KSZA/14Cob/153/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/153/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314204858 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5314204858.1



Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Kysucká stavebná, s.r.o., so sídlom Ul. Športovcov 2581, 022 01 Čadca, IČO: 36 008 567, právne zastúpeného V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Peter Mravec - Tempo, s miestom podnikania Rudolfa Jašíka 75, 023 54 Turzovka, IČO: 32 247 702, právne zastúpenému JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o zaplatenie 3.995,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb/11/2014-47 zo dňa 03. marca 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb/11/2014-47 zo dňa 03. marca 2015 zrušuje a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 3.995,84 Eur s úrokom z omeškania 9,75 % ročne zo súm a za dobu vyjadrenú v prvom napadnutom výroku rozsudku a tiež nahradiť žalobcovi trovy konania 239,50 Eur a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia 843,96 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na žalobu, doručenú súdu 12.05.2014, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 3.995,84 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe splnenia záväzkov zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi, týkajúcej sa „Debnenie stropu a prekladov na stavbe SO.01 - Obchodné centrum Turzovka“ vystavil žalobca žalovanému 03.10.2012 faktúru č. 129009 na sumu 7095,84 Eur, splatnú 31.01.2013. Nakoľko žalovaný napriek viacerým výzvam žalobcu faktúru neuhradil a žalobca mal záujem na zmierlivom riešení veci, žalobca prijal od žalovaného uznanie záväzku - neuhradenej faktúry, zo dňa 14.03.2014. Následne žalovaný časť faktúry uhradil, a to 22.04.2014 vo výške 400 Eur, 24.04.2014 vo výške 800 Eur, 25.04.2014 vo výške 700 Eur, 29.04.2014 vo výške 700 Eur a 02.05.2014 vo výške 500 Eur. Keďže faktúra nebola uhradená riadne a včas, žalobca uplatnil i nárok na úroky z omeškania.

Okresný súd po zrušení vo veci vydaného platobného rozkazu č.k. 7Rob/18/2014-17 zo dňa 27.05.2014 podaním odporu žalovaného, nariadil a dňa 03.03.2015 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného; na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie a po jeho ukončení vyhlásil (napadnutý) rozsudok. Konštatoval, že konal v neprítomnosti žalovaného, keď ku dňu rozhodnutia nemal vedomosť o ospravedlnení žalovaného.

