesačne sumou 100,- Eur . Súd pre úplnosť iba dodáva, že snahou otca by malo byť uhradiť najmä výživné na syna a ním deklarované zakúpenie mobilného telefónu a inštalácia internetu by mali byť v rámci jeho priorít až druhoradé. Zároveň súd prvej inštancie určil zameškané výživné, čo odôvodnil v závere svojho rozsudku a pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, aplikoval ust. § 52 CMP.

2. Proti časti rozsudku, v ktorej súd čiastočne navrhovateľovi vyhovel, podal žalovaný - povinný rodič (otec) odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s touto časťou rozsudku a poukazoval naďalej na svoje nepriaznivé pomery a rôzne finančné výdavky s tým, že nie je spôsobilý platiť výživné svojmu plnoletému synovi _- navrhovateľovi. Navrhoval preto zmenu rozsudku a návrh zamietnuť v celom rozsahu.

3. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal navrhovateľ rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.

4. Krajský súd v Žiline ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného sporového poriadku - zák. č. 160/2015 Z.z. v platnom znení, ďalej len „CSP“, v spojitosti s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - zák. č. 161/2015 Z.z. v platnom znení, ďalej len „CMP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom a v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti rozsudok okresného súdu nepreskúmaval.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania, a preto sa podľa ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. 7. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojitosti s ust. § 58 CMP. V tomto prípade odvolací súd nevzhliadol dôvody pre použitie ust. § 54 prípadne § 55 CMP.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.