KSZA/14Cob/68/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/68/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214214113 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:7214214113.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: EUROVIA SK, a.s., so sídlom Osloboditeľov 66, 040 17 Košice, IČO: 31 651 518, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Šálym, advokátom, so sídlom O. XX, XXX XX L., proti žalovanému: Terrafound-knm spol. s r.o., so sídlom Dubská cesta 21/2720, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 45 929 076, o zaplatenie 10.000,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/276/2014-88 zo dňa 15. decembra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/276/2014-88 zo dňa 15. decembra 2015 po tvrdzuje.

Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,49 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 16.08.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,025% za každý deň omeškania zo sumy 10.000,49 Eur od 16.08.2013 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 709,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.726,97 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Okresný súd vo veci vydal dňa 27.10.2014 platobný rozkaz č.k. 10Rob/313/2014-40. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný „v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vyplatením zádržného, nakoľko navrhovateľ si riadne nesplnil povinnosť podľa Zmluvy o dielo a neodstránil vady v lehote do 31.05.2013, čím vznikla odporcovi škoda. Navrhovateľa odporca vyzýval na odstránenie vád a keď nereagoval, bol nútený odstrániť vady na svoje náklady. K tomuto donútil odporcu investor, ktorý hrozil vysokými pokutami, pokiaľ vady hneď neodstránia. Spoločnosti ROMSTAV s.r.o., ktorú na to odporca objednal, na základe faktúry č. 29/2013 zaplatil 4.801,04 € za práce a spoločnosti CESTY NITRA, a.s., Murgašova 6, 949 78 Nitra, ktorá dodala asfalt, odporca uhradil 4.847,04 €. Navrhovateľ síce prišiel na odstránenie vád, ale až na naliehanie odporcu, pričom iba finišerom zarovnal väčšie výtlky. Podľa Zmluvy o dielo si odporca účtuje aj zmluvnú pokutu vo výške 348,60 € za omeškanie navrhovateľa s odstránením nedostatkov podľa bodu 9.3 Zmluvy o dielo za 21 dní, nakoľko navrhovateľ nesplnil povinnosť do 31.05.2013, ale až 21.06.2013, a to iba čiastočne. Vzniknutú škodu si odporca kompenzuje so zádržným."

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pojednávania, ktoré bolo nariadené na 15.12.2015, sa žalovaný nezúčastnil. Doručenie predvolania na termín pojednávania mal riadne a včas vykázané, ako vyplýva z č.l. 61 spisu. Elektronickým podaním doručeným okresnému súdu v deň pojednávania (č.l. 70 a nasl. spisu) žalovaný „ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom termíne pojednávania z dôvodu neočakávaných problémov na strane konateľa odporcu, ktoré mu neumožňujú sa pojednávania zúčastniť. O odročenie pojednávania odporca nepožiadal. V elektronickom podaní doručenom súdu dňa 15.12.2015 odporca zároveň uviedol, že navrhovateľ nenastúpil na odstránenie vád včas a časť vád odstránila firma ROMSTAV s.r.o. s materiálom dodaným od CESTY NITRA, a.s. Za nepravdivé označil tvrdenie, že odporca neposkytol navrhovateľovi súčinnosť na odstránenie vád. 28.05.2013 o 14,00 hod. odporca na stavbe bol, ale za navrhovateľa nikto neprišiel. Rovnako nie je pravdou, že odporca neurgoval navrhovateľa alebo že mu nezdvíhal telefóny, resp. nepreberal poštu. Odporca nemá vedomosť o žiadnej vrátenej zásielke. Nemôže sa k tomu vyjadriť, nakoľko súd mu neposlal prílohy, ktoré mali byť pripojené k vyjadreniu z 30.01.2015 (súd konštatuje, že písomné vyjadrenie navrhovateľa z 30.01.2015 spolu s prílohou č.l. 54-59 spisu bolo doručované odporcovi spolu s predvolaním na termín pojednávania, ako to vyplýva z č.l. 61 spisu). Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ nastúpil na odstránenie vád až po tom, čo odporca musel zavolať inú firmu, aby po navrhovateľovi odstránila vady a iné nedostatky, nakoľko hrozilo, že investor bude od odporcu požadovať zaplatenie sankcií. Pokiaľ ide o prístup na stavbu, tak tento bol neobmedzený, nakoľko sa jednalo o lesnú cestu. Nie je preto pravdivé, že odporca neposkytol navrhovateľovi súčinnosť spočívajúcu v prístupe na stavbu a rovnako navrhovateľ vedel, o aké vady išlo a preto nebolo potrebné stanovovať postup ich odstránenia. Rovnako označil odporca za nepravdivé tvrdenia, že do podania návrhu nikdy nenamietal, že navrhovateľ vady diela riadne neodstránil, pričom poukázal na vyjadrenie k výzve na úhradu z 03.01.2014. Navrhovateľ sa snaží navodiť dojem, že si riadne splnil svoje povinnosti, avšak to nie je pravda. Vady boli odstránené, ale odstraňoval ich ROMSTAV s materiálom z CESTY NITRA a až potom prišiel navrhovateľ, ktorý finišerom zarovnal výtlky. K otázke, prečo ROMSTAV vykonal 200 m2 a reklamovaných bolo 1.130 m2, sa môže vyjadriť majster na stavbe, ktorý bol pri vykonávaní opráv G. T., ktorého odporca navrhol vo veci vypočuť ako svedka. Nakoľko odporca si nebol istý, či bolo zádržné riadne kompenzované, zaslal navrhovateľovi pre istotu ešte jeden zápočet, ktorý v prílohe predložil. Vzájomné pohľadávky navrhovateľa a odporcu vo výške, ktorej sa kryjú, tak odporca považuje za zaniknuté. Na pojednávaní dňa 15.12.2015 súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti odporcu."



4. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 12.11.2012 Zmluvu o dielo (č.l. 9 a nasl. spisu), predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - asfaltovanie lesnej cesty v rozsahu a zložení podľa požiadavky objednávateľa s podrobným rozsahom a druhom prác uvedeným v podrobnom rozpočte, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o dielo. Termín realizácie predmetu zmluvy bol dojednaný od 13.11.2012 do 20.11.2012. Cena za zhotovenie diela bola dojednaná podľa rozpočtu vo výške 150.000,- Eur bez DPH. Platobné podmienky úhrady ceny za zhotovenie diela boli dojednané v čl. VI. Zmluvy o dielo, pričom z bodu 6.8 vyplývalo dojednanie, že objednávateľ zadrží čiastku 10% z každej fakturovanej čiastky bez DPH do doby ukončenia diela ako kauciu za včasnosť a kvalitu realizovaných prác. Úhrada zadržanej čiastky bude realizovaná až po prevzatí diela bez vád a nedorobkov alebo po odstránení vád a nedorobkov, ak má dielo pri odovzdaní vady, a to do 15 dní odo dňa odovzdania diela alebo 15 dní odo dňa odstránenia vád a nedorobkov, ak má dielo pri odstránení vady. V čl. IX označenom ako zmluvné pokuty bolo v bode 9.2 dojednané, že pokiaľ objednávateľ neuhradí faktúru v lehote splatnosti, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,025% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V bode 9.3 bolo ďalej dojednané, že pokiaľ zhotoviteľ neodstráni vady v termíne podľa bodu 7.5, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 16,60 Eur za každý deň z omeškania. V zmysle čl. VII. bod 7.5 zhotoviteľ sa zaviazal začať s odstraňovaním prípadných vád predmetu plnenia v zmysle bodu 7.3 a 7.4 do 10 dní, pokiaľ to dovoľujú poveternostné podmienky od uplatnenia oprávnenej reklamácie objednávateľa vady odstrániť. Termín odstránenia vád sa dohodne písomnou formou.

