KSZA/13Cob/252/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/252/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414202732 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5414202732.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Dorota Adamek PHU, Wapienna 4, 68 200 Žary, Poľská republika, IČO: 970 244 076, zastúpeného právnou zástupkyňou Mgr. Ľudmilou Vorčákovou, advokátkou, so sídlom D. XXX/X, XXX XX R., proti žalovanému: ORIMEX s.r.o., so sídlom Páľovská 400, 027 21 Žaškov, IČO: 36 442 968, v konaní o zaplatenie 1.360 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/53/2014-76 zo dňa 05.05.2015 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.360 Eur s príslušenstvom a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/53/2014-76 zo dňa 05.05.2015 vo výroku (I.) o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.360 Eur a úroky z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.360 Eur od 04.06.2013 do zaplatenia a v závislom výroku (III.) o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového konania potvrdzuje.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 95,71 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr. Ľudmily Vorčákovej, advokátky, so sídlom D. XXX/X, XXX XX R..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.360 Eur a úroky z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.360 Eur od 04.06.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.). Výrokom III. o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania vo výške 81,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 506,46 Eur. Okresný súd v odôvodnení poukázal na žalobcom vymedzený nárok, ktorý odôvodňoval od uzavretej zmluvy o preprave tovaru so žalovaným. Žalobca akceptoval objednávku žalovaného na vykonanie prepravy, ktorá bola vystavená dňa 05.03.2013 (č.l. 4 spisu). Žalobca poukázal na to, že vykonal pre žalovaného prepravu, o čom svedčí medzinárodný nákladný list - CMR (č.l. 55). Podľa tvrdení žalobcu žalovaný nezaplatil žalobcovi dohodnutú cenu za prepravu v celom rozsahu (3.000 Eur), ale len vo výške 1.640 Eur, čo odôvodňoval žalovaný tým, že preprava tovaru bola vykonaná s omeškaním, v dôsledku čoho vznikla žalovanému škoda vo výške 1.360 Eur, ktorý nárok si žalovaný započítal oproti žalovanej pohľadávke žalobcu (č.l. 8). Žalobca uviedol, že započítanie žalovaného neakceptoval, pretože spochybňoval žalovaným uplatnenú pohľadávku proti žalobcovi. Žalobca okrem nepreukázania škody žalovaným namietal, že žalovaný výhradu k oneskorenému podaniu tovaru neoznámil včas, t.j. v lehote 21 dní v zmysle čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR. Žalobca e-mailovú komunikáciu medzi zamestnankyňami účastníkov konania podľa č.l. 61 nehodnotil ako písomné oznámenie, aké vyžaduje Dohovor CMR. K písomnému oznámeniu výhrad, ktoré sa nachádzalo na č.l. 38, 39 spisu, žalobca uviedol, že mu bolo doručené až 08.04.2013. Ohľadom nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000 Eur žalobca vzniesol námietku premlčania, poukazujúc pritom na jednoročnú premlčaciu lehotu v zmysle čl. 32 Dohovoru o CMR.

Žalovaný poukazoval na nedodržanie termínu vykládky tovaru, keď k vyloženiu tovaru došlo až dňa 11.03.2013, t.j. so 4-dňovým meškaním, preto voči žalobcovi žalovaný uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku omeškania prepravy tovaru na miesto vykládky. Škodu žalovaný preukazoval vyjadrením osoby, pre ktorú žalovaný prepravu zabezpečoval podľa č.l. 37 spisu. Zákazník žalovaného potvrdil, že v dôsledku oneskoreného dodania tovaru na miesto vykládky došlo k prestoju už dohodnutých montérov. Omeškaním vznikla škoda min. vo výške 1.360 Eur, pričom výhrady k oneskorenému dodaniu tovaru oznámila zamestnankyňa žalovaného zamestnankyni žalobcu e-mailom podľa dôkazu na č.l. 61 - 62 spisu a následne existenciu škody oznámil žalovaný aj formou faktúry vystavenej dňa 28.03.2013 (č.l. 7). Žalovaný však nevedel uviesť, kedy táto faktúra bola žalobcovi doručená. Žalovaný okrem škody uplatnil voči žalobcovi aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000 Eur tak, ako bola dohodnutá v objednávke, ktorú žalobca akceptoval.