S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery za aplikácie ust. § 536 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), § 369c ods. 1 OBZ, § 768k ods. 3 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ, okresný súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Uviedol, že medzi účastníkmi vznikol obchodný záväzkový vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo. Na základe predmetnej zmluvy o dielo žalobcovi vznikla povinnosť vyhotoviť dojednaný predmet diela, a to debnenie stropu na stavbe SO.01 - Obchodné centrum Turzovka. Žalovaný v priebehu konania rozsah vykonania diela žalobcom rozporoval. Uvádzal, že po premeraní stavby stavebným dozorom výkaz výmer nesúhlasí s množstvami uvedenými na faktúre č. 129009 a skutočne vykonanými prácami. Tieto tvrdenia však žalovaný nekonkretizoval a na ich preukázanie nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz. List zo dňa 02.05.2014, ktorým žiadal žalobcu o opravu faktúry a zrušenie uznania záväzku, je iba vo všeobecnej, nepreukaznej rovine, neobsahuje žiadne konkrétne údaje o výsledkoch vykonaných meraní a o tom, kto konkrétne tieto merania vykonával. Pritom aj v nadväznosti na uznanie záväzku, ktoré žalovaný učinil dňa 14.03.2014, práve žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že ku dňu uznania záväzku tento v uznanom rozsahu neexistoval. Tvrdenia žalovaného o inom rozsahu vykonaného diela než bolo žalobcom fakturované však v priebehu konania zostali všeobecné, nekonkrétne a nepodložené právne relevantným dôkazom. Žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol. Preto okresný súd dospel k záveru, že žalobca vykonal dielo v rozsahu dojednanom so žalovaným, riadne cenu diela žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 129009 a žalovanému vznikla povinnosť za vyhotovené dielo žalobcovi zaplatiť fakturovanú sumu 7095,84 Eur. Žalovaný časť ceny diela v rozsahu 3100 Eur uhradil čiastkovými úhradami. Okresný súd preto žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 3995,84 Eur (rozdiel medzi fakturovanou a čiastočne zaplatenou cenou diela), ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Keďže žalovaný sa so splnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi dostal do omeškania, okresný súd žalovaného zaviazal i povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, a to vo výške, zo súm a za dobu vyjadrenú v prvom napadnutom výroku rozsudku. Vo výroku o trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (č.l. 51-53 spisu). Namietol, že okresný súd rozhodol vo veci na pojednávaní vykonanom v jeho neprítomnosti, a to napriek riadnemu ospravedlneniu z dôvodu ošetrenia maloletého I. I.. Ide o sedemročné dieťa, ktoré má žalovaný zverené do výchovy. Bolo tak porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Ďalej žalovaný uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, žalobcovi zaslal aj zrušenie uznania záväzkov a opravu faktúry č. 129009, pretože výkaz - výmer uvedený žalobcom nekorešpondoval so skutočne vykonaným vykazovaním výmer. Žalobca dostal žalovaného pod tlak, aby mu uznal záväzok; až následne žalovaný zistil, že výkazy výmer nekorešpondujú so skutočne vykonaným stavom. Žalovaný vady diela reklamoval a žalobcu na to upozorňoval, o čom svedčí list žalovaného z 02.05.2014. Vzhľadom na uvedené mal byť žalovaný v konaní vypočutý, čo mu však nebolo umožnené; rozhodnutie okresného súdu tak nie je zákonné. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č.l. 62-64 spisu). Podľa neho k odňatiu práva žalovaného konať pred súdom v prvostupňovom konaní nedošlo. Podanie žalovaného z 02.05.2015 nie je vo veci samej relevantné, keďže ním nie je preukázaná obrana žalovaného. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 219 OSP potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 1 OSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa § 119 ods. 2 písm. a), b) OSP, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel.

Z obsahu podaného odvolania žalovaného vyplynuli odvolacie dôvody v procesnej ako aj vo vecno- právnej rovine.

Odvolací súd sa pri preskúmaní napadnutého rozsudku a prvostupňového konania, ktoré mu predchádzalo, primárne zaoberal odvolacími dôvodmi žalovaného smerujúcimi k procesnému postupu súdu prvého stupňa. Pritom zistil dôvodnosť tejto časti odvolania, a teda dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 OSP).

Žalovaný v odvolaní namietol taký procesný postup okresného súdu, a to vykonanie pojednávania dňa 03.03.2015 v neprítomnosti žalovaného, ktorým vo svojom dôsledku odňal možnosť žalovanému konať pred súdom. Aj vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06). Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 2 OSP). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale nie. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta OSP určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník (viď rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajčiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII, s. 2928 a pod.). (K tomu obdobne porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla 2010, sp.zn. 5Cdo 122/2010).

Aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Ak účastníkovi, ktorý bol riadne a v dostatočnom časovom predstihu, spravidla najmenej päť dní pred konaním pojednávania, na pojednávanie predvolaný, bráni v účasti na pojednávaní určitá prekážka, mal by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania. Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP súdu umožňuje prejednať vec aj v neprítomnosti účastníka, ktorý - hoci riadne predvolaný - sa nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ust. § 119 OSP, v zmysle ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitého dôvodu.