5. Žalobca predložil okresnému súdu protokol o odovzdaní a prevzatí diela (č.l. 17 a nasl. spisu) týkajúci sa diela LC Rákovo, časti stavby asfaltová cesta ACo 16 - R10 hr. 55mm - 17.000 m2, odkazujúci na číslo zmluvy podľa evidencie objednávateľa a zhotoviteľa 4916.2080030KHA, ktoré je uvedené aj na Zmluve o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným (č.l. 9 a nasl. spisu). Z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela vyplýval dátum začatia preberacieho konania 19.11.2012, dátum ukončenia preberacieho konania 19.11.2012. V protokole boli perom vpísané zistené vady a nedorobky pod bodom 11. nedorobok 1.130 m2. V bode 12. je uvedený termín odstránenia vád a nedorobkov do 31.05.2013. Protokol je opatrený nečitateľnými podpismi. „Listom z 30.07.2013 (č.l. 21 spisu) navrhovateľ oznámil odporcovi, že v zmysle Zmluvy o dielo z 12.11.2012 odstránil závadu na stavbe Lesná cesta Rákovo a požiadal odporcu o potvrdenie, že závada bola odstránená. Predmetná listina je opatrená pečiatkou odporcu spolu s nečitateľným podpisom pri texte potvrdzujem odstránenie závad na stavbe LC Rákovo: Igor Janiš - konateľ. V rámci listiny označenej ako inventarizácia pohľadávok - uznanie záväzku (č.l. 22 spisu) odporca ako dlžník potvrdil, že záväzok vyplývajúci z faktúry s variabilným symbolom 58011615838, č. dokladu 68000075 uznáva čo dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť s tým, že potvrdzuje zostatok 179.999,78 € k 31.12.2012, so splatnosťou sumy 169.999,29 € 31.12.2012 a sumy 10.000,49 € 31.05.2013. Úhradu časti ceny za dielo vo výške 169.999,29 € navrhovateľ preukázal výpisom z účtu na č.l. 23 spisu."

6. Okresný súd mal preukázané, keďže uvedené nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to uzatvorením Zmluvy o dielo č. 4916.2080030KHA/01 dňa 12.11.2012, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa zhotoviť dielo špecifikované v čl. III. Zmluvy o dielo v dojednanom čase plnenia od 13.11.2012 do 20.11.2012 za dojednanú cenu 150.000,- Eur bez DPH. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania založený Zmluvou o dielo okresný súd vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov posúdil ako vzťah obchodnoprávny podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako zmluvu o dielo uzatvorenú podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaný v priebehu konania nenamietal, že žalobca dielo v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo vykonal a odovzdal žalovanému a žalovaný toto dielo prevzal dňa 19.11.2012 tak, ako to vyplývalo z predloženého protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, ktorý je súčasťou spisového materiálu na č.l. 17 a 18 spisu. Z obsahu protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zároveň vyplýva „ako zistená vada nedorobok v rozsahu 1.130 m2 a uvedený termín odstránenia tohto nedorobku do 31.05.2013. Tieto skutočnosti ako ani dojednaná lehota na odstránenie vymedzeného nedorobku do 31.05.2013 neboli medzi účastníkmi konania sporné. Cenu za vykonané dielo navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou s variabilným symbolom 5801161538 (č.l. 19 spisu) v celkovej výške 179.999,78 €. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca uhradil časť ceny za navrhovateľom realizované dielo v sume 169.999,29 € a v súlade s dojednaním v čl. VI. bod 6.8 Zmluvy o dielo zadržal časť fakturovanej ceny diela vo výške 10.000,49 €, ktorú bol povinný uhradiť navrhovateľovi do 15 dní odo dňa odstránenia vád a nedorobkov tak, ako tieto vyplývajú z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela z 19.11.2012."

8. Okresný súd konštatoval, že z predloženého protokolu o odovzdaní a prevzatí diela vyplýva, že žalobca sa zaviazal zistený nedorobok odstrániť do 31.05.2013. Pokiaľ žalobca ďalej v priebehu konania poukazoval na dohodu medzi žalovaným a investorom diela, v zmysle ktorej žalovaný mohol vady diela odstraňovať do júla 2013 a z tohto dôvodu aj žalobca odstraňoval vady v neskoršom termíne, ktorá skutočnosť mala vyplývať z predloženého zápisu z pracovného stretnutia (č.l. 59 spisu), tak podľa okresného súdu dojednanie medzi žalovaným a hlavným investorom diela o lehote na odstraňovanie vád diela nemalo vplyv na obsah vzájomných dojednaní žalobcu a žalovaného, v zmysle ktorých sa žalobca zaviazal odstrániť zistený nedorobok diela v lehote do 31.05.2013. Iná dohoda medzi žalobcom a žalovaným, ktorých zmluvný vzťah je samostatný a nie je priamo závislý na obsahu zmluvného vzťahu medzi žalovaným a hlavným investorom diela, o lehote na odstránenie nedorobkov diela preukázaná nebola. Z vyjadrenia žalobcu a zhodného tvrdenia žalovaného vyplynulo, že zistený nedorobok žalobca odstránil 21.06.2013. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania namietal, že k odstráneniu nedorobkov zo strany žalobcu došlo len čiastočne, nie v celom rozsahu, resp. že na výzvy na odstránenie vád zo strany žalovaného žalobca nereagoval a žalovaný bol nútený zistené nedorobky dať si odstrániť sám na vlastné náklady, tak tieto tvrdenia žalovaného považoval okresný súd za účelové a vykonaným dokazovaním nepreukázané. „Na preukázanie uvedených tvrdení odporca neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Na druhej strane navrhovateľ predložil listinu zo dňa 30.07.2013 označenú ako oznámenie o odstránení závad (č.l. 21 spisu), z obsahu ktorej vyplýva oznámenie navrhovateľa odporcovi, že navrhovateľ odstránil závadu na stavbe Lesná cesta Rákovo a potvrdenie konateľa odporcu Igora Janiša o odstránení závad na LC Rákovo zo strany navrhovateľa. Obsah tejto listiny nebol zo strany odporcu osobitne namietaný, resp. spochybnený. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že zo strany navrhovateľa došlo k odstráneniu zistených nedorobkov v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí diela najneskôr ku dňu spísania tejto listiny 30.07.2013, pričom v konaní nebolo preukázané, že by zistené nedorobky neboli zo strany navrhovateľa odstránené riadne, resp. v požadovanom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, odporca bol povinný v súlade s dojednaním obsiahnutým v čl. VI. bod 6.8 Zmluvy o dielo zadržanú časť fakturovanej ceny diela vo výške 10.000,49 € zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní odo dňa odstránenia vád a nedorobkov, t.j. najneskôr do dňa 15.08.2013. V konaní pritom nebolo preukázané, že by zadržanú časť ceny za dielo odporca navrhovateľovi uhradil. Odo dňa nasledujúceho, t.j. od 16.08.2013 sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi a navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania a zároveň v ustanovení čl. IX. bod 9.2 Zmluvy o dielo platne dojednanej zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti objednávateľa uhradiť faktúru v lehote jej splatnosti vo výške 0,025% z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 16.08.2013 až do zaplatenia." Obsahom procesnej obrany žalovaného v prejednávanej veci bolo tvrdenie, že žalobca si riadne nesplnil povinnosť podľa Zmluvy o dielo odstrániť vady v lehote do 31.05.2013, čím vznikla žalovanému škoda. Nakoľko žalobca nereagoval na výzvy žalovaného na odstránenie vád, žalovaný bol nútený odstrániť vady na vlastné náklady, v dôsledku čoho vynaložil sumu 4.801,04 Eur za práce vykonané spoločnosťou ROMSTAV s.r.o. a sumu 4.847,04 Eur za materiál dodaný v tejto súvislosti spoločnosťou CESTY NITRA, a.s.