Okresný súd vykonal dokazovanie a zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o preprave tovaru, na ktorú sa vzťahovali ustanovenia Dohovoru CMR, a to vyhlášky č. 11/1975 Zb.. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Rovnako nebolo sporné, že žalobca nedodržal dohodnutý termín vykládky. Obrana, že termín vykládky nebolo možné dodržať vzhľadom na posun termínu nakládky, neobstála, pretože bolo preukázané, že žalobca objednávku akceptoval bez výhrad. Ak nebol schopný dodržať termín vykládky, nemal objednávku akceptovať. Preprava tovaru však napokon bola vykonaná (hoci s oneskorením), preto i za tohto stavu žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej sumy za prepravu. Pokiaľ žalovanému mal vzniknúť nárok na náhradu škody, či iných nákladov v dôsledku omeškania prepravy, bolo potrebné tieto nároky uplatniť v prekluzívnej lehote 21 dní od vyloženia tovaru podľa čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR. Z tlačiva CMR bolo preukázané (a medzi stranami nesporné), že k vykládke tovaru došlo dňa 11.03.2013. Lehota na uplatnenie nárokov z omeškania prepravy preto márne uplynula dňa 01.04.2013. Žalovaný nepreukázal, že v tejto lehote písomne oznámil žalobcovi existenciu výhrad podľa čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR. Pokiaľ Dohovor CMR vyžaduje písomnú formu pre oznámenie výhrad, nemožno považovať elektronickú komunikáciu medzi zamestnankyňami zmluvných strán za naplnenie tejto formy. Takým oznámením mohlo byť až písomné vyjadrenie, ktoré žalovaný expedoval dňa 03.04.2013 (č.l. 38 - 39 spisu). Odhliadnuc od toho, že nebolo preukázané, kedy bol takýto písomný prejav vôle žalovaného doručený žalobcovi, pričom zástupca účastníka uviedol, že sa tak stalo až 08.04.2013, bolo preukázané, že už samotné expedovanie tohto listu bolo vykonané po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty. Z dôvodu chýbajúceho včasného písomného oznámenia výhrad žalovaného k omeškaniu prepravy zo strany žalobcu, nebolo možné považovať túto pohľadávku žalovaného za dôvodnú. Žalovaný preto nemohol takú pohľadávku, a to uplatnený nárok na náhradu škody z titulu omeškania prepravy účinne započítať voči existujúcej pohľadávke žalobcu za vykonanie prepravy. Ani ďalší nárok žalovaného, ktorý uplatnil oproti žalovanej pohľadávke, a to zmluvná pokuta, nemohol byť priznaný, pretože žalobca voči tomuto nároku uplatnil námietku premlčania. Je pravdou, že zmluvná pokuta bola dohodnutá priamo v objednávke, ktorú žalobca akceptoval, avšak nepochybne išlo o nárok vyplývajúci zo zmluvy o preprave. Všetky nároky súvisiace s týmto druhom prepravy sa v zmysle čl. 32 Dohovoru CMR premlčujú v lehote 1 rok. Ak nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol prvým dňom omeškania žalobcu s vykonaním prepravy (08.03.2013), k premlčaniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty došlo márnym uplynutím jednoročnej lehoty. Vzhľadom k uvedenému okresný súd rozhodol len o istine žalobcu a zaviazal žalovaného na zaplatenie dohodnutej ceny za prepravu tovaru, keďže vykonanie prepravy bolo preukázané a súčasne na strane žalovaného nebola preukázaná existencia žiadnych započítateľných pohľadávok oproti pohľadávke žalobcu. Okresný súd zvýraznil, že osobitne nerozhodoval o uplatnenom nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže tento nárok okresný súd vyhodnotil len ako tzv. kompenzačnú námietku oproti žalovanému nároku žalobcu. Z prejavu žalovaného na pojednávaní, vrátane jeho záverečnej reči bolo zrejmé, že tento oproti žalobcovej pohľadávke nežiadal od žalobcu zaplatenie žiadnej sumy nad rámec žalovanej pohľadávky, ale svoje tvrdenia a nároky uplatňoval len ako obranu voči podanej žalobe. Žalovaný pohľadávku z titulu náhrady škody vzniknutej omeškaním prepravy, a to 1.360 Eur uplatňoval na započítanie oproti žalobcovej pohľadávke už skôr (pred začatím súdneho konania). Pokiaľ v súdnom konaní na tento zápočet vykonaný v r. 2013 (č.l. 8) poukazoval, nešlo v tomto smere o kompenzačnú námietku v pravom slova zmysle (§ 98 O.s.p.). Takou námietkou bolo až uplatnenie pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty (1.000 Eur), ktorú žalovaný uplatnil na započítanie až v tomto súdnom konaní. Okresný súd priznal aj príslušenstvo, a to úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., keďže osobitná dohoda o úroku z omeškania medzi zmluvnými stranami nebola preukázaná. Úroky z omeškania boli žalobcovi z titulu omeškania žalovaného priznané až od 04.06.2013. Medzi stranami bola dohodnutá splatnosť ceny za prepravu v lehote 60 dní odo dňa doručenia faktúry. Žalobca nepreukázal, kedy doručil faktúru žalovanému, a preto okresný súd vychádzal z obsahu listu, ktorým žalovaný vrátil predmetnú faktúru späť žalobcovi (č.l. 38, 39). Z tohto listu bolo preukázané, že žalovaný mal faktúru od žalobcu k dispozícii najneskôr dňa 03.04.2013, keďže vtedy mu ju už vracal späť. Faktúra sa preto stala splatnou najneskôr 03.06.2013. Okresný súd preto nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania už od 12.05.2013 zamietol, keďže skoršia splatnosť ním vystavenej faktúry nebola preukázaná.

O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Priznané trovy konania žalobcovi pozostávali z trov súdneho konania vo výške 81,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 506,46 Eur, čo predstavovalo odmenu za úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, tak je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; pričom súd môže určiť aj dlhšiu lehotu. V posudzovanom prípade okresný súd neurčil dlhšiu lehotu na zaplatenie súdom priznanej sumy, a preto rozsudok sa stane vykonateľným márnym uplynutím zákonom určenej lehoty.

Proti tomuto rozsudku, a to vo výroku I., III. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.360 Eur s príslušenstvom, ako aj trovy súdneho konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu a poukázal na ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že písomná forma je zachovaná aj v tom prípade, ak je použitý elektronický prostriedok. E-mailová komunikácia jednoznačne je takým prostriedkom. Zmluva o preprave medzi žalobcom a žalovaným bola takisto uzavretá prostredníctvom e-mailu. Podľa názoru žalovaného nie je správne vyžadovať pre výhradu podľa čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR kvalifikovanú písomnú formu oproti písomnej forme vyžadovanej pre platné uzatvorenie písomnej zmluvy. V oblasti dopravy a v rámci komunikácie medzi účastníkmi právneho vzťahu sa vyvinula prax, podľa ktorej konverzácia prebiehajúca prostredníctvom e-mailu sa považuje za záväznú. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 76/2007 zo dňa 15. apríla 2008, v ktorom riešenom prípade rovnako mala byť výhrada podľa čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR odosielaná prostredníctvom faxu, teda elektronicky. Hoci súd takúto výhradu neuznal, bolo to z dôvodu, že žalobca nedokázal preukázať, že k doručeniu naozaj došlo. Z rozhodnutia NS SR však vyplýva, že nemal pochybnosti o tom, že aj faxová komunikácia je naplnením písomnej formy. V opačnom prípade by súd nemusel skúmať, či takáto výhrada bola doručená alebo nie. Výhrada žalovaným, ktorá bola zaslaná e-mailom žalobcovi, bola doručená na e-mailovú adresu žalobcu, ktorý e-mail je totožný s tým, na ktorý bola zaslaná objednávka na dopravu. Žalovaný mal za to, že e-mail, ktorý bol odoslaný 12.03.2013, naplnil písomnú formu vyžadovanú v čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR, a preto vznikol žalovanému nárok na zaplatenie 1.360 Eur od žalobcu. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že pokiaľ sa súd nestotožní s názorom, že konaním žalobcu vznikol žalovanému nárok na náhradu škody, tak si sumu 1.360 Eur uplatňuje z titulu zníženia ceny za poskytnutie vadnej služby, ktorej nárok odvodzuje od ust. § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka. Zmluvná pokuta žalovaným bola uplatnená pre prípad, že okresný súd nevyhovie návrhu žalovaného na zamietnutie žaloby z dôvodu, že vznikol žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej žalobcom, a ani nárok na zníženie ceny z dôvodu poskytnutia vadnej služby. Žalovaný poukázal na čl. 32 ods. 1 druhá veta Dohovoru CMR, keď porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o preprave spočívalo nielen v neskorom doručení, ale takisto aj v manipulácii s tovarom a v doložení ďalšieho tovaru do nákladného priestoru kamiónu, hoci v objednávke bolo vyhradené, že celý nákladný priestor má byť určený pre žalovaného. I napriek uvedenému žalobca nespôsobil na tovare tak veľkú škodu, ktorú by nebolo možné opraviť na mieste vykládky, avšak svojím konaním vydal tovar do nebezpečenstva poškodenia a aj neskoré doručenie zásielky bolo podľa názoru žalovaného spôsobené najmä tým, že žalobca dokladal do návesu ďalší tovar. Doloženie tovaru do nákladného priestoru v rozpore s písomnou dohodou bolo hrubým porušením zmluvy, ktorú žalobca uzavrel so žalovaným, a preto na určenie dĺžky premlčacej doby malo byť použité ustanovenie čl. 32 druhá veta a nie prvá veta Dohovoru CMR, ktorú použil Okresný súd Dolný Kubín. V takom prípade žalobca nemôže platne vzniesť námietku premlčania. Žalovaný uviedol, že zmluvná pokuta nie je premlčaná, preto žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba žalobcu o zaplatenie 1.360 Eur s príslušenstvom bude v celom rozsahu zamietnutá. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 16.06.2015. Vo vzťahu k písomnej forme a použitej e-mailovej komunikácii žalobca uviedol, že podľa Dohovoru CMR pod písomnom formou je potrebné rozumieť výlučne listovú písomnú formu, a preto okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalovaný nepreukázal, že v prekluzívnej lehote 21 dní od vyloženia tovaru písomne oznámil žalobcovi existenciu výhrad v zmysle čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR. Pokiaľ Dohovor CMR vyžaduje písomnú formu pre oznámenie výhrad, nemožno považovať túto písomnú formu za splnenú v prípade elektronickej komunikácie medzi zamestnankyňami zmluvných strán. Podľa čl. 32 Dohovoru CMR sa všetky nároky súvisiace s týmto druhom prepravy premlčujú v lehote 1 rok, preto ak v danom prípade nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol prvým dňom omeškania žalobcu s vykonaním prepravy, a to dňa 08.03.2013 a žalobca nekonal úmyselne, pre ktorú skutočnosť nie je možné aplikovať čl. 32 ods. 1 druhá veta Dohovoru CMR, obrana žalovaného v uplatnenej zmluvnej pokute bola premlčaná. Žalobca žiadal v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 95,71 Eur. Pokiaľ odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa v dotknutých výrokoch, tak žalobca žiadal, aby nebolo pripustené dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p., pretože sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalovaný podaním zo dňa 26.6.2015 zaslal reakciu na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu. V zachovaní písomnosti výhrady použitím e-mailovej komunikácie žalovaný zdôraznil to, že je potrebné nazerať na Dohovor CMR ako na živý nástroj, ktorý musí byť interpretovaný vo svetle súčasných podmienok života a vývoja modernej spoločnosti. Forma komunikácie prešla od Dohovoru CMR veľkými zmenami, a preto aj výklad Dohovoru CMR treba prispôsobiť súčasným podmienkam. Žalovaný trval na tom, že e-mailová výhrada je považovaná za písomnú výhradu podľa čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR. V rovine zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že si ju uplatňoval nielen z dôvodu oneskoreného doručenia tovaru, ale aj z toho dôvodu, že žalobca neoprávnene manipuloval s tovarom a v rozpore s dohodou do nákladného priestoru návesu doložil ďalší tovar. Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník nepožadujú pre uplatnenie nároku vyplývajúceho zo zmluvnej pokuty zaslanie písomnej výhrady ani splnenie inej podmienky, a preto nárok žalovaného na zmluvnú pokutu tu existuje. Pokiaľ by aj platil názor žalobcu, že premlčacia lehota je jednoročná, tak proti nároku žalovaného nemožno platne vzniesť námietku premlčania, s poukazom na ust. § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Z dôvodu, že nárok žalovaného sa vzťahuje na tú istú zmluvu, na základe ktorej založil svoj nárok žalobca, odmietnutie nároku žalovaného ako premlčaného by bolo v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením. Žalovaný trval na tom, aby bola žaloba žalobcu zamietnutá s tým, že okrem zmluvnej pokuty si uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9,75% ročne odo dňa 11.03.2013 do zaplatenia.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/252/2015-102 zo dňa 30.11.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.01.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch, v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 19.05.2015. Žalovaný v písomne podanom odvolaní zo dňa 19.05.2015 vymedzil dôvody, z ktorých požadoval, aby bolo vyhodnotené rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch. Týmito odvolacími dôvodmi sa krajský súd zaoberal za vzatia do úvahy skutkového stavu, zisteného okresným súdom, ktorým bol viazaný v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p., pretože tak žalobca, ako aj žalovaný boli poučení okresným súdom v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom dňa 10.03.2015 (č.l. 56 - 59 spisu), ako aj na pojednávaní konanom dňa 16.04.2015, keď žalovaný už nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Aj krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní podaným odvolaním žalovaného vychádzal z nesporných zistení pred okresným súdom, keď bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol zmluvný vzťah na základe zmluvy o preprave tovaru, na ktorú bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia vyhlášky č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „Dohovor CMR“). Ďalšou nespornou skutočnosťou, z ktorej vychádzal krajský súd v odvolacom konaní, bolo, že termín vykládky tovaru bol dohodnutý na 06. - 07.03.2013 pri termíne nakládky tovaru dňa 04.03.2013, pričom k vykládke došlo až dňa 11.03.2013. Vzhľadom k Dohovoru CMR aj medzinárodný nákladný list, a to CMR, ktorý sa nachádza na č.l. 5 spisu, bol dôkazom o uzavretí zmluvy o preprave tovaru, z ktorého rovnako vyplýval termín vykládky dňa 11.03.2013. Bolo preukázané, že žalobca termín vykládky nedodržal. Pokiaľ však žalovaný z titulu nedodržania termínu vykládky tovaru žalobcom uplatňoval škodu podľa jeho podaní a vyjadrení, a to podania, ktoré sa nachádza na č.l. 38 spisu, ktorá škoda zodpovedala sume 1.360 Eur, pre ktorú škodu žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, tak bol povinný preukázať, že vo vzťahu k tomuto nároku dodržal lehotu 21 dní na uplatnenie výhrady v zmysle čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR.

Podľa čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi.

Účelom zaslania písomnej výhrady je to, aby sa dopravca preukázateľným spôsobom dozvedel, že z dôvodu prekročenia dodacej lehoty môže vzniknúť škoda a že môže dôjsť k jej uplatneniu. Pre splnenie čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR sa musí jednať o natoľko kvalifikované zaslanie, aby z neho bolo možné usudzovať nepochybné dôjdenie tejto písomnej výhrady do sféry adresáta.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že pri uplatnenej škode žalovaným z titulu prekročenia dodacej lehoty žalobcom, bol žalovaný povinný preukázať uplatnenie výhrady jej doručením žalobcovi v lehote 21 dní od termínu vyloženia tovaru, t.j. od 11.03.2013. Koniec lehoty 21 dní od termínu vykládky tovaru, t.j. od 11.03.2013 pripadol na 02.04.2013, čo bol utorok, keďže 1.4.2013 bol sviatok (§ 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Táto skutočnosť posunu konca lehoty však zostala bez vplyvu k správnosti záverov okresného súdu o jej nedodržaní žalovaným v zmysle čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR. Žalovaný z titulu uplatnenej škody pre nedodržanie termínu vykládky bol nositeľom dôkaznej povinnosti, t.j. bol povinný preukázať, že uplatnil výhradu z titulu prekročenia dodacej lehoty u žalobcu do 02.04.2013. Okresný súd správne vyhodnotil, že žalovaný pri faktúre č. 50130062 nedokázal jej zaslanie žalobcovi v lehote do 21 dní po tom, čo sa zásielka - tovar dostala do dispozície príjemcovi, u ktorej faktúry sám žalovaný na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 10.03.2015 uviedol, že táto faktúra bola vystavená dňa 28.03.2013 (č.l. 7 spisu), avšak nevedel uviesť, kedy bola žalobcovi doručená. Ak predmetnou faktúrou žalovaný uplatňoval škodu z titulu prekročenia dodacej lehoty žalobcom, tak žalovaný nepreukázal, že touto faktúrou uskutočnil výhradu podľa čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR v stanovenej lehote 21 dní. V tomto smere uvedeného listinného dôkazu, a to faktúry č. 50130062 žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a preto z titulu žalovaným uplatneného nároku na náhradu škody voči pohľadávke žalobcu, z tohto listinného dôkazu nebolo možné vychádzať. Naviac, faktúra nebola predložená súdu v úradnom jazyku, na čo bol žalovaný upozornený pred okresným súdom, že na takéto dôkazy nie je možné prihliadať (pojednávanie konané dňa 10.3.2015). Pri listinnom dôkaze výhrady uplatnenej žalovaným voči žalobcovi z titulu prekročenia dodacej lehoty, ktorý listinný dôkaz sa nachádza na č.l. 38 spisu, vyplynulo, že takisto nebol uskutočnený v lehote 21 dní podľa čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR, keďže tento listinný dôkaz bol podľa podacieho lístku na č.l. 39 spisu odoslaný dňa 03.04.2013, t.j. po uplynutí 21-dňovej lehoty pre zaslanie písomnej výhrady. Ani touto listinou nebolo preukázané, že by v lehote 21 dní od vykládky tovaru, ktorá bola dňa 11.03.2013, uskutočnil žalovaný výhradu voči žalobcovi z titulu prekročenia dodacej lehoty, a tým vzniknutej škody na strane žalovaného.

Žalovaný v odvolaní zdôrazňoval, že e-mailová komunikácia, ktorá sa nachádza na č.l. 61, 62 spisu, je vykonaním písomnej výhrady žalobcovi voči prekročeniu termínu vykládky tovaru. Žalovaný v odvolaní, okrem zachovania písomnej formy pre e-mailovú komunikáciu poukázal na to, že bola uskutočnená dňa 12.03.2013, t.j. v požadovanej lehote 21 dní, v zmysle čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR od termínu vykládky tovaru dňa 11.03.2013 do uplynutia tejto lehoty dňa 02. apríla 2013. Okresný súd vo vzťahu k tejto e-mailovej komunikácii uviedol, že nie je zachovaná písomná forma, keďže výhrada prekročenia dodacej lehoty v písomnej forme je zachovaná až písomným podaním žalovaného, ktoré expedoval dňa 03.04.2013 podľa listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č.l. 38, 39 spisu.

Podľa ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení k dátumu úkonu 12.3.2013) písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Krajský súd na rozdiel od názoru okresného súdu uvádza, že písomná forma je zachovaná aj v prípade elektronickej komunikácie v danom prípade e-mailovou správou - podaním. Uvedené vyplýva z toho, že v zmysle ust. § 40 ods. 4 druhá veta Občianskeho zákonníka je písomná forma zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Toto zákonné ustanovenie je však nevyhnutné vykladať tak, že pri úkone, ktorý je urobený elektronickými prostriedkami a je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, je právnym úkonom urobeným osobou, ktorá je presne identifikovaná a nezameniteľná, pokiaľ je uvedený zaručený elektronický podpis, resp. súčasťou takéhoto písomného právneho úkonu, urobeného elektronickými prostriedkami je zaručený elektronický podpis, avšak ak nie je na takomto úkone zaručený elektronický podpis, neznamená to, že nie je zachovaná písomná forma právneho úkonu. Písomná forma právneho úkonu, uskutočneného elektronickými prostriedkami, t.j. e-mailom, je zachovaná aj vtedy, ak je uvedený podpis konajúcej osoby uvedením mena, priezviska. Krajský súd má za to, že uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, ktoré sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, ktoré údaje sú schopné identifikovať odosielateľa, a teda osobu, ktorá právny úkon uskutočnila, je nevyhnuté považovať za podpis.

