KSZA/20S/41/2015


(zdroj)

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 9.3.2015

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 16.2.2015

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 22.4.2015

Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200120 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200120.5



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: IMI SPED, spol. s r.o., so sídlom Jánošíkova 21, 010 01 Žilina, IČO: 31 582 311, právne zastúpeného Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom, so sídlom M. G. XX/X, XXX XX J., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/345937/2014 zo dňa 1.8.2014, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 14.10.2014 pod sp. zn. Krajského súdu v Žiline 20S/122/2014 sa žalobca (ďalej len „žalobca“ alebo „daňový subjekt“) domáhal preskúmania viacerých rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „žalovaný“ alebo „druhostupňový správny orgán“), medzi inými aj rozhodnutia č. 1100308/1/345937/2014 zo dňa 1.8.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie, „rozhodnutie žalovaného“, „preskúmavané rozhodnutie“, „rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 9500302/5/672296/2013 zo dňa 19.02.2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“, „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým správca dane podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 712,20 Eur za nezaplatenie preddavkov na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie júl 2011 v ustanovenej lehote do 01.08.2011 v ustanovenej výške 9.481,60 Eur.

Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/122/2014-261 zo dňa 02.12.2014 bolo napadnuté rozhodnutie vylúčené na samostatné konanie a bola mu pridelená sp. značka 20S/41/2015.

Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalobca podal daňové priznanie k dani z motorových vozidiel (ďalej len „daňové priznanie“) za zdaňovacie obdobie 2010 dňa 31.01.2011, v ktorom uviedol predpokladanú daň na zdaňovacie obdobie r. 2011 (riadok 52) v sume 113.779,22 Eur. Poukázal na § 91 ods. 3 a ods. 10 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z.z.) a konštatoval, že žalobca bol povinný platiť mesačné preddavky na daň z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2011 (ďalej len „preddavok“ alebo „preddavky“) v sume 9.481,60 Eur (113.779,22 : 12 = 9.481,60 Eur). Mesačný preddavok za júl 2011 bol splatný dňa 01.08.2011. Podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2011, ani podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2011, na ktoré poukazoval žalobca, nemá vplyv na platenie preddavkov v r. 2011, pretože pri platení preddavkov na r. 2011 sa vychádzalo z predpokladanej dane uvedenej v riadku 52 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2010. Ani podanie dodatočného daňového priznania k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2010 dňa 13.03.2012 nemá vplyv na zmenu platenia preddavkov v r. 2011. Podanie dodatočného daňového priznania je upravené v § 16 zákona č. 563/2009 Z.z., podáva sa na rovnakom tlačive ako pôvodné daňové priznanie (tlačivo platné pre r. 2010) s tým, že sa rozlišujú vyznačením, o aký druh priznania ide. V dodatočnom daňovom priznaní sa vyznačujú rozdiely z dodatočného daňového priznania (v III. oddiele) pre každé vozidlo zvlášť a súčasne aj pri sumarizácii dane (v V. oddiele) za všetky vozidlá z dodatočného daňového priznania. Daňovník vysporiada daň z motorových vozidiel podaním daňového priznania v lehote na jeho podanie. Súčasťou podaného daňového priznania je aj uvedenie predpokladanej dane v riadku 52, ktorý je súčtom ročnej sadzby uvedenej v platnom všeobecne záväznom nariadení za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia a nie je od dane oslobodené. Podľa poučenia na vyplnenie daňového priznania sa riadok 52 neopravuje, ak sa podáva dodatočné daňové priznanie. Poukázal na § 91 ods. 9 zákona č. 582/2004 Z.z. a konštatoval, že podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2010 z dôvodu, že vozidlá neboli predmetom dane počas celého zdaňovacieho obdobia, malo za následok zníženie daňovej povinnosti žalobcu priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2010, ale nemá vplyv na platenie preddavkov v zdaňovacom období 2011, resp. nezmenila sa výška preddavkov z dôvodu podania dodatočného daňového priznania. Žalobca nepožiadal ani v súlade s § 92 ods. 10 zákona č. 582/2004 Z.z. správcu dane o určenie preddavkov inak a ani správca dane z vlastného podnetu neurčil preddavky inak (rozhodnutím), preto bol žalobca povinný platiť mesačné preddavky v zdaňovacom období 2011 v sume 9.481,60 Eur. Žalobca mesačný preddavok za júl 2011 nezaplatil v stanovenej lehote a v stanovenej výške, preto podľa § 156 ods. 1 písm. b) a § 156 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil správca dane žalobcovi úrok z omeškania. Lehota na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2011 uplynula 31.01.2012, preto do tejto lehoty správca dane vyrubil úrok z omeškania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby uviedol, že pri výpočte úroku z omeškania vychádzal žalovaný a správca dane z výšky preddavku, ktorú žalobca vypočítal, avšak v dôsledku nesprávnej aplikácie právneho predpisu žalobca určil preddavok vyšší, ako by mal byť, podľa platných predpisov, určený. Uvedená nepresnosť bola spôsobená tým, že pri určovaní preddavku (predpokladanej dane, ktorá sa podľa § 91 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z.z. používa pre výpočet preddavku), v rozpore s § 84 zákona č. 582/2004 Z.z., uviedli ako predmet dane aj vozidlá dlhodobo používané na podnikanie v zahraničí. Skutočnosť, že pri určení preddavku žalobca postupoval nesprávne, zistil až dodatočne, pri podaní dodatočného daňového priznania, kde bola daň správne vypočítaná a z ktorého vyplýva aj nesprávny postup žalovaného pri určení výšky preddavku, za ktorého nezaplatenie je napadnutým rozhodnutím žalobca sankcionovaný. V priebehu daňového konania, vrátane odvolacieho konania, mal správca dane ako aj žalovaný preukázané, že správna výška preddavku na dani z motorových vozidiel za príslušné obdobie bola určená až v dodatočnom daňovom priznaní. Napriek tomu žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení sankcie - úroku z omeškania z preddavku určeného v rozpore s právnymi predpismi, keď sankcia bola určená z nezákonne určeného preddavku. Postup žalovaného a správcu dane je v rozpore so základnou ústavnou zásadou, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zákonný spôsob určenia preddavku je upravený v § 91 zákona č. 582/2004 Z.z. a v súlade s určovaním preddavku bola vydaná Informácia Finančného riaditeľstva SR, ktorá upresňuje postup pri jeho správnom určení. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom pôvodne určený preddavok bol omylom vypočítaný, v rozpore so zákonom stanoveným postupom a preto bol určený nezákonne. V dôsledku toho následne aj žalovaný a správca dane postupoval pri vyrubení úroku z omeškania nezákonne a v rozpore s Ústavou SR a Daňovým poriadkom.