9. K obrane žalovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že nároky objednávateľa v prípade vadného plnenia zo Zmluvy o dielo sa spravujú § 436 - 441 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 564 Obchodného zákonníka. Konkrétne nároky objednávateľa sú závislé od toho, či vadným vykonaním diela došlo k porušeniu zmluvy o dielo podstatným spôsobom (§ 436 ods. 1 Obchodného zákonníka) alebo nepodstatným spôsobom (§ 437 ods. 1 Obchodného zákonníka). Objednávateľ zároveň musí nároky z vád diela uplatniť u zhotoviteľa postupom vyplývajúcim z § 436 a § 437 Obchodného zákonníka pri zohľadnení aj notifikačnej povinnosti a následkov jej nesplnenia v zmysle § 562 Obchodného zákonníka. V prípade, že objednávateľ ako zodpovednostný nárok uplatní právo požadovať odstránenie vád diela a zhotoviteľ tieto neodstráni, objednávateľ má právo za splnenia zákonných predpokladov požadovať primeranú zľavu z ceny diela alebo od zmluvy odstúpiť (§ 436 ods. 2, § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka), pričom v prípade odstúpenia od zmluvy o dielo dochádza k vysporiadaniu vzájomných nárokov zmluvných strán postupom podľa § 351 Obchodného zákonníka. Objednávateľ zo zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka má právo odstrániť sám vady diela, alebo nechať si ich odstrániť iným subjektom a domáhať sa od zhotoviteľa náhrady nákladov tohto odstránenia, len ak takýto spôsob vysporiadania nárokov zo zodpovednosti za vady diela bol medzi zmluvnými stranami dojednaný, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. „Náhrady nákladov vynaložených na odstránenie vád diela sa pritom navrhovateľ nemôže domáhať ani titulom náhrady škody podľa ust. § 373, resp. § 380 Obchodného zákonníka, nakoľko tomu bráni ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ objednávateľ neuplatnil nároky zo zodpovednosti za vady diela, nemôže sa domáhať náhrady škody vzniknutej mu z vadného plnenia zhotoviteľa v rozsahu, v ktorom sa mohol domôcť uspokojenia uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Takýto postup ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka výslovne vylučuje. Mohol by sa prípadne domáhať len náhrady ďalšej (následnej) škody, vzniknutému v dôsledku vadného plnenia zhotoviteľa (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.04.2004 sp. zn. 29Odo/556/2003). Z obsahu Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi konania nevyplýva, že by odporca bol oprávnený zistené nedorobky diela odstraňovať sám na vlastné náklady a následne sa domáhať od navrhovateľa úhrady takto vynaložených nákladov. Zároveň, ako vyplýva zo skutočností vyššie uvedených, v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ riadne a v požadovanom rozsahu neodstránil nedorobky diela v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, hoci po účastníkmi dojednanom termíne do 31.05.2013. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by vykonané práce zo strany spoločnosti ROMSTAV s.r.o., resp. materiál účtovaný spoločnosťou CESTY NITRA, a.s. v zmysle odporcom predložených listinných dôkazných prostriedkov súviseli práve s odstraňovaním nedorobkov diela v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Pokiaľ by však aj súviseli, odporca by nebol z vyššie uvedených dôvodov oprávnený domáhať sa ich náhrady voči navrhovateľovi titulom nároku na náhradu škody. Súd nepovažoval za potrebné pre meritórne rozhodnutie vykonávať výsluch odporcom označeného svedka G. T. k otázke" prečo ROMSTAV vykonal 200 m2 a reklamovaných bolo 1.130 m2. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že odporca nepreukázal tvrdenia obsiahnuté v jeho procesnej obrane ohľadne existencie kompenzabilnej pohľadávky voči navrhovateľovi titulom nároku na náhradu škody v sume 9.648,08 €."