Z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že konanie vo veci začalo dôjdením žaloby žalobcu na Okresný súd Čadca, dňa 12.05.2014. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 7Rob/18/2014-17 zo dňa 27.05.2014, ktorý bol dňa 04.07.2014 spolu so žalobou a jej prílohami doručený žalovanému (doručenka na č.l. 18 rub spisu). Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Okresný súd nariadil na deň 03.03.2015 o 8,30 hod. pojednávanie vo veci a predvolal naň žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 23.01.2015 (doručenka na č.l. 31 rub spisu), teda v dostatočnom časovom predstihu (§ 115 ods. 2 OSP). Podľa obsahu zápisnice Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb/11/2014-36 zo dňa 03.03.2015 bolo od 8,30 hod. vykonané pojednávanie vo veci v prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného, vo vzťahu ku ktorému bola konštatovaná absencia ospravedlnenia neprítomnosti. Na pojednávaní bolo vykonané a ukončené dokazovanie a bol vyhlásený rozsudok. Za zápisnicou o pojednávaní je v spise žurnalizované písomné podanie žalovaného (č.l. 40-41 spisu) datované dňom 02.03.2015, osobne podané do podateľne Okresného súdu Čadca dňa 02.03.2015 o 14,40 hod., označené ako „ospravedlnenie z dôvodu ošetrovania“, ktorým žalovaný žiadal o odročenie pojednávania dňa 03.03.2015 o 8,30 hod. z dôvodu ošetrovania maloletého dieťaťa I. I.. K žiadosti bola doložená fotokópia potvrdenia lekára o ochorení I. I., s uvedením jeho rodného čísla, s tým, že jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie, pričom o ošetrovné požiadal sociálnu poisťovňu žalovaný ako otec maloletého dieťaťa. Na uvedenom ospravedlnení sa nachádza poznámka súdnej kancelárie: „Do odd. „9C“ dodatok doručený 5.3.2015“.

Z uvedených zistení vyplýva, že Okresný súd Čadca disponoval písomným ospravedlnením žalovaného vo vzťahu k jeho neúčasti na pojednávaní dňa 03.03.2015 už od 02.03.2015, avšak vo veci konajúcej samosudkyni bolo toto ospravedlnenie predložené až 06.03.2015 (poznámka na č.l. 41 rub spisu). Uvedený nedostatočný administratívny postup okresného súdu však nemôže byť vyhodnotený k tiaži žalovaného ako účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý splnil podmienky podľa § 119 ods. 2 OSP, keď v deň ochorenia jeho maloletého dieťaťa, vyžadujúceho jeho ošetrovanie, t.j. 02.03.2015, bez zbytočného odkladu oznámil okresnému súdu dôvod na odročenie pojednávania nariadeného na 03.03.2015, o odročenie požiadal a z doloženého potvrdenia na č.l. 41 spisu vyplýva i deň, kedy sa účastník o dôvode odročenia dozvedel. Nepochybne v danom prípade išlo o dôležitý dôvod na strane žalovaného pre odročenie pojednávania, ktorý nemohol žalovaný predvídať. V tomto smere odvolací súd podporne a primerane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.10.2010, sp.zn. 5Cdo 168/2010, podľa ktorého: „Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená)“. Tiež podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.07.2010, sp.zn. 3 Obdo 11/2009, „Po účastníkovi, ktorý sa mieni k pojednávaniu včas dostaviť, nemožno totiž spravodlivo požadovať, aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne musí predstavovať „dôležitý dôvod“. Preto príčina prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti“.

Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupom okresného súdu, ktorý za vyššie uvedených okolností, bez splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP, vykonal pojednávanie dňa 03.03.2015 v neprítomnosti žalovaného, došlo k odňatiu možnosti tohto účastníka konať pred súdom. Preto bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok z týchto procesných dôvodov zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nové prejednanie a rozhodnutie.

Keďže k zrušeniu napadnutého rozsudku došlo výlučne z procesných dôvodov, nemal odvolací súd priestor pre zaoberanie sa vecno-právnymi dôvodmi odvolania. Tie budú primárne predmetom nového konania a rozhodovania súdu prvého stupňa. Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.