KSZA/11CoP/37/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/37/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116225412 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116225412.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Miroslava Jamricha, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u matky, dieťa matky: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Ul. Y. č. XX, a otca: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Ul. V. č. XXX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/246/2016-48 zo dňa 20. marca 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu mení tak, že otec j e p o v i n n ý platiť na maloletú B. L. zvýšené výživné vo výške 110,- eur mesačne počnúc od 07.10.2016, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 07.10.2016 do 20.03.2017 vo výške 446,05 eur j e otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 20,- eur počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15Nc/169/2001-8 zo dňa 04.10.2001 v časti určenia výživného.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú B. L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1.000,- Sk mesačne (33,19 eur) na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu (03.10.2016), ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 07.10.2016 do vyhlásenia rozsudku vo výške 700,86 eur je otec povinný splácať v 20,- eur mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Týmto sa zároveň mení rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 15Nc 169/2001-8 zo dňa 04.10.2001, právoplatný dňa 10.12.2001 v časti o výživnom otca na maloletú. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Posledná úprava výživného bola v roku 2001 (rozsudok právoplatný 10.12.2001), teda pred viac ako pätnástimi rokmi. Porovnaním pomerov v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnosti vyplýva, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bola matka na materskej dovolenke s maloletou. V súčasnosti je matka zamestnaná a jej príjem je približne 600,- eur (v súčasnosti už približne 750,- eur), avšak jej pribudla aj vyživovacia povinnosť k maloletému L. B. vo výške 120,- eur. Otec bol v tom čase nezamestnaný. V súčasnosti pracuje a jeho príjem je približne 400,- eur, pričom sú mu vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 100,- eur. Otec má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti (jedno dieťa už plnoleté). Maloletá mala v čase posledného rozhodovania o výživnom 5 mesiacov a v súčasnosti má 15 rokov. Nastúpila na strednú školu a v súčasnosti navštevuje 3. ročník. Súd pri zvýšení výživného sa má zamerať najmä na zmenu pomerov, ktoré od poslednej úpravy výživného nastali. Zmena pomerov nastala najmä na strane maloletého dieťaťa, ktoré vyrástlo a začalo navštevovať strednú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Matkin príjem sa zvýšil tým, že pracuje, avšak jej pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec je zamestnaný a počas celej doby aj bol. Otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť na maloletú v dôsledku čoho sú mu vykonávané zrážky zo mzdy. Celá starostlivosť o maloletú je na matke samotnej. Súd pri zvyšovaní výživného prihliadal aj na množstvo vyživovacích povinností otca, avšak v danom prípade, pokiaľ neplnil na maloletú výživné vo výške 33,19 eur pribudnutím ďalších troch vyživovacích povinností je konanie zo strany otca výsostne nezodpovedné. Otec plánuje uzavrieť manželstvo so svojou družkou, takže budú ich spoločné výdavky delené pomerne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletú o 116,81 eur mesačne. Súd pri určovaní výživného prihliadal najmä na zmenu pomerov, ktoré nastali na strane dieťaťa. Maloletá nastúpila a navštevuje strednú školu. Je staršia o 15 rokov!!! Otec v priebehu rokov menil zamestnania. Otcovi pribúdali časom ďalšie vyživovacie povinnosti, s čím sú podľa zákona spojené aj vyživovacie povinnosti, ktorých nemožno žiadneho z rodičov zbaviť, okrem presne špecifikovaných prípadov Zákona o rodine. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že o maloletú sa od narodenia stará výhradne matka. Na základe uvedeného, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že matka v plnej miere, bez akejkoľvek pomoci zo strany otca zabezpečuje už roky starostlivosť o maloleté dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa. Skutočnosť, že otcovi sú vykonávané zrážky zo mzdy z dôvodu exekúcie výživného, nebola pre súd podstatná, nakoľko do tejto situácie sa dostal otec sám svojím nezodpovedným konaním, pričom nebol schopný na maloletú celé roky platiť ani výživné v takom nízkom rozsahu, ako bolo určené - 33,19 eur. Súd priznal zameškané výživné od dátumu 07.10.2016, teda od dátumu podania návrhu. Pri určení nedoplatku na výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 07.10.2016 do 20.03.2017 súd vychádzal zo skutočnosti, že otec si určené výživné neplnil a určil nedoplatok na maloletú vo výške 700,86 eur (6 mesiacov x 116,81 eur = 700,86 eur). Súd umožnil otcovi splatiť nedoplatok v 20 eur mesačných splátkach pod následkom výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Poukazuje na to, že na okresný súd a aj osobne doniesol výplatné pásky, akú skutočnú výplatu má. Každý mesiac zarobí 220,- eur. Je živiteľom rodiny. Partnerka je na materskej dovolenke. Z jej materskej sa platí byt 250,- eur mesačne, elektrina 40,- eur, televízor 28,90 eur + 5,- eur poplatok mesačne, stravu zabezpečuje z jeho výplaty, to znamená zo sumy 220,- eur. S partnerkou má 2 biologické deti, maloletého O. V., nar. XX.XX.XXXX a maloletú B. V., nar. XX.XX.XXXX. V tomto čase prebieha konanie o zrušenie otcovstva na súde, preto partnerkin bývalý manžel nie je biologickým otcom týchto detí. Z jeho výplaty si musí odložiť 100,- eur na cestu do Žiliny, ostatné, čo mu ostáva, dáva partnerke na stravu a z toho žijú. Ďalším dôvodom je aj to, že má veľké zdravotné problémy. Mesačne mu to vychádza aj 20,- eur. Má naplánované vyšetrenia a bude nútený ísť na PN, pretože bude ležať v nemocnici. Jeho zdravotný problém je vážny, čaká ho ťažká operácia pľúc. S partnerkou živia spolu 6 detí a strava je strašne drahá. Živiť takú veľkú rodinu je dosť ťažké. Nevie si predstaviť platiť také vysoké výživné, to by musel ostať doma, lebo by nemal ani na cestu a lieky. Užíva 5 liekov denne. Podanie o zníženie výživného aj na maloletého U. T. už podal na Okresný súd Žilina. Žiada ponechať výživné na maloletú vo výške 33,19 eur mesačne. Poukazuje na to, že matka uviedla, že maloletá B. chodí autobusom každý deň, to však nie je pravdou, chodí pešo so spolužiačkami, takže cestovné nepotrebuje. Mal možnosť mať maloletú pri sebe. Z toho, čo videl, bol zhrozený. Dieťa fajčí denne krabičku cigariet a prichytil ju aj požívať alkohol. Nechce, aby výživné išlo na takéto potreby.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje ponechať výživné na sume určenej súdom prvého stupňa, t. j. 150,- eur mesačne. Odvolanie sa otca na výšku jeho zárobku nie je namieste, pretože v predošlom zamestnaní zarábal viac a aj napriek tomu zmenil zamestnanie. Osobne to vníma ako vyhýbanie sa plneniu vyživovacej povinnosti voči dcére. Terajšie rodinné pomery otca a jeho ďalšie výdavky ju nezaujímajú a nie sú predmetom pojednávania. Matka žiada zvýšiť výživné, nakoľko sa náklady na potreby dieťaťa každoročne zvyšujú. Otec sa o maloletú po dobu 15 rokov vôbec nezaujímal, či jej niečo nechýba. Svoje povinnosti ohľadne platby výživného si plnil len počas výkonu trestu. O vymoženie dlžnej sumy, ktorá otcovi na výživnom nastala, matka požiadala súdneho exekútora. Za situáciu otec môže sám svojím nezodpovedným konaním. To, že má zdravotné problémy, ho nezbavuje povinnosti voči maloletej B.. Maloletá navštevuje SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline, s čím sú spojené dennodenné náklady na jej dochádzanie do školy, stravu. Ak otcovi maloletej jeho príjem nepokrýva náklady, má možnosť nájsť si brigádu popri zamestnaní a nielen poukazovať na výšku svojho príjmu. Takisto môže obmedziť fajčenie, čo mu môže ušetriť časť peňazí. Matka maloletej pracuje denne 7,5 hodiny a svoj príjem si zvyšuje nadčasovou prácou.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania otca v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle ust. § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolanie otca považuje odvolací súd za čiastočne dôvodné.