Vyslovil právny názor, že dôvod na sankcionovanie žalobcu by bol daný iba v prípade, keby žalobca nezaplatil preddavok v ustanovenej výške, t.j. vo výške, ktorú stanovuje zákon v § 91 zákona č. 582/2004 Z.z. V konaní však bolo nepochybné, že musí ísť o správne určený preddavok v zmysle § 91 zákona č. 582/2004 Z.z.

Uviedol, že pod pojmom dlžná suma podľa § 156 ods. 1 má zákonodarca na mysli preddavok v stanovenej výške určený správne, teda v zmysle zákona. Ak by sa však teoreticky pripustil opačný výklad, tak v prípade, že by daňovník určil svojvoľne alebo omylom nulový preddavok, teda v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov, tak by mu správca dane pri zachovaní postupu, aký použil aj v prípade žalobcu, musel vyrubiť úrok z omeškania z nulovej istiny. Takýto postup by bol absurdný a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi.

Poukázal na znenie ust. § 156 ods. 4 a 7 zákona č. 563/2009 Z.z., v ktorých zákonodarca používa termín „v ustanovenej výške“, teda podľa názoru žalobcu, vo výške preddavku určeného správne v zmysle zákona. Poukázal na § 156 ods. 7 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak daň alebo rozdiel dane vyrubenej rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím znížený, zníži sa z úradnej moci aj úrok z omeškania podľa odseku 1 písm. a). Konštatoval, že aj v tomto ustanovení je premietnutá zásada, že nemožno sankcionovať daňový subjekt z nesprávne určenej daňovej povinnosti, i napriek tomu však správca dane vyrubil úrok z omeškania z preddavku nesprávne určeného. Takýto postup je šikanózny, teda neprípustný a nezákonný. V civilnom práve, pri použití výkladu použitého žalovaným, resp. správcom dane, by išlo o bezdôvodné obohatenie, keď aj štátne orgány, vrátane daňových orgánov, majú dbať na to, aby v maximálne možnej miere boli chránené záujmy fyzických a právnických osôb. Výpočet preddavku, ktorý bol žalobcom nesprávne určený z dôvodu nesprávnej aplikácie príslušných právnych predpisov keď pri výpočte preddavku sa pomýlil žalobca nahor, teda v prospech daňového úradu, i keď je pravdou, že nesprávne určený preddavok v zmysle rozhodnutí neuhradil včas. Napriek tomu, že na uvedenú nesprávnosť bol žalovaný a správca dane žalobcom upozornený, správne orgány pristúpili k vyrubeniu úroku z omeškania z nesprávne určenej vyššej sumy preddavku a nie zo správnej sumy preddavku určenej v zmysle platných právnych predpisov. Podľa žalobcu by bolo zaujímavé, akým spôsobom by postupoval správca dane v prípade včasného nezaplatenia preddavku určeného daňovým subjektom v nižšej výške, či by v rovnakom prípade vychádzal pri určení istiny z nesprávnej (nižšej) sumy alebo by vychádzal zo sumy preddavku, ktorá mala byť určená v zmysle právnych predpisov. Žiadal priznať náhradu trov konania, ktoré v žalobe nevyčíslil.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 15.04.2014 (správne malo byť uvedené 15.04.2015 - poznámka krajského súdu). Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca podal daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2010 dňa 31.01.2011, v ktorom uviedol predpokladanú daň na rok 2011 (riadok 52) v sume 113.779,22 Eur. S poukazom na § 91 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. žalobca bol povinný platiť mesačné preddavky na daň z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2011 v sume 9.481,60 Eur (113.779,22 Eur : 12 = 9.481,60 Eur). Mesačný preddavok za júl 2011 bol splatný 01.08.2011. Konštatoval, že podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2011 a dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2011, nemá vplyv na platenie preddavkov na r. 2011, pretože pri platení preddavkov na r. 2011 sa vychádza z predpokladanej dane uvedenej v riadku 52 v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2010. Žalobca podal dodatočné daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2010 dňa 13.03.2012, avšak ani podanie tohto daňového priznania nemá vplyv na zmenu platenia preddavkov na r. 2011. Poukázal na § 91 ods. 9 zákona č. 582/2004 Z.z., podľa ktorého na platenie preddavkov nemá