KSZA/25Sd/207/2014


(zdroj)

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 5.5.2016

Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/207/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200887 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200887.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: Z. K., nar. XX. X.. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom O. H., U. XXXX/X, zast. JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, so sídlom v O. H., V. XXXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. marca 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. marca 2014 podľa § 65, § 274 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 27. júla 2011 starobný dôchodok v sume 69,10 € mesačne.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal sumu a spôsob výpočtu starobného dôchodku.

V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku odporkyňa uviedla, že právne predpisy Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa neprekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok.

Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia SR a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona v znení neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (Dohovor č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu zamestnania (vrátane doby služby), ktorá je zhodnotená na určenie sumy starobného dôchodku. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) je vyššia, starobný dôchodok patrí navrhovateľovi v tejto sume. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody odporkyňa žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 19. marca 2014 ako vecne správne potvrdil.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa zotrval na doposiaľ podaných podaniach a vyjadreniach a zdôraznil, že pokiaľ odporkyňa prikročila ku kráteniu v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, mala krátiť len dobu, za ktorú navrhovateľ prispieval do osobitného poistného systému, na základe ktorého mu bol vypočítaný výsluhový dôchodok. Na základe uvedeného navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie tak, aby odporkyňa zabezpečila krátenie starobného dôchodku navrhovateľa primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., teda krátiť iba dobu, kedy navrhovateľ odvádzal poistné do osobitného systému sociálneho poistenia tak, aby uvedeným postupom nebol znevýhodnený oproti iným, ktorí boli poistení vo všeobecnom systéme.

Navrhovateľ sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu, poukázal na to, že odpracoval v službe, teda ako policajt 36 rokov a 1 mesiac.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 17. 7. 2014, ako aj na doplňujúce vyjadrenie zo dňa 2. 9. 2014 a vzhľadom k nim navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

O priznanie starobného dôchodku od 27. júla 2012 požiadal navrhovateľ žiadosťou z 9. augusta 2013.

Zo spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č.: SRLZ-SZ-VZ-44.922-1/2010 z 26. novembra 2010 podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v sume 840,19 € od 1. októbra 2010.

V konaní bolo dostatočne preukázané, že navrhovateľ odpracoval viac ako 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, resp. do I. kategórie funkcií, a preto sa na neho vzťahuje § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, čo znamená, že ak vo zvýhodnenom zaradení v zamestnaní zo zvýhodnenej pracovnej kategórie splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55. rokov veku, potom v súlade s § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení má nárok na skorší odchod do dôchodku bez ohľadu na skutočnosť, že splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok a vek 55 rokov dosiahol až za účinnosti Zákona o sociálnom poistení.

Navrhovateľovi bol od 1. októbra 2010 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z..

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí č. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, by iným postupom určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.

Odporkyňa mala zabezpečiť krátenie starobného dôchodku navrhovateľa primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., teda starobný dôchodok krátiť iba dobu, po ktorú navrhovateľ odvádzal poistné do osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia). Ak by ku kráteniu nedošlo týmto spôsobom (primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku - teda iba za dobu, kedy navrhovateľ odvádzal poistné do osobitného systému sociálneho zabezpečenia), bola by táto kategória poistencov (ktorí už poberajú výsluhový dôchodok) zvýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ktorí výsluhový dôchodok nepoberajú.

Uvedeným postupom však odporkyňa nepostupovala. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je v rozpore so Zákonom o sociálnom poistení, ako aj čl. 33 Dohovoru č. 128, preto podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. rozhodnutie odporkyne zrušil na základe nesprávneho právneho názoru v rozpore s ustálenou judikatúrou a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok znovu, pričom je viazaná právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni, keďže navrhovateľ v konaní nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii ust. § 246c ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.