10. V rámci procesnej obrany v prvostupňovom konaní žalovaný ďalej uvádzal, že si uplatňuje voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 348,60 Eur za omeškanie s odstránením nedostatkov podľa bodu 9.3 Zmluvy o dielo za 21 dní, nakoľko žalobca nesplnil svoju povinnosť do 31.05.2013, ale až 21.06.2013. Okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca nedorobky v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí diela odstránil skôr ako dňa 21.06.2013. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by k odstráneniu zistených nedorobkov po dojednanom termíne 31.05.2013 došlo v dôsledku skutočností na strane žalovaného, ktorý žalobcovi nemal na odstránenie nedorobkov poskytnúť potrebnú súčinnosť. Tieto tvrdenia žalobcu uvedené primárne v písomnom vyjadrení k odporu z 30.01.2015 žalobca v konaní nepreukázal. „Navrhovateľ v konaní nepreukázal, na akú konkrétnu súčinnosť mal byť odporca pri odstraňovaní nedorobkov diela povinný, ktorú by navrhovateľovi neposkytol." Zároveň na dojednaný termín odstránenia nedorobkov diela zhotovovaného žalobcom nemala vplyv dohoda o odstraňovaní vád diela medzi žalovaným a hlavným investorom diela Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Pre prípad porušenia povinnosti zhotoviteľa odstrániť vady diela v dojednanom termíne bola medzi zmluvnými stranami v zmysle čl. IX. bod 9.3 Zmluvy o dielo platne dojednaná zmluvná pokuta vo výške 16,60 Eur za každý deň omeškania. Okresný súd konštatoval, že súčasťou odporu proti platobnému rozkazu nebol prejav vôle žalovaného, ktorým by uplatnil svoju pohľadávku titulom nároku na zmluvnú pokutu vo výške 348,60 Eur voči žalobcovi na započítanie. Z obsahu odporu proti platobnému rozkazu výslovne vyplývalo, že so zádržným žalovaný „kompenzuje len vzniknutú škodu, ktorou označoval náklady uhradené spoločnosti ROMSTAV s.r.o. v sume 4.801,04 € a spoločnosti CESTY NITRA, a.s. v sume 4.847,04 €. Prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomným pohľadávok navrhovateľa a odporcu vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 348,60 € je obsiahnutý až v písomnosti označenej ako zápočet pohľadávok zo dňa 11.12.2015, ktorá bola nascanovaná prílohou elektronického podania odporcu doručeného súdu dňa 15.12.2015 ako podania, ktoré bolo uskutočnené bez zaručeného elektronického podpisu. V konaní pritom nebolo preukázané, že by sa predmetný prejav vôle odporcu obsiahnutý v písomnom zápočte pohľadávok zo dňa 11.12.2015 ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci dostal do dispozičnej sféry navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v konaní nebol preukázaný účinný prejav vôle odporcu smerujúci k započítaniu vo vzťahu k pohľadávke na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 348,60 €, ktorý by sa ako jednostranný adresovaný právny úkon dostal do dispozičnej sféry navrhovateľa, a preto procesnú obranu odporcu aj v tejto časti nepovažoval za dôvodnú." Okresný dospel k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ho považoval za nesprávny, pretože podľa žalovaného okresný súd jednostranne prijal iba tvrdenia žalobcu - spoločnosti EUROVIA SK, a.s., ktorého zástupca „buď úmyselne klame, ale nemá vedomosť čo sa na diele pri odstraňovaní vád skutočne odohralo. Navrhovateľ bol niekoľkokrát upozorňovaný a vyzývaný, aby nastúpil a vady odstránil. A boli to jeho vady, nedorobky a nedostatky, nie naše. Právny zástupca sa pritom na pojednávaní vyjadril, že sa DOMNIEVA, že nákladové faktúry, ktoré sme predložili sa týkali inej časti diela. To všetko nie je pravda a sú to nepodložené domnienky. Keď navrhovateľ nereagoval na naše urgencie a výzvy a otvorene povieme, že bez ospravedlnenia odignoroval termín 28.5.2013, nemali sme inú možnosť, ako začať vady odstraňovať sami za pomoci subdodávateľov. Jediné, čo navrhovateľ urobil je to, že pred koncom prác prišiel a finišerom zarovnal výtlky. To aké práce tomu predchádzali navrhovateľ zjavne nechce priznať, pretože vie, že väčšinu prác urobil niekto iný."

12. V odvolaní žalovaný uviedol, že ďalšie pochybenie okresného súdu tkvelo podľa neho v závere, že žalovaný nebol oprávnený započítať si náhradu škody, pretože tomu bráni § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka. Do pozornosti okresného súdu žalovaný v odvolaní dal, že sa domáhal odstránenia vád u žalobcu „(preukázateľný je minimálne list z 22.5.2013), ale navrhovateľ nereagoval." Zdôraznil, že domáhať zľavy sa nemohol, lebo to vylučovala zmluva. Odstúpiť od zmluvy tiež nechcel, lebo by prišiel o záruku. „Aké riešenie nám potom zostávalo??? Zo strany investora jasne hrozili pokuty, takže sme nemali inú možnosť ako konať." Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že právny zástupca žalobcu neustále odkazoval na podpísaný preberací protokol. „Pýtam sa súdu. Boli vady odstránené? Boli! Prečo by sme nepodpísali preberací protokol, keď už vady neexistovali? To však neznamená, že má nárok na zádržné. To zaniklo zápočtom. Ak právny zástupca poprel, že zápočet dostali tak opäť buď účelovo klame, alebo nemá všetky informácie. Zápočet určite dostali, pretože sa obálka nevrátila. Súdu sme poslali do mailu aj doklady ako prílohu. Pre istotu znova prikladáme podací lístok zo dňa 11.12.2015, z ktorého je jasné, že list odišiel. Do 15.12. kedy bolo pojednávanie musel prísť aj 2x."

13. Žalovaný v odvolaní namietal pochybenie okresného súdu, že „mu neboli poslané prílohy. Nevieme ako súd prišiel na to, že v obálke boli, pretože neboli. Okrem predvolanky na pojednávanie a vyjadrenia advokáta (bez príloh) v obálke už nič iné nebolo. Navrhovateľ dobre vie, že sme investovali do odstraňovaní vád vlastné finančné prostriedky, ale aj tak pýta peniaze za niečo čo riadne neurobil." Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 38Cb/276/2014 zo dňa 15.12.2015 zrušil.

14. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní právneho zástupcu, ktoré odvolanie žalobca považoval za nedôvodné a žalovaným uvádzané dôvody nijako nepreukazovali nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu. Žalovaný navyše v odvolaní uvádzal iba vlastné tvrdenia, ktoré však neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca údajne neodstránil vady diela, a to ani na základe opakovaných výziev žalovaného, a preto bol údajne nútený vady odstrániť sám. Podľa žalovaného Protokol o odstránení vád diela nebolo možné považovať za dôkaz o odstránení vád diela žalobcom, lebo tento žalovaný vraj podpísal len preto, že vady diela boli fakticky odstránené (aj keď podľa tvrdenia žalovaného ich on odstránil sám) a podpisom Protokolu o odstránení vád žalovaný len „deklaroval" faktický stav, že vady diela sú odstránené. Takéto tvrdenia žalovaného považoval žalobca za zmätočné a absurdné. Žalovaný v priebehu konania nepredložil žiadny relevantný doklad o tom, že by žalobca neodstránil reklamované vady diela a ani doklad o tom, že tieto vady reálne odstránil žalovaný. V odvolaní žalovaný nepoukazoval na žiadne dôkazy, ktoré by mali potvrdiť jeho tvrdenia, v priebehu konania ale predložil doklady - faktúry od spoločnosti ROMSTAV s.r.o. a CESTY Nitra a.s. o realizácii nejakých prác a dodaní obaľovanej zmesi, ktoré podľa tvrdenia žalovaného mali preukazovať odstránenie vád žalovaným prostredníctvom tretích osôb. Tieto doklady však žalobca považoval za účelové a zmätočné, nakoľko z nich nevyplývalo odstránenie vád žalovaným. Tak ako už uviedol žalobca v priebehu konania, z dokladov predložených žalovaným, ktoré majú preukázať, že žalobca vady neodstránil a tieto boli odstránené treťou osobou, nevyplývalo, že spoločnosť ROMSTAV s.r.o., skutočne realizovala opravu - práce, ktorými by boli odstránené vady, ktoré mal odstraňovať žalobca. Žalobca už v priebehu konania poukázal na skutočnosť, že z predložených dokladov vyplývalo len to, že spoločnosť ROMSTAV s.r.o. mala zrealizovať práce len na ploche cca 200 m2. Tejto ploche zodpovedalo aj množstvo zakúpenej obaľovanej zmesi, dodanej spoločnosťou CESTY Nitra a.s. Žalovaným predložené doklady tak dokladovali len realizáciu prác v rozsahu cca 200 m2, pričom ale reklamované vady boli v rozsahu 1130 m2. Aj táto skutočnosť podľa žalobcu potvrdzovala účelovosť a nepravdivosť tvrdení žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že na diele „Lesná cesta Rakovo - Pokládka živičných asfaltov" žalobca realizoval len čiastkové práce dohodnuté v Zmluve o dielo a realizáciu zvyšnej časti diela si zabezpečoval samotný žalovaný, či už sám alebo prostredníctvom tretích osôb, žalobca vyslovil v priebehu konania názor, že ak aj boli fakturované práce spoločnosťou ROMSTAV s.r.o. skutočne zrealizované, z popisu prác vyplývalo, že tieto práce boli zrejme realizované pri odstraňovaní iných vád diela, ako boli vady, ktoré odstraňoval žalobca. Žalobca bol preto presvedčený, že žalovaný účelovo a zámerne predložil doklady, ktorými boli účtované práce a dodávka obaľovanej zmesi, ktoré sa týkali odstraňovania iných vád, ako vád, ktoré mal odstrániť žalobca a v odpore účelovo tvrdí, že fakturovanými prácami boli odstránené vady, ktoré údajne neodstránil žalobca. Žalovaný v odvolaní nijako túto nejasnosť v ním predložených dokladoch nevysvetlil a v odvolaní len opakovane tvrdil, že žalobca vady neodstránil, ale žiadny relevantný dôkaz o tejto skutočnosti nepredložil. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca nereagoval na viaceré výzvy na odstránenie vád, a to bol vraj dôvod, prečo žalovaný musel pristúpiť k odstráneniu vád prostredníctvom tretích osôb. V odvolaní žalovaný zároveň uvádza, že preukázateľná bola minimálne výzva zo dňa 22.5.2013. Žalobca v tejto súvislosti uvádzal, že list, ktorý žalovaný zaslal žalobcovi dňa 22.5.2013 a v ktorom urgoval odstránenie reklamovaných vád, bol zaslaný ešte v čase, keď žalobca nebol v omeškaní s odstránením vád, nakoľko vady mali byť odstránené v termíne do 31.5.2013. Tento list preto v žiadnom prípade nebolo možné považovať za dôkaz o neodstránení vád žalobcom. Okrem tohto listu žalovaný (ako sám potvrdzoval v odvolaní) nezaslal žalobcovi žiadnu ďalšiu výzvu na odstránenie vád diela alebo upozornenie, že vady odstráni sám, prostredníctvom tretích osôb. Ak by žalobca naozaj neodstránil vady diela, tak žalovaný bol povinný ho minimálne upozorniť na skutočnosť, že vady odstráni prostredníctvom tretích osôb, čo však nikdy neurobil. Okrem skutočnosti, že zo strany žalovaného neboli predložené žiadne relevantné dôkazy o neodstránení vád žalobcom, žalobca v priebehu konania opakovane poukazoval na to, že žalovaný písomne potvrdil úplné odstránenie vád, a to v Potvrdení o odstránení vád zo dňa 30.7.2013. V písomnom potvrdení o odstránení vád žalovaný neuviedol žiadne nedostatky v odstraňovaní vád a nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že by žalobca vady riadne neodstránil, alebo že by vady za žalobcu boli odstránené žalovaným, resp. inou osobou. Z potvrdenia o odstránení vád jednoznačne vyplývalo, že reklamované vady boli riadne a v celom rozsahu žalobcom odstránené. „Dôkaz: Potvrdenie o odstránení vád zo dňa 30.7.2013". 15. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca zvýraznil, že ak žalovaný uviedol, že Protokol o odstránení vád diela nebolo možné považovať za dôkaz o odstránení vád diela žalobcom, lebo tento žalovaný „vraj podpísal len preto, že „vady diela boli fakticky odstránené" a podpisom Protokolu o odstránení vád žalovaný len „deklaroval" faktický stav, že vady diela sú odstránené. Z protokolu údajne nevyplýva, že vady odstránil žalobca. Takéto tvrdenie žalovaného je podľa názoru žalobcu absurdné a je vôbec ťažko predstaviteľné, že žalovaný ako spoločnosť, ktorá pôsobí v oblasti stavebníctva od roku ...., podpisuje ako objednávateľ pre zhotoviteľov protokoly alebo doklady o odstránení vád diela len preto, že vady sú „fakticky" odstránené a je jedno či ich riadne odstránil zhotoviteľ alebo ich musel namiesto zhotoviteľa odstrániť objednávateľ." Protokol alebo zápis o odstránení vád diela je štandardný dokument, ktorý vždy slúži ako doklad o tom, že vady diela boli zhotoviteľom odstránené. Podpisom protokolu o odstránení vád objednávateľ vždy potvrdzuje odstránenie vád zhotoviteľom. Ak zhotoviteľ vady neodstráni riadne alebo v celom rozsahu, objednávateľ protokol o odstránení vád nepodpíše alebo v ňom minimálne uvedie nedostatky, týkajúce sa odstraňovaných vád diela. „V Protokole (Oznámení) o odstránení vád, ktorý žalovaný riadne podpísal, je výslovne uvedené, že „spoločnosť (EUROVIA SK, a.s.) odstránila vady na diele", takže tvrdenie žalovaného, že potvrdenie odstránení vád podpísal len preto, že vady boli „fakticky odstránené" vyznieva v tejto súvislosti minimálne prekvapujúco. Tvrdenia žalovaného, že protokol o odstránení vád podpísal len preto, že vady boli „fakticky" odstránené, aj keď ich neodstránil žalobca ako zhotoviteľ, je preto nepravdivé, absurdné a v žiadnom prípade nepreukazuje a ani nemôže preukazovať údajné neodstránenie vád žalobcom."