vplyv zmena predmetu dane v priebehu zdaňovacieho obdobia v súvislosti s používaním motorových vozidiel mimo územia SR. Preto podanie dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2010 z dôvodu, že vozidlá neboli predmetom dane počas celého zdaňovacieho obdobia, malo za následok zníženie daňovej povinnosti priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2010, ale nemalo vplyv na platenie preddavkov na rok 2011, resp. nezmenila sa výška preddavkov z dôvodu podania dodatočného daňového priznania. Žalobca nepožiadal správcu dane o určenie preddavkov inak a ani správca dane z vlastného podnetu neurčil preddavky inak (rozhodnutím), preto žalobca bol povinný platiť mesačné preddavky na zdaňovacie obdobie 2011 v sume 9.481,60 Eur, s poukazom na § 92 ods. 10 zákona č. 582/2004 Z.z. Potom nastalo aj omeškanie s platením preddavkov na daň na rok 2011, s poukazom na § 156 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., keď lehota na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2011 uplynula 31.01.2012, t.j. do tejto lehoty správca dane potom v súlade so zákonom vyrubil úrok z omeškania.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žaloby na nariadenom pojednávaní dňa 06.10.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. krajský súd žalobu zamietol.

Podľa § 156 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane b) preddavok na daň. Podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Podľa § 156 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 165b ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.

Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení k 30.11.2012, daňovník je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia.

Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2014, preddavok na daň je platba na daň, ktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Podľa § 91 ods. 3 cit. zákona, daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 8 292 eur, je povinný platiť mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

Krajský súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov, nielen so zreteľom na hmotné právo, ale aj vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliadne len k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zo spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/24/2015 si súd vyhotovil fotokópie daňového priznania a dodatočného daňového priznania za rok 2010, 2011, ktoré založil do spisu.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. za oneskorené zaplatenie preddavku na daň z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie júl 2011 (ďalej len „preddavok na daň“). Východiskom pre určenie výšky preddavkov na daň z motorových vozidiel na rok 2011 bolo daňové priznanie daňového subjektu na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2010 (ďalej len „daňové priznanie za rok 2010“), ktoré daňový subjekt podal správcovi dane do 31.01.2011 (konkrétne 31.01.2011), v ktorom v kolónke 52 (preddavok na daň) uviedol sumu 113.779,22 Eur.

Pri aplikácii § 91 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení k 31.12.2011, vznikla povinnosť daňovníka platiť mesačné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie vo výške 1/12 predpokladanej dane. Mesačné preddavky na daň boli splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Potom výška mesačnej splátky, vzhľadom na údaj kolónky 52 daňového priznania za rok 2010, predstavuje sumu 9.481,60 Eur, ktorú bol povinný v mesačných splátkach daňový subjekt zaplatiť do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

V prejednávanej veci je predmetom účtovania úrok z omeškania za oneskorené zaplatenie preddavku na daň na mesiac júl 2011, ktorého splatnosť nastala do konca mesiaca júl 2011. Daňový subjekt sa dostal do omeškania s platením mesačného preddavku. Omeškanie s platením mesačného preddavku na júl 2011 trvalo do 31.01.2012, t.j. do dátumu podania daňového priznania k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2011, s poukazom na ustanovenie § 156 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.

