KSZA/11Co/293/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/293/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715209232 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715209232.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci žalobcu: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, Y., právne zastúpený JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, so sídlom A. Kmeťa 28, Martin, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, adresa pre doručovanie: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Agentúra Žilina, Uhoľná 1, Žilina, v konaní o určenie absolútnej neplatnosti výpovede úrazového poistenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21C/272/2015-50 zo dňa 03.11.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin návrh žalobcu zo dňa 26.06.2015, ktorým žiadal, aby súd určil, že výpoveď úrazového poistenia pre čas nevyhnutného liečenia úrazu z poistnej zmluvy č. 6563906794 je neplatná, zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení § 3, § 39, § 80 písm. c) Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní uvedeného prípadu súd prvej inštancie vychádzal z vyššie uvedených ustanovení. Dôvodil, že výpoveď poistnej zmluvy podľa ustanovenia § 800 ods. 1 je jedným zo spôsobov zániku poistenia. Citované ustanovenie sa týka tých poistných zmlúv, pri ktorých bolo dojednané bežné poistné, a to bez ohľadu na to, či poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Podľa citovaného ustanovenia môže poistný vzťah vypovedať ktorákoľvek zmluvná strana, a to bez udania dôvodu. Výpoveď sa podľa ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí dať písomne a vo výpovedi nie je potrebné uviesť dôvod výpovede. Podľa ustanovenia § 800 ods. 3 poistiteľ však nemôže vypovedať poistný vzťah, ktorého predmetom je poistenie osôb. Zákaz výpovede podľa § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na poistenie pre prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia, alebo poistenie pre prípad smrti alebo dožitia. Z poistení osôb môže poistiteľ vypovedať len zmluvu o úrazovom poistení. Podľa súdu prvej inštancie bolo v konaní preukázané, že žalovaný časť poistnej zmluvy, ktorá sa týka úrazového poistenia, a to na čas nevyhnutného liečenia úrazu, vypovedal v súlade so zákonom. Pokiaľ vo výpovedi žalovaný uviedol dôvod „vysoká škodovosť“, táto skutočnosť nemôže mať za následok neplatnosť výpovede. Bolo preukázané, že v období od 24.10.2011 do 21.01.2015 žalovaný vyplatil žalobcovi poistné plnenia na základe siedmich poistných udalostí. Poistný vzťah medzi účastníkmi, ktorý bol založený poistnou zmluvou č. 7130084597 zo dňa 27.06.2011, ostal aj naďalej platný, čo sa týka poistenia dožitia s výplatou poistnej sumy, poistenia pre prípad smrti, pre prípad smrti úrazom a pre prípad trvalých následkov úrazu s progresívnym plnením TM2. Teda z piatich poistených produktov žalovaný vypovedal len jeden, a to poistenie na čas nevyhnutného liečenia úrazu. Dôvod, pre ktoré účastník poistného vzťahu, t.j. poisťovňa alebo poistený, vypovie poistnú zmluvu podľa ustanovenia § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemôže byť dôvodom pre neplatnosť tejto výpovede. Ak je poistná zmluva nevýhodná, každý z účastníkov poistného vzťahu sa môže rozhodnúť, či v zmluvnom vzťahu ostane, alebo tento vzťah ukončí výpoveďou. Takéto konanie žalovaného podľa súdu prvej inštancie, a to aj s prihliadnutím na väčšie množstvo poistných udalostí na strane žalobcu, nie je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd návrh žalobcu zo dňa 26.06.2015, ktorým žiadal, aby súd určil, že výpoveď úrazového poistenia pre čas nevyhnutného liečenia úrazu z poistnej zmluvy č. 6563906794 je neplatná, zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 151 O. s. p. a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaný si náhradu neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s právnym záverom súdu a pokladá ho za predčasný. Žalobca ako spotrebiteľ so žalovaným ako dodávateľom služby uzatvoril dňa 27.06.2011 poistnú zmluvu, jej návrh pripravoval žalovaný, ktorý stanovil aj všetky podmienky poistného vzťahu, vrátane výšky dojednaného poistného za jednotlivé poistné riziká. Po dopravnej nehode bol žalobca ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle dlhodobo dočasne práceneschopný a stal sa invalidným. Žalovaný žalobcovi podaním zo dňa 14.04.2015 oznámil, že ho oslobodzuje od platenia poistného. Následne podaním zo dňa 17.04.2015 oznámil, že v zmysle ustanovenia § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka dáva žalobcovi výpoveď úrazového poistenia času nevyhnutného liečenia z dôvodu vysokej škodovosti. Žalobca nespochybňuje skutočnosť, že zákon účastníkom poisteného vzťahu umožňuje ukončiť poistný vzťah výpoveďou a môže sa tak stať aj bez uvedenia dôvodu. V tomto konkrétnom prípade však žalovaný ukončil poistný vzťah s uvedením dôvodu pre vysokú škodovosť, ktorá vznikla na základe toho, že sa stal žalobca obeťou trestného činu - ublíženia na zdraví zo strany tretej osoby. Žalobca na pojednávaní navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložil kompletné spisy uvedených poistných udalostí, pretože z listín, ktoré žalovaný predložil, tieto skutočnosti zjavné nie sú. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania súd zamietol, pričom žalobca je presvedčený o tom, že v prejednávanej veci súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Namietal tiež, že vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené krátkou cestou na pojednávaní a nemal dostatočnú možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom a adekvátne naň reagovať. Žalobca má za to, že výpoveď úrazového poistenia na čas nevyhnutného liečenia je neplatný právny úkon, pretože odporuje Občianskemu zákonníku a prieči sa dobrým mravom.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

5. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

6. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

7. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

8. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného ohľadne dôvodu výpovede konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že pokiaľ bol vo výpovedi žalovaného uvedený dôvod „vysoká škodovosť“, táto skutočnosť nemôže mať za následok neplatnosť výpovede podľa ustanovenia § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak Občiansky zákonník umožňuje účinne vypovedať poistnú zmluvu bez uvedenia dôvodu, ako je tomu v tomto prípade, uvedenie akéhokoľvek dôvodu nemá vplyv na účinky tohto právneho úkonu. Zároveň odvolací súd dodáva, že v danom prípade sa stotožňuje s názorom odvolateľa v tom, že poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou. V danom prípade však odvolací súd nezistil, že by táto spotrebiteľská zmluva obsahovala také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalovanému v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalobcovi úspešný.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)