16. V tejto súvislosti žalobca len poukázal na skutočnosť, že až do začatia vymáhania pohľadávky žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu a podania žaloby na okresný súd, žalovaný nikdy netvrdil ani nenamietal, že žalobca riadne neodstránil vady diela, alebo že žalovaný bol nútený odstrániť vady diela prostredníctvom tretej osoby. Prakticky až v odpore proti platobnému rozkazu, teda takmer rok po odstránení vád, žalovaný tvrdil, že žalobca údajne riadne neodstránil vady a že žalovaný bol údajne nútený odstrániť vady diela na vlastné náklady. Takéto konanie žalovaného jednoznačne poukazovalo podľa žalobcu na účelovosť a aj zjavnú nepravdivosť tvrdení žalovaného. V odvolaní žalovaný poukazoval aj na ním vykonaný „zápočet svojich pohľadávok" s pohľadávkou žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania. Zápočet, na ktorý sa žalovaný odvolával, bol zo dňa 11.12.2015 a bol okresnému súdu doručený bezprostredne pred termínom pojednávania, ktoré sa konalo dňa 15.12.2015 o 13:00 hod. Do začatia pojednávania žalobca ani jeho právny zástupca nemali vôbec vedomosť o tomto zápočte a do termínu konania (začatia) pojednávania zápočet žalobcovi doručený nebol (právny zástupca sa s ním oboznámil až priamo na pojednávaní). V súvislosti s týmto zápočtom bolo potrebné podľa žalobcu uviesť, že zápočet žalovaného nemožno v žiadnom prípade považovať za relevantný a platný právny úkon, nakoľko predmetom zápočtu je „predovšetkým pohľadávka žalovaného, ktorá reálne neexistuje, a to pohľadávka za údajné náklady na odstránenie vád diela žalovaným. Táto pohľadávka žalovanému nikdy nevznikla a preto ani nemohla byť predmetom započítania. Ak žalovaný má skutočne existujúce a splatné pohľadávky voči žalobcovi, nič mu nebráni tieto pohľadávky si kedykoľvek platne započítať voči pohľadávkam žalobcu. Žalovaným vykonaný zápočet zo dňa 11.5.2016 však relevantným a platným zápočtom nie je a je preto aj irelevantné, kedy bol žalobcovi doručený." Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného, že žalobca riadne neodstránil vady diela a žalovaný bol preto nútený odstrániť vady diela prostredníctvom tretej osoby boli nepravdivé, zavádzajúce a žalovaný nijako nepreukázal a ani ničím nezdokladoval, že by žalobca vady diela riadne neodstránil a že žalovaný bol nútený odstrániť vady na vlastné náklady. „Zo žalobcom predložených dokladov naopak jednoznačne vyplýva, že žalobca vady riadne a v celom rozsahu odstránil, čo žalovaný bez akýchkoľvek výhrad písomne potvrdil v potvrdení o odstránení vád. Žalobca má preto nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca sa zároveň v celom rozsahu pridržiava a poukazuje aj na všetky svoje doterajšie vyjadrenia v konaní, v ktorých sa podrobnejšie vyjadroval k tvrdeniam žalovaného predneseným v priebehu konania ako aj v odvolaní žalovaného." Žalobca považoval napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 15.12.2015, č.k. 38Cb/276/2014-88, ktorým žalobe vyhovel za správny a zároveň podrobne a vyčerpávajúco odôvodnený a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho ako vecne správny potvrdil.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. 18. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného 01.02.2016 (č.l. 103 a nasl. spisu), v odvolacom konaní bolo od 01.07.2016 postupované podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP). Vyplýva to z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

24. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu bolo konštatované, že napadnutý rozsudok okresného súdu je v rovine odôvodnenia koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, vyjadreným vo včas podanom odvolaní (č.l. 103 a nasl. spisu), potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil.

25. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie považuje za potrebné uviesť nasledovné.

26. Žalovaný v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že jednostranne prijal iba tvrdenia žalobcu, zdôraznil, že niekoľkokrát upozorňoval žalobcu, aby nastúpil a vady odstránil. Keďže nereagoval na urgencie a výzvy žalovaného, odignoroval termín 28.05.2013, tak žalovaný nemal inú možnosť, ako začať vady odstraňovať sám za pomoci subdodávateľov. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného sa odvolací súd oboznámil s ním použitou obranou pred súdom prvého stupňa, primárne s odporom voči vydanému platobnému rozkazu (č.l. 42 spisu), z ktorého vyplývalo, že žalovaný vyzýval žalobcu na odstránenie vád, ktorý však nereagoval, preto bol nútený odstrániť vady na vlastné náklady, a teda objednal spoločnosť ROMSTAV s.r.o., ktorej zaplatil 4.801,04 Eur za práce a spoločnosti CESTY NITRA a.s. zaplatil 4.847,- Eur. Podľa žalovaného žalobca „prišiel na odstránenie vád, avšak iba finišerom zarovnal väčšie výtlky". Poukázal na zmluvnú pokutu, ktorú si uplatnil voči žalobcovi vo výške 348,60 Eur za omeškanie s odstránením nedostatkov podľa bodu 9.3 zmluvy za 21 dní, pretože žalobca si nesplnil povinnosť do 31.05.2013 a takto vzniknutú škodu si kompenzoval so zádržným. Pred súdom prvého stupňa žalobca spochybnil obranu žalovaného vo vyjadrení, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 17.04.2015 (č.l. 54 spisu) „Z dokladov predložených žalovaným, ktoré majú preukázať, že žalobca vady neodstránil a tieto boli odstránené treťou osobou však vyplýva, že spoločnosť ROMSTAV s.r.o., ktorá údajne odstraňovala pre žalovaného vady namiesto žalobcu, realizovala opravu - práce len na ploche cca 200 m2. Tejto ploche zodpovedalo aj množstvo zakúpenej obaľovanej zmesi, dodanej spoločnosťou CESTY Nitra a.s. Žalovaným predložené doklady tak dokladujú len realizáciu prác v rozsahu cca 200 m2, pričom ale reklamované vady boli v rozsahu 1130 m2. Aj táto skutočnosť potvrdzuje účelovosť a nepravdivosť tvrdení žalovaného" (č.l. 56 spisu). Žalobca v tomto vyjadrení, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 17.04.2015 konštatoval, že žalovaný nikdy netvrdil ani nenamietal, že žalobca riadne neodstránil vady diela, alebo že žalovaný bol nútený odstrániť vady diela prostredníctvom tretej osoby, čo uviedol až v odpore, teda takmer rok po odstránení vád, pričom žalovaný podľa žalobcu začal účelovo tvrdiť, že žalobca neodstránil predmetné vady a ak by bolo tvrdenie žalovaného pravdivé, v tejto rovine, tak potom by nebol žalovaný dňa 30.07.2013 žalobcovi bez výhrad potvrdil odstránenie vád. Žalobca v tomto vyjadrení zdôraznil, že žalovaný písomne bez akýchkoľvek výhrad a námietok potvrdil žalobcovi odstránenie vád diela s tým, že žalobca vady diela riadne a v celom rozsahu odstránil. Zároveň pripojil listinný dôkaz na č.l. 59 spisu zápis z pracovného stretnutia, a tiež poukázal na mailovú korešpondenciu žalovaného, ktorá bola adresovaná okresnému súdu s tvrdením žalovaného, že nie je pravdou, že by neurgoval žalobcu a že by nepreberal poštu s tým, že nemal vedomosť o žiadnej vrátenej zásielke, ako to uviedol advokát žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 30.01.2015. Zároveň uviedol „EUROVIA, a.s. a jej advokát sa snažia navodiť dojem, že si riadne splnili svoje povinnosti, ale to nebola pravda. Vady boli odstránené, ale odstraňoval ich ROMSTAV s materiálom z CESTY NITRA a až potom prišla EUROVIA, ktorá finišerom zarovnala výtlky. To prečo ROMSTAV vykonal 200 m2 a reklamovaných bolo 1130 m2 má jednoduché vysvetlenie, ktoré môže podať majster na stavbe, ktorý bol aj pri vykonávaní opráv. Ja som na stavbe priamo nebol, preto sa nemôžem podrobne vyjadriť. Majster sa volá G. T., bytom M. U.. XXXX/X, XXX 01 L. U. G. a navrhujem ho ako svedka" (č.l. 71 spisu), ku ktorému pripojil listinný dôkaz zápočet pohľadávok na č.l. 72 spisu a korešpondenciu žalovaného žalobcovi medzi právnymi zástupcami. V súvislosti s produkovanou obranou žalovaného a argumentáciou žalobcu, po vykonanom dokazovaní okresný súd v rozsudku ustálil „Z vyjadrenia navrhovateľa a zhodného tvrdenia odporcu vyplynulo, že zistený nedorobok navrhovateľ odstránil 21.06.2013". Okresný súd tiež konštatoval, že pokiaľ žalovaný v priebehu konania namietal, že k odstráneniu nedorobkov zo strany žalobcu došlo len čiastočne, nie v celom rozsahu, resp. že na výzvy na odstránenie vád žalobca nereagoval, že žalovaný bol nútený zistiť nedorobky a zistené nedorobky si dať odstrániť sám na vlastné náklady, tak tieto tvrdenia žalovaného okresný súd po vykonanom dokazovaní na základe ustáleného skutkového stavu vyhodnotil ako účelové a nepreukázané. V odôvodnení napadnutého rozsudku zdôraznil okresný súd, že na preukázanie uvedených tvrdení žalovaný neoznačil a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Žalobca v rámci plnenia svojej dôkaznej povinnosti predložil listinu zo dňa 30.07.2013 označenú ako Oznámenie o odstránení závad, ku ktorému listinnému dôkazu okresný súd konštatoval, že obsah tohto listinného dôkazu žalovaný osobitne nenamietal ani nespochybnil. Zároveň okresný súd ako relevantný v tomto smere, teda v rovine argumentácie žalobcu v rámci uplatneného nároku, považoval i Protokol o odovzdaní a prevzatí diela, teda najneskôr ku dňu spísania listiny 30.07.2013, pričom v konaní nebolo preukázané, že by zistené nedorobky neboli žalobcom odstránené riadne, resp. v požadovanom rozsahu. V tomto smere krajský súd poukazuje na všetky vykonané dôkazy a osobitne akcentuje listinné dôkazy, ktorými bolo riadne vykonané dokazovanie okresným súdom, a to najmä na Protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 19.11.2012, oznámenie o odstránení závad zo dňa 30.07.2013 (č.l. 21 spisu) a tiež i listinný dôkaz na č.l. 22 spisu, označený ako Inventarizácia pohľadávok a uznanie záväzku, ktorý je opatrený odtlačkom pečiatky žalovaného a podpisom, ktoré uznanie záväzku bolo vo výške 179.999,78 Eur s príslušenstvom. Odvolací súd v zhode s okresným súdom, berúc do úvahy odvolacie dôvody žalovaného, a to vo väzbe na súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav veci, s dôrazom na dôkazy produkované žalovaným v priebehu prvostupňového konania, po vykonaní odvolacieho prieskumu, konštatuje, že neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, v zmysle ktorého by rozsudok okresného súdu mal byť nesprávny.

