KSZA/2To/102/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 2To/102/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010330 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813010330.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. decembra 2014 v Žiline o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 9T/3/2013 zo dňa 13.6.2014 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 9T/3/2013 zo dňa 13.6.2014 z r u š u j e .

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného Z. X., nar. X.X.XXXX v R., trvale bytom U. O. č. XXX/X, O.

podľa § 285 písm. a) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo, sp.zn. Pv 185/13 zo dňa 25.10.2013 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že: v presne nezistenej dobe v mesiaci december 2008 v Námestove uzatvoril s U. Y., nar. XX.XX.XXXX a J. Y., nar. X.XX.XXXX, ústnu zmluvu, ktorej predmetom bolo odkúpenie osobného motorového vozidla zn. VW Passat Variant 3BG/AZM/AG, VIN: WvWZZZ3BZ2E374890, e.č. PE 459 BD, ktoré bolo v jeho osobnom vlastníctve za sumu 4.000,- Eur, ktorú mu U. Y. osobne vyplatila dňa 20.1.2009 v Námestove, a tento jej následne toho istého dňa vo večerných hodinách doviezol predmetné vozidlo s tým, že je odhlásené na dopravnom inšpektoráte v Partizánskom na jej meno, čo bolo v rozpore so skutočnosťou a že si ho môže prihlásiť na Dopravnom inšpektoráte v Námestove, pričom vedel, že s týmto vozidlom nemôže nakladať a meniť vlastnícke právo z dôvodu exekútorskej blokácie č. EX172/07 - Ex. Úrad R. Mgr. Matuška, č.ex 456/08 - Ex. Úrad R. Mgr. Matuška, č. ex496/2008 Ex. Úrad Q. JUDr. Vargová, ktorým konaním poškodeným spôsobil škodu vo výške 4.000,- Eur,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného Z. X. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Námestovo pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože okresný súd dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tým, že v súdnom konaní bol jednoznačne preukázaný motív konania obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že tento si bol vedomý protiprávnosti svojho konania a dovoľuje si tvrdiť, že konal premyslene s jednoznačným zámerom získať od poškodených peniaze, pričom osud motorového vozidla, resp. skutočnosť, že toto nebudú môcť riadne užívať mu bola známa. O jeho motíve svedčí aj samotná skutočnosť, že na majetok obvineného bolo v čase spáchania skutku uvalených niekoľko exekúcii a keďže bolo pre obvineného značným spôsobom obmedzené nakladanie s jeho majetkom a takmer úplne zastavený prísun finančných prostriedkov, je z celej veci zrejmé, že obvinený konal v úmysle získať od poškodených peniaze, nakoľko vedel, že tak získa finančné prostriedky, ktoré bude môcť použiť a budú mimo vplyvu exekútora. Namietal konštatovanie prvostupňového súdu, že konaním obžalovaného poškodeným nevznikla škoda, nakoľko za poskytnutú kúpnu cenu nadobudli protiplnenie - motorové vozidlo. Vec nemožno posudzovať len s prihliadnutím na holú skutočnosť, že poškodení fyzicky získali motorové vozidlo ako protiplnenie. Je predsa podstatná skutočnosť, že vzhľadom na exekučnú blokáciu nie je možné automobil riadne prepísať a tým pádom v súlade so všetkými predpismi užívať. Je zrejmé, že keby boli bývali poškodení vedeli o právnom stave vozidla, toto by nikdy nekúpili a neprišli by tak o 4.000,- Eur. Polemika o tom, ako by mal postupovať exekútor po dohode s oprávnenými z exekúcie, je v danom prípade z hľadiska spôsobenia škody poškodeným bezvýznamná, taktiež ako samotná skutočnosť, že poškodení sa môžu excindačnou žalobou domáhať vylúčenia auta z exekúcie. Prokurátor poukázal na to, že netvrdí, že uvedené kroky sú nemožné, avšak nemôže zakladať záver, že nebola spôsobená škoda. Pri určovaní škody je podstatný okamih dokonania trestného činu. Skutočnosti, ku ktorým dôjde následne po dokonaní činu nemôžu byť relevantné. Prvostupňový súd uveril tvrdeniam poškodených a nespochybnil tak samotnú skutočnosť, že sa skutok stal, avšak nesprávne vyhodnotil, že sa nejedná o trestný čin. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že od začiatku trestného stíhania tvrdí, že osobné motorové vozidlo manželom Y. požičal a nie predal. Predložil doklady o tom, že v období, keď mala U. Y. vyberať finančné prostriedky, kupovali do svojho vlastníctva pozemky, čo potvrdil aj J. Y. v tom smere, že finančné prostriedky vyberali buď z peňažného účtu alebo mali v hotovosti, čo spochybňuje tvrdenie U. Y. o tom, že finančné prostriedky, ktoré mala vybrať z peňažného ústavu boli použité na kúpu auta. Nemožno súhlasiť s dôvodmi odvolania okresnej prokuratúry v tom smere, že sa nestotožňuje s právnymi názormi prvostupňového súdu, na základe ktorých ho oslobodil. Navrhol odolanie zamietnuť a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, tento zotrval na podanom odvolaní, pričom obhajca obžalovaného žiadal odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. po tom, čo nezamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a nezrušil rozsudok okresného súdu podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Prihliadol tiež na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, pokiaľ dospel k záveru o existencii oslobodzujúceho dôvodu, avšak nesprávne vyhodnotil všetky skutkové zistenia, keď dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

V prvom rade krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že okresný súd pri svojom rozhodnutí a rozhodovaní v rámci procesného postupu dodržal a rešpektoval všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu podľa § 2 ods. 7, voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12, ako aj rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