Podaním daňového priznania k dani z motorových vozidiel za rok 2010 a v ňom vyčísleného preddavku na daň v kolónke 52, daňový subjekt určil východiská pre určenie preddavkov na daň na ďalšie zdaňovacie obdobie - rok 2011 podľa § 91 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2011.

Podľa názoru krajského súdu, daňový subjekt najneskôr do 31.01.2012, teda do konca lehoty na podanie daňového priznania na daň z motorových vozidiel za rok 2011 (§ 90 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z.), mohol účinne meniť výšku preddavkov na daň na rok 2011, a to podaním dodatočného daňového priznania v lehote do 31.01.2012, keď len na základe takto podaného dodatočného daňového priznania, mohol správca dane na základe žiadosti daňového subjektu prehodnotiť výšku mesačných preddavkov na daň na rok 2011, ale len tých mesačných preddavkov, ktorých omeškanie s platením dosiaľ nenastalo. Pokiaľ daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2010 až 13.03.2012, údaje výšky dane za zdaňovacie obdobie 2010 v dodatočnom daňovom priznaní už nemohli ovplyvniť výšku preddavkov na daň na zdaňovacie obdobie 2011, keď východiská pre určenie preddavkov na daň na rok 2011 boli žalobcom (daňovým subjektom) určené v obsahu podaného daňového priznania k dani z motorových vozidiel za rok 2010, ktoré podal žalobca 31.01.2011. Daňový subjekt podaním dodatočného daňového priznania za rok 2010, ktoré podal po 31.01.2012, nemôže ovplyvniť výšku preddavkov, ktoré mal platiť podľa daňového priznania z r. 2010 a ktorých splatnosť nastala pred podaním dodatočného daňového priznania, ani podaním dodatočného daňového priznania za rok 2011, na ktoré poukázal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Keďže povinnosť daňového subjektu na platenie preddavkov na daň na obdobie 2011 trvala v čase splatnosti preddavku, z ktorého účtoval daňový subjekt úrok z omeškania a aj počas celej doby omeškania s platením preddavku, teda do 31.01.2012 a počas celej doby omeškania s platením preddavku na daň za júl 2011 nenastala zmena rozhodujúcich skutočností pre určenie výšky preddavku, nemôžu skutočnosti, ktoré nastali po 31.01.2012, teda podanie dodatočného daňového priznania za rok 2010 dňa 13.03.2012, ovplyvniť výšku preddavkov na daň na zdaňovacie obdobie 2011.

Výklad žalobcu sa javí súdu ako účelový, keď žalobca sám svojím postupom spôsobil, že označil výšku preddavkov na daň v daňovom priznaní za rok 2010 vo vyššej čiastke. Žalobca ako podnikateľský subjekt podniká v oblasti dopravy, je predpoklad, že pozná svoj vozový park a má prehľad o svojej podnikateľskej činnosti a jeho využívaní. Je nepochopiteľné, že až v r. 2012, kedy podal dodatočné daňové priznanie, sa o skutočnom využívaní svojich motorových vozidiel dozvedel a tým aj o výške skutočnej daňovej povinnosti na dani z motorových vozidiel za r. 2010. Aj keby krajský súd vylúčil účelovosť tohto tvrdenia, žalobca nesie podnikateľské riziko, ktoré v sebe obsahuje aj zodpovednosť za neprofesionálny prístup k výkonu podnikateľskej činnosti, či už samotných konateľov, poverených osôb alebo zamestnancov žalobcu a preto musí niesť zodpovednosť za dôsledky nezodpovedného a neprofesionálneho konania, ktorým je vyrubenie úroku z omeškania za oneskorenú úhradu preddavkov na dani z motorových vozidiel.

Krajský súd napadnuté rozhodnutie preskúmal aj z hľadiska aplikácie § 165 ods. 2 v spojení s ustanovením § 165b ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. a dospel k záveru, že právna úprava sankcionovania daňového subjektu za oneskorené zaplatenie preddavku na daň upravená v § 35b, § 35b ods. 1 písm. e) a § 35b ods. 2-11 zákona č. 511/1992 Zb., nie je pre daňový subjekt priaznivejšia, to znamená, že aplikácia § 156 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov žalovaným bola súladná so zákonom (výpočet úroku z omeškania za oneskorenú úhradu preddavku je rovnaký tak pri výpočte podľa ust. zákona č. 511/1992 Zb. ako aj podľa zákona č. 563/2009 Z.z.).

Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca v konaní nemal úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.