27. V odvolaní ďalej žalovaný videl pochybenie okresného súdu v aplikácii § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, s poukazom na situáciu, že zľavy sa nemohol domáhať, lebo to vylučovala zmluva a odstúpiť od zmluvy tiež nechcel, lebo by prišiel o záruku, pričom zo strany investora jasne hrozili pokuty, takže inú možnosť žalovaný nemal. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na odpor voči vydanému platobnému rozkazu a argumentáciu žalobcu v ňom, ako i na skutočnosť, že zo strany žalovaného boli tvrdené postihy- pokuty, ktoré však žiadnym spôsobom neboli preukázané, zostali len v rovine tvrdení. Ak žalovaný ďalej tvrdil, že domáhať zľavy sa nemohol, lebo to vylučovala zmluva, tak potom nie je zrejmé, z akých východísk žalovaný vychádzal a bez ďalšej konkretizácie tejto argumentácie, jej preukázania, nebolo možné ju vyhodnotiť ako argumentáciu, ktorá by mala vplyv na správnosť záverov okresného súdu, s dôrazom na skutočnosť, že okresný súd primárne v konaní, čo vyplývalo v konečnom dôsledku potom i z odôvodnenia napadnutého rozsudku, vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalovaným spochybnené v priebehu konania neboli, pričom ide o listinné dôkazy napr. na č.l. 21 spisu, listina zo dňa 30.07.2013 označená ako Oznámenie o odstránení vád. Uvedeným záverom okresného súdu potom korešpondovalo i samotné správanie a konanie žalovaného v súvislosti s listinným dôkazom na č.l. 22 spisu, z ktorého vyplývalo uznanie záväzku žalovaným čo do dôvodu a výšky, ktorý listinný dôkaz žalovaný v priebehu konania vôbec nespochybnil. Za tohto stavu potom argumentácia žalovaného v odvolaní o nemožnosti aplikácie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka okresným súdom, nemohla byť vyhodnotená ako taká, ktorá by mohla mať vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu. V podrobnostiach v tejto časti sa cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ako i na jeho poukaz na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15.04.2004 sp.zn. 29Odo/556/2003, ktorým okresný súd dotvrdzoval správnosť svojich záverov. Podľa krajského súdu je namieste tiež pripomenúť, že: ...„Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci" (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22.10.2010).

28. Ak žalovaný v rámci odvolania poukazoval na list z 22.05.2013, tak potom po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že nebolo možné sa stotožniť s touto argumentáciou žalovaného, keďže v priebehu celého prvostupňového konania tento list ako listinný dôkaz sporovými stranami produkovaný nebol a žiaden z účastníkov nenavrhol jeho vykonanie. Len pre úplnosť krajský súd poukazuje na to, že v odpore voči vydanému platobnému rozkazu ho žalovaný neuvádzal, nekonkretizoval, výzva na odstránenie vád zo dňa 22.05.2013 sa uvádza vo vyjadrení žalobcu zo dňa 30.01.2015, ktoré bolo doručené žalovanému, avšak nebol pripojený k uvedenému vyjadreniu žalobcom a následne ho ani nepripojil žalovaný k svojmu vyjadreniu zo dňa 15.12.2015, iba poukázal „priznali iba náš list zo dňa 22.05.2013" (č.l. 70 spisu). Vzhľadom k tejto skutkovej situácii, vo väzbe na ďalšie listinné dôkazy, ktoré neboli účastníkmi spochybnené, namietané, a to primárne s dôrazom na Oznámenie o odstránení závad zo dňa 30.07.2013 na č.l. 21 spisu, v ktorom bolo potvrdené odstránenie závad na stavbe LC Rakovo, konateľom žalovaného Igorom Janišom s odtlačkom pečiatky žalovaného a vo väzbe na uznanie záväzku, tak ako vyplývalo z č.l. 22 spisu, argumentácia žalovaného v odvolaní nemohla byť bez ďalšieho vyhodnotená tak, že bolo unesené dôkazné bremeno v rovine tvrdení o neodstránení vád žalobcom v relevantnom termíne. Z tohto relevantného záveru potom okresný súd vecne správne rozhodol, ak žalobe žalobcu vyhovel a odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP. Pre úplnosť a aj vo všeobecnej rovine považuje odvolací súd za vhodné k otázke dôkazného bremena tiež uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v danom sporovom konaní bolo primárne na strane žalobcu. Procesno-právnym následkom (ne)unesenia dôkazného bremena sporovej strany je jej (ne)úspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze buď v dôsledku absencie dôkazov ako takej, napr. neexistencia, strata, zničenie listín, úmrtie svedka) alebo v dôsledku ich neoznačenia, nedoloženia sporovou stranou, dopad, neúspech sa pričíta tej strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí sporová strana preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporový vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo sporových strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať (k tomu obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Uvedené rovnako platí i v prípade, že dôkazy nie sú produkované v predpísanom procesnom štádiu prvoinštančného konania.

29. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 30. Odvolací súd sa s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novotami, ktoré v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný ako odvolateľ nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie, tak ako ich formuloval v podanom odvolaní. Išlo o jeho argumentáciu „prečo by sme nepodpísali preberací protokol, keď už vady neexistovali" (č.l. 103 spisu). V tomto smere sa poukazuje na argumentáciu žalovaného pred súdom prvého stupňa, a to v mailovej správe zo dňa 15.12.2015 (č.l. 70 spisu) a v podanom odpore, pričom bolo zrejmé, že žalovaný bol riadne poučený v zmysle úpravy § 120 ods. 4 OSP v zmysle predvolania na č.l. 62 spisu v spojení s doručenkami na č.l. 61 spisu, kedy žalovaný prevzal predvolanie na termín pojednávania dňa 16.10.2015, pričom žalovaný netvrdil ani nepreukázal v rámci podaného odvolania, že by v štádiu konania pred súdom prvej inštancie nové skutočnosti a nové dôkazy týkajúce sa uvedenej novej argumentácie, nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Predmetná argumentácia sa pritom netýkala len roviny právneho posúdenia veci, ale aj roviny skutkovej.

31. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že mu neboli poslané prílohy, nevie, ako okresný „súd prišiel na to, že v obálke boli, pretože neboli. Okrem predvolanky na pojednávanie a vyjadrenia advokáta (bez príloh), v obálke už nič iné nebolo" (č.l. 103 rub spisu). V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného sa krajský súd oboznámil dôsledne s obsahom spisu a konštatuje, že v rámci doručenia platobného rozkazu žalovanému boli doručené i prílohy k spisu v zmysle doručenky 30.10.2014, ktorú skutočnosť žalovaný v podanom odpore nespochybnil ani nenamietal. Ide o listinné dôkazy, ktoré boli relevantnými nosnými dôkazmi pre rozhodnutie okresného súdu a teda krajský súd konštatuje, že žalovanému boli relevantným spôsobom doručené. Ak potom žalovaný v odvolaní uvádzal, že mu neboli poslané prílohy, tak krajský súd konštatuje, že všetky nosné listinné dôkazy žalovanému doručené boli. Ak žalovaný v rámci podaného odvolania poukazoval na to, že nevie, ako okresný súd prišiel na to, že v obálke prílohy boli, pretože tam neboli, okrem predvolanky na pojednávanie a vyjadrenie advokáta bez príloh, v obálke už nič iné nebolo, krajský súd poukazuje na to, že predvolanie na termín pojednávania žalovaný riadne prevzal dňa 16.10.2015 (č.l. 61 spisu) s tým, že v zásielke boli doručované listiny 54-59 spisu. Žalovaný v mailovej správe z 15.12.2015, čiže v mailovej správe v deň pojednávania o 10,53 hod. oznámil okresnému súdu, že pojednávania sa nezúčastní a že okresný súd neposlal žalovanému prílohy, ktoré mali byť pripojené k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.01.2015. K tomuto postupu žalovaného sa žiada podľa odvolacieho dôvodu uviesť, že bez akýchkoľvek logických súvislostí zostáva fakt konania a správania žalovaného, ktorý prevzal predvolanie na nariadený termín ústneho pojednávania dňa 16.10.2015, pričom z doručenky vyplýva, že bolo doručované vyjadrenie 54-59 spisu, avšak až takmer po dvoch mesiacoch dňa 15.12.2015 zistil, že mu okresný súd neposlal prílohy, ktoré mali byť pripojené k tomuto vyjadreniu. Zdôrazňuje odvolací súd, že žalovaný (ktorý mal vykázané doručenie predvolania riadne a včas a z doručenky vyplýva i doručenie prílohy na č.l. 59 spisu) nežiadal o odročenie pojednávania z tohto dôvodu, teda, že by mu neboli doručené prílohy a ani nepožiadal o doručenie príloh, ani z toho nevyvodil žiadny iný záver, požiadal a uviedol, že doklady, ktoré by bol doniesol na pojednávanie, priložil v prílohe, preto takéto konanie žalovaného vzbudzuje odôvodnené pochybnosti a podľa názoru odvolacieho súdu je ťažko spojiteľné s konaním štatutára žalovaného s odbornou starostlivosťou. Ak sa žalovaný za tohto stavu nariadeného termínu pojednávania nezúčastnil, umožnil pojednávanie v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 OSP, tak sám konal takým spôsobom, ktorý možno vyhodnotiť len na jeho ťarchu a ujmu, pretože je odôvodnený záver, že postup okresného súdu v tomto prípade bol taký, že bola poskytnutá účastníkovi konania možnosť a dostatočný priestor, uplatniť procesné práva a tento ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), a preto nie je možné v tomto prípade konštatovať porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.

32. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie".

33. Je tiež dôvodné v tomto smere poukázať na to, že okresný súd napriek tejto skutkovej situácii konštatoval, že predmetný listinný dôkaz je irelevantný, keďže sa dotýka dojednania v ňom žalovaného a hlavného investora diela, čo nemá vplyv na obsah vzájomných dojednaní žalobcu a žalovaného (č.l. 98 spisu). Žalovaný v rámci podaného odvolania túto skutočnosť nespochybnil, nevyvrátil a ani sa k nej nevyjadril. Za tohto skutkového stavu v rovine právneho vyhodnotenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd pri prejednaní vo väzbe na túto námietku žalovaného nepochybil a jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nie je možné považovať za nesprávne. V tejto súvislosti podporne krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp.zn. 3 Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov".

34. Napokon odvolací súd k argumentácii žalovaného v odvolaní podporne a primerane poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, v zmysle ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odvolací súd k tomu opätovne poznamenáva, že pod pojmom účastník konania je v civilnom sporovom súdnom konaní potrebné (od 01.07.2016) rozumieť sporovú stranu (žalobca, žalovaný).

35. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

36. Z dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní vo väzbe na vyvodené závery tak okresného ako i krajského súdu bolo v odvolacom konaní rozhodnuté o potvrdení napadnutého rozsudku okresného súdu tak v meritórnom výroku ako i v na ňom závislom výroku vo vzťahu k trovám konania (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

37. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorý v súvislosti s týmto konaním uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.