V podrobnom odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa v súlade s § 168 Tr. por. tento stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, na základe akých dôvodov a prečo dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu, aj keď tieto úvahy krajský súd považuje za nie správne. Podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písm. a) Tr. por. Obžalovaný sa mal podľa obžaloby dopustiť prečinu podvodu v presne nezistenej dobe v mesiaci december 2008. Nie nezaujímavou je skutočnosť, že poškodená U. Y. podala trestné oznámenie 19.2.2013 - teda po viac ako štyroch rokoch.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel odvolávajúc sa na to, že v roku 2009 si od J. Y. požičal 1000,- Eur a dohodli sa, že im približne na rok zapožičia svoje auto, ktoré mal v tom čase v Partizánskom u strýca Z. K.. Vozidlo im do Námestova doviezol asi 1 alebo 2 mesiace po tom, čo si požičal peniaze, vozidlo odovzdal U. Y. a o odhlásení vozidla jej nepovedal nič. Po vozidlo s ním bol J. R.. Nemal v úmysle ich oklamať, vozidlo len zapožičal, nerobili žiadnu kúpnu zmluvu. Vozidlo je v súčasnosti stále evidované na neho.

Proti výpovedi obžalovaného stojí výpoveď poškodenej U. Y., ktorá uviedla, že koncom roku 2008 obžalovaný navrhol jej manželovi, či by od neho nekúpil vozidlo, znovu mu to navrhol v januári 2009, aby od neho auto kúpil za sumu 4000,- Eur, preto bola dňa 20.1.2009 vybrať peniaze a v ten deň v dopoludňajších hodinách dala obžalovanému túto sumu v obchodnom dome. V ten istý deň vo večerných hodinách obžalovaný auto doviezol, dal jej kľúče a technický preukaz, neskôr zistila, že na technickom preukaze nie je auto odhlásené. Medzičasom spolu komunikovali, prešli roky a obžalovaný podal trestné oznámenie, že mu zadržiavajú auto, preto sa potom zľakla a auto radšej odviezla na políciu a prišla podať trestné oznámenie. Obdobne vypovedal aj poškodený J. Y..

Vypočutý bol svedok J. R., ktorý uviedol, že bol s obžalovaným prevziať auto do okresu Partizánske a pokračovali k obchodnému centru Médium v Námestove, kde obžalovaný povedal, že ide ešte za U. Y. ohľadne peňazí. Keď sa vrátil, pokračovali do okresu Partizánske, o predaji sa nerozprávali. Po príchode do Námestova on jeho vozidlo, ktoré z Partizánskeho riadil, odparkoval a šiel domov. Mal vedomosť, že obžalovaný toto auto ešte asi mesiac užíval spoločne s manželkou. Nevedel v akej sume obžalovaný dostal peniaze ani za čo, vravel iba niečo v súvislosti s autom.

Svedkyňa J. X. potvrdzovala výpoveď obžalovaného a uviedla, že sama kontaktovala poškodenú na vrátenie motorového vozidla s tým, že by jej ona dala 1000,- Eur, ktoré mal mať obžalovaný požičané.

Na tomto mieste je nutné pripomenúť, že na preukázanie viny obžalovaného, musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, ako i pochybnosť o tom, že tento skutok je trestným činom. Nemožno pritom vychádzať z domnienok a predpokladov, ale len z logických a ničím nespochybniteľných dôkazov. Pokiaľ sa vo veci vyskytnú pochybnosti a tieto pochybnosti pretrvávajú aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov a ich náležitom zhodnotení súd - aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., je povinný obžalovaného spod obžaloby oslobodiť preto, že nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že sa stal skutok tak, ako je uvedený v obžalobe (§ 285 písm. a) Tr. por.).

Vo veci boli produkované dve skupiny dôkazov. Na jednej strane je výpoveď obžalovaného, ktorý popiera trestnú činnosť a svedkyne J. X., na strane druhej je výpoveď poškodených. Poškodená predložila bankový výpis o výbere finančnej sumy, z tohto dôkazu však nie je možné zistiť účelovosť použitia finančných prostriedkov. Z výpovede svedka R. rovnako nemožno jednoznačne určiť, či svedčí v prospech jednej, či druhej strany. Naviac poškodení sa nedožadovali v priebehu viac ako štyroch rokov zákonnou cestou o ich vlastníctvo a obžalovaný doposiaľ figuruje ako vlastník motorového vozidla platiaci zákonné poistenie. V konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že poškodený sa dožadovali tzv. prepisu motorového vozidla. Hodnotiac uvedené skutočnosti v zmysle zásady in dubio pro reo, nie je možné obžalovaného uznať vinným.

Na základe uvedenej dôkaznej situácie nie je možné jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe, pričom súd nemôže pri svojom rozhodovaní vychádzať len z domnienok a predpokladov. Poškodení nevykonali žiadny úkon na dosiahnutie svojho vlastníckeho práva a samotná poškodená uviedla, že trestné oznámenie podala po tom, čo sa práve obžalovaný začal domáhať vrátenia svojho motorového vozidla. Aj táto skutočnosť oslabuje vinu obžalovaného.

Je pravdou, že okresný súd dospel k oslobodzujúcemu dôvodu na základe iných skutočností, avšak nedostatočne skúmal skutkové okolnosti, či vôbec došlo k spáchaniu skutku. Podľa názoru krajského súdu, na základe predložených dôkazov takýto záver nie je možné urobiť, preto sám zrušil napadnutý rozsudok a pochybenie okresného súdu napravil, keď obžalovaného postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.