KSZA/10Co/73/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/73/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204137 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116204137.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov 1/ O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom R., N. XXXX/XX, 2/ O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom R., C. XXXX/XX, zastúpených Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom so sídlom R., C. XX, proti žalovanej S. F., nar. X.XX.XXXX, bytom R., M. S. X/XX, zastúpenej JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom R., O. D. XX, o neplatnosť právneho úkonu, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 41C/59/2016-122 zo dňa 21.11.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie určil neplatnosť odstúpenia žalovanej zo dňa 2.12.2015 od darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24.8.2015, vklad vecných práv, z ktorej bol povolený okresným úradom Žilina, Katastrálnym odborom dňa 24.9.2015 - 5013/15 pod V 7102/2015.

M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že žalobcom v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 25%.

Žalobcom v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 25%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe a určil, že odstúpenie žalovanej zo dňa 2.12.2015 od Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24.8.2015, vklad vecných práv z ktorej bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, dňa 24.9.2015 - 5013/15 pod V 7102/2015, je neplatné. 2. Vychádzal zo záveru, že nebol preukázaný jednak žiaden dôvod neplatnosti Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24.8.2015, jednak dôvod na odstúpenie od tejto zmluvy. 3. Prvotne za zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP, pričom dospel k záveru, že tento je daný. Nestotožnil sa s názorom žalovanej, že Civilný sporový poriadok neumožňuje podanie žaloby o určenie toho, či tu právny vzťah je alebo nie je (ak je na tom naliehavý právny záujem), resp. že podanie takej žaloby nepripúšťa. V súdenej veci sa žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva nadobudnutého na základe úkonu, ktorý by mal byť, v dôsledku napadnutého odstúpenia od tohto právneho úkonu, od počiatku zrušený. S ohľadom na to, či účinky odstúpenia nastali alebo nie možno povedať, že právne postavenie žalobcov je neisté, pričom podanou žalobou možno túto neistotu odstrániť. Navyše, žalobcovia boli v rámci správneho konania vedeného Správou katastra Žilina o vykonanie záznamu na podanie takej žaloby odkázaní pre prípad, že rozporujú platnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy zo strany žalovanej s tým, že pokiaľ by tak neučinili, zrejme by došlo k vykonaniu príslušného záznamu ohľadom zmeny vlastníctva dotknutých nehnuteľností. Postup správy katastra je zasa odrazom právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v jeho rozhodnutí sp.zn. 6Sžo 229/2010. Vzhľadom na preventívny charakter určovacej žaloby nemožno súhlasiť ani s názorom žalovanej, že žaloba bola podaná predčasne. 4. Prejudiciálne riešil okresný súd otázku ne/platnosti predmetnej zmluvy, keďže odstúpiť od nej možno len za podmienky, že by bola platne uzavretá. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že predmetnú zmluvu uzatvorila v omyle, pri výsluchu na polícii potvrdila, že vedela, že predmetnou zmluvou daruje byt žalobcom s tým, že títo sa o ňu postarajú, pričom tiež uviedla, že títo sa o ňu počas domácej liečby aj starali. Neskôr, vzhľadom na vôľu žalovanej, aby ju nenavštevovali, a na nadväzné odporúčanie ich právneho zástupcu rešpektovať túto vôľu žalovanej, so starostlivosťou o žalovanú prestali, pričom však prejavili snahu upraviť vzájomné vzťahy so žalovanou v súvislosti so starostlivosťou o ňu, čo však táto odmietla. Okrem toho predmetná zmluvy bola podpísaná pred notárom, ktorý žalovanej vysvetlil, čo podpisuje. V jej prospech je v predmetnom byte zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného bývania, čo žalovaná opäť potvrdila v rámci podaného trestného oznámenia. Preto sa jej tvrdenia ohľadom omylu pri uzatváraní predmetnej zmluvy neukázali ako pravdivé, resp. žalovaná neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno. Nebolo tiež preukázané, že by žalovaná uzatvorila predmetnú zmluvu v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok. Obdobne nebola preukázaná nespôsobilosť žalovanej na právne úkony v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy; pritom nemožno vychádzať len z veku a zdravotného stavu žalovanej. V uvedenom smere ani neboli navrhnuté žiadne dôkazy. Okresný súd nevzhliadol v okolnostiach prípadu ani dôvody neplatnosti predmetnej zmluvy podľa § 37 a § 40 Obč. zák. 5. Čo sa týka samotného posúdenia ne/platnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy, konanie v omyle, ako dôvod odstúpenia prezentovala žalovaná, nie je zákonným dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Omyl spôsobuje (relatívnu) neplatnosť zmluvy (§ 49a Obč. zák.), ktorej sa žalovaná nedovolávala. Preto odstúpenie od predmetnej zmluvy, ako ho žalovaná vymienila listom zo dňa 2.12.2015, okresný súd vyhodnotil ako neplatné.

6. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia majú nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. 7. Vychádzal z toho, že žalobcovia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). 8. Zároveň mal za to, že neexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala svoju sociálnu situáciu a že nemôže trovy konania žalobcom nahradiť, ev. len s veľkými ťažkosťami. Zdravotný stav a vek žalovanej bez ďalšieho nepriznanie náhrady trov žalobcom neodôvodňujú. Ani okolnosti podania žaloby nepredstavujú dôvod nepriznania predmetného procesného nároku žalobcom, keďže tí podali žalobcu v dôsledku postupu správy katastra.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že krajský súd žalobu žalobcov zamietne. 10. Namietala, že žalobu, akú podali žalobcovia - o určenie, či je medzi stranami sporu právny vzťah - podľa Civilného sporového poriadku nemožno podať. Poukázala pritom na to, že oproti ust. § 80 písm. c/ O.s.p., ktorý pripúšťal určenie, či tu právny vzťah alebo práv je alebo nie je (ak je na tom naliehavý právny záujem), v ust. § 137 písm. c/ CSP sa nenachádza slovné spojenie „právny vzťah“. Nadväzne, žaloba bola podaná predčasne, nakoľko žalobcovia by sa v zmysle Civilného sporového poriadku mohli domáhať určenia ich vlastníckeho práva v prípade, že by ona bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník dotknutých nehnuteľností. 11. Pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu, odvolateľka namietala, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo 229/2010 bol vydaný v správnom súdnictve, pričom nie je možné aplikovať jeho závery týkajúce sa sporu v oblasti verejného práva na súkromnoprávny spor strán. Navyše, s poukazom