Uvedený právny názor prijatý krajským súdom však nemal vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu v dotknutých výrokových častiach, keďže na listinný dôkaz, a to e- mailovú správu, ktorá sa nachádza na č.l. 61 - 62 spisu, nebolo možné prihliadať ako na relevantný listinný dôkaz, pretože tento dôkaz nebol doložený prekladom do úradného jazyka i napriek tomu, že okresný súd na pojednávaní konanom dňa 10.03.2015 (č.l. 58 spisu) uskutočnil výslovné poučenie voči sporovým stranám, že súdne konanie je vedené v úradnom štátnom jazyku, ktorým je slovenský jazyk, a preto neprihliada na listinné dôkazy predložené v inom jazyku, pokiaľ k nim nie je pripojený riadny preklad do úradného jazyka. Žalovaný podaním zo dňa 12.2.2015, doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 12.03.2015 (č.l. 60 spisu) doložil výpis z e-mailovej komunikácie, uskutočnenej medzi Evou Habovštiakovou - zamestnankyňou žalovaného a O. Z. - zamestnankyňou žalobcu, ktorá správa bola odoslaná dňa 12. marca 2013, t.j. už druhý deň po vyložení tovaru dňa 11.03.2013, z ktorého textu priloženej správy podľa žalovaného má vyplývať, že bola uplatnená výhrada neskorého doručenia tovaru podľa čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR. Z tejto správy podľa žalovaného má vyplývať, že žalobca bol informovaný o poškodení tovaru a o odhadovanej výške škody 400 - 600 Eur. Na č.l. 61 - 62 spisu sa nachádza výpis z e-mailovej komunikácie, pričom č.l. 62 spisu je označené ako preklad písomnej komunikácie medzi mnou, t.j. medzi I. C. a p. O. Z. zo dňa 12.03.2013. Žalovaný však výpis e- mailovej komunikácie ako listinný dôkaz nedoložil tak, ako bol poučený okresným súdom na pojednávaní konanom dňa 10.03.2015, t.j. nedoložil tento výpis z e-mailovej komunikácie spolu s riadnym prekladom do úradného jazyka, preto nebolo možné v odvolacom konaní na takýto listinný dôkaz prihliadať. O tom, že sa nebude na takéto dôkazy prihliadať, bol žalovaný poučený už v konaní pred okresným súdom na pojednávaní dňa 10.03.2015. Na rozdiel od žalovaného, žalobca podaním zo dňa 17.03.2015, doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 19.03.2015, doložil listiny so zabezpečením prekladu do úradného jazyka, s opatrením prekladateľskej doložky na č.l. 68 spisu, od prekladateľa Ing. Igora Vargu - jazyk: slovenský - poľský. Vzhľadom k týmto zhodnoteniam ani výpis z e-mailovej komunikácie doložený žalovaným, ktorý sa nachádza na č.l. 61 - 62 spisu, nemohol byť vzatý do úvahy ako relevantný listinný dôkaz, a preto ani ním žalovaný z titulu absencie zabezpečenia riadneho úradného prekladu do slovenského jazyka (na čo bol upozornený v konaní pred okresným súdom) nepreukázal, že uskutočnil výhradu prekročenia dodacej lehoty do 21 dní v zmysle čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR. V tejto časti preto odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný.

Žalovaný v konaní pred okresným súdom uplatňoval škodu voči pohľadávke žalobcu, ktorú viazal na prekročenie dodacej lehoty, a preto len týmto vymedzením bol krajský súd ako súd odvolací viazaný. Uvedený postup krajského súdu vyplýva z princípu neúplnej apelácie, vykonaného poučenia pred okresným súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a nepreukázania žiadneho z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 O.s.p., pre ktorý by krajský súd až v odvolacom konaní mal prihliadať na nové skutočnosti, prípadne nové tvrdenia uvádzané žalovaným až v podanom odvolaní. Pokiaľ žalovaný až v odvolaní uplatňoval škodu v sume 1.360 Eur aj z titulu poskytnutia vadnej služby, t.j. škody za poškodenie tovaru, ktoré tvrdenie neprezentoval pred okresným súdom, tak nepochybne ide o novú skutočnosť, uplatnenú žalovaným až v odvolacom konaní, ktorá nemohla tvoriť relevantný odvolací dôvod vzhľadom k nepreukázaniu žiadneho z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. Žalovaný na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 10.03.2015 uviedol, že prekročenie dodacej lehoty spôsobilo vznik podstatnej škody na jeho strane, a to pre omeškanie. Sám žalovaný v konaní pred okresným súdom uviedol, že poškodenie prepravovaného tovaru bolo ľahké, resp. nebolo tak závažné, a preto si škodu uplatňuje z titulu omeškania vykládky tovaru. Aj z uvedeného vymedzenia žalovaným nebolo možné až v podanom odvolaní k tvrdenej vadnosti služby prihliadať ako na relevantný odvolací dôvod.