7. Dôvodom pre zmenu výživného je zmena pomerov na strane účastníkov konania, či už osoby na výživu oprávnenej - dieťaťa alebo osôb na výživu povinných - matka a otec.

8. V súdenej veci je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného nastala na strane maloletej B. taká zmena pomerov, pre ktorú je výživné dôvodné zvýšiť. Výživné bolo maloletej určené krátko po narodení a hoci sa v priebehu jej života náklady na jej výživu zvyšovali, matka 15 rokov nepodala návrh na zvýšenie výživného. Je nepochybné, že náklady na výživu 5-mesačného dieťaťa sú nižšie ako náklady na výživu dieťaťa študujúceho na strednej škole, s čím sú spojené náklady súvisiace s dochádzkou, vyššie náklady na stravovanie, obliekanie, zdravotnícku starostlivosť a školské potreby. S vyšším vekom maloletej B. sú spojené aj potreby na rozvoj duševnej činnosti, športovanie a pod.

9. Súd je povinný zároveň prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine), pričom odvolací súd konštatuje, že od roku 2001, kedy bolo naposledy určené výživné, došlo k podstatnému nárastu životných nákladov.

10. Výška výživného má byť určená na základe potrieb oprávnenej osoby tak, aby mohli byť uspokojované všetky pravidelne sa vyskytujúce potreby, ako aj potreby vznikajúce náhodne alebo nepravidelne. Výška výživného je však determinovaná možnosťami a schopnosťami osoby výživou povinnej. Inými slovami povedané, ak to dovoľujú možnosti a schopnosti povinnej osoby, môžu byť výživným uspokojované všetky potreby dieťaťa, vrátane potrieb nadštandardných alebo luxusných. Naopak, ak je životná úroveň povinného rodiča nízka, môžu byť uspokojované iba základné a nevyhnutné výdavky.

11. Odvolací súd konštatuje, že výška výživného určená súdom prvej inštancie nezohľadňuje životnú úroveň otca a určené výživné nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam.

12. Pri určení výživného nemožno vychádzať iba z príjmu, ktorý je reálne vyplácaný otcovi. Pri určení výživného sa vychádza zo zásady potencionality, t. j. zohľadnia sa schopnosti a možnosti povinnej osoby dosahovať príjem aj v prípade, že takýto príjem vlastným zavinením nedosahuje alebo sa vzdal majetkového prospechu.

13. Pokiaľ tak ide o vykonávanie exekučných zrážok zo mzdy otca, táto skutočnosť nemôže byť pričítaná na ťarchu dieťaťa, pretože túto skutočnosť zavinil otec svojím nezodpovedným prístupom, keď neplatil súdom určené minimálne výživné. Pri určení výživného je potrebné zohľadniť čistý zárobok otca, ako aj počet vyživovacích povinností. Okrem maloletej B. má otec vyživovaciu povinnosť aj k synovi U. vo výške 150,- eur mesačne, pričom prebieha konanie o zníženie výživného. Otec podľa svojho tvrdenia zabezpečuje vyživovaciu povinnosť aj vo vzťahu k O. V. a B. V., ktoré sú podľa jeho tvrdenia jeho biologickými deťmi, pričom prebieha konanie o zrušenie otcovstva, ktoré vedie matka týchto detí s jej manželom. Vychádzajúc zo zárobkov otca za obdobie november 2015 až február 2017, otec pri odpracovaní celého kalendárneho mesiaca (bez práceneschopnosti) dosahuje príjem vo výške cca 420,- až 450,- eur mesačne. Z tvrdení otca, ktoré neboli zospornené a potvrdzujú to aj opakované práceneschopnosti, vyplýva, že otec má zhoršený zdravotný stav. Z vykonaného dokazovania nemožno konštatovať, že otec má okrem príjmu z pracovného pomeru iný príjem. Nebolo zistené vlastníctvo majetku vyššej hodnoty, ktoré skutočnosti je treba pri určení výživného zohľadniť. 14. Na strane druhej však odvolací súd konštatuje, že otec nemôže celú ťarchu zvýšených výdavkov na strane maloletej B. ponechať na matku. Pri existencii viacerých vyživovacích povinností je potrebné, aby otec prejavil väčšiu aktivitu pri získavaní svojho príjmu na zabezpečenie týchto vyživovacích povinností, príp. aj formou brigádnickej činnosti alebo prácou vykonávanou mimo hlavného pracovného pomeru.

15. Z uvedených dôvodov, vychádzajúc z nízkej životnej úrovne otca, viacerých vyživovacích povinností na jeho strane, zohľadniac ale aj zvýšené potreby maloletej B. zodpovedajúce jej veku, zdravotnému stavu a školskej dochádzke, zmenil odvolací súd napadnutý rozsudok tak, že výživné na maloletú B. počnúc od podania návrhu, t. j. od 07.10.2016 zvýšil na sumu 110,- eur mesačne.

16. Za obdobie od zvýšenia výživného, t. j. od 07.10.2016 do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. do 20. marca 2017 vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 446,05 eur. Rozdiel medzi novourčeným výživným vo výške 110,- eur a doposiaľ určeným výživným vo výške 33,19 eur predstavuje 76,81 eur na 1 kalendárny mesiac (2,48 eur na 1 kalendárny deň pri existencii 31-dňového mesiaca). Potom za pomernú časť mesiaca október 2016 má otec doplatiť 62,- eur (2,48 eur x 25 dní) a za mesiace november až marec 2017 5 x 76,81 eur. Nedoplatok je otec povinný splácať v splátkach po 20,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky s tým, že nezaplatením, čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)