Obrana žalovaného v uplatnenej pokute 1.000 Eur podľa názoru krajského súdu rovnako nebola preukázaná. Okresný súd síce skonštatoval premlčanie obrany žalovaného v uplatnenej zmluvnej pokute 1.000 Eur, avšak krajský súd uvádza, že len existujúca pohľadávka sa môže premlčať. Podľa názoru krajského súdu obrana žalovaného v uplatnenej zmluvnej pokute nebola preukázaná, keďže nebolo dokázané jej písomné dojednanie s určitosťou vyjadrenia zmluvnej pokuty, ak bolo len nekonkrétne a všeobecne vyjadrené, že platí absolútna ochrana zákazníckych práv - v prípade porušenia zmluvná pokuta do výšky 1.000 Eur. Okrem toho, že zmluvná pokuta musí byť písomne dohodnutá, sa vyžaduje, že musí byť aj určitým spôsobom dojednaná, t.j. musí mať väzbu na určitým spôsobom vyjadrenú zmluvnú povinnosť, ktorej splnenie zabezpečuje. Ak bola vyjadrená zmluvná pokuta do výšky 1.000 Eur, pre absolútnu ochranu zákazníckych práv - v prípade ich porušenia, tak nešlo o určitým spôsobom vyjadrenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej by mala táto zmluvná pokuta v prípade jej platného, určitého a písomného dojednania zabezpečovať. Žalovaný preto nepreukázal existenciu pohľadávky na zmluvnú pokutu, ktorú uplatnil ako obranu voči žalobcovej pohľadávke, a tým ani v tomto smere odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný.

Pokiaľ žalovaný nepreukázal pri uplatnenej škode voči pohľadávke žalobcu, že vo väzbe k nej zrealizoval výhradu z titulu prekročenia dodacej lehoty podľa čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR v lehote 21 dní, tak nemohol byť úspešný so svojim nárokom na náhradu škody. Ak žalovaný nepreukázal nárok na náhradu škody, tak pohľadávka žalobcu nemohla zaniknúť započítaním zo strany žalovaného. Rovnako ak žalovaný nepreukázal existenciu obrany v rovine zmluvnej pokuty 1.000 Eur, tak ani týmto spôsobom nemohla zaniknúť žalobcom uplatnená pohľadávka v súdnom konaní. Za tohto skutkového a právneho stavu, pokiaľ okresný súd žalobe žalobcu vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.360 Eur ako zostatok ceny prepravy spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, tak jeho rozhodnutie je vecne správne a vo vyvolanom odvolacom konaní bolo potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. K úplnosti je potrebné dodať, že na základe zhodnotení skutkových a právnych zo strany krajského súdu boli splnené podmienky k potvrdzujúcemu súdnemu rozhodnutiu s poukazom aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25.4.2012, podľa ktorého odvolací súd neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Vecná správnosť napadnutého rozsudku okresného súdu bola aj vo výroku III. o trovách prvostupňového konania. Hoci čiastočne bola žaloba žalobcu zamietnutá, mal žalobca oproti žalobou uplatnenému nároku, v ktorom bol úspešný, v zamietavej časti neúspech len v nepatrnej časti, preto mu patrila plná náhrada trov prvostupňového konania podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia pri trovách prvostupňového konania poukázal na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nie na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., tak táto skutočnosť nemala vplyv na vecne správne rozhodnutie o trovách prvostupňového konania, pretože ako bolo uvedené vyššie, pre neúspech žalobcu v pomerne nepatrnej časti, a to v zamietavom výroku rozsudku okresného súdu, mal žalobca právo na plnú náhradu trov prvostupňového konania, ktorá ak žalobcovi bola priznaná, tak išlo o vecne správny postup zo strany okresného súdu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada uplatnených trov odvolacieho konania, spočívajúca v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 71,37 Eur, + 1 x 8,39 Eur režijný paušál + 20% DPH 15,95 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania zodpovedali sume 95,71 Eur, ktoré je žalovaný povinný nahradiť na účet právnej zástupkyne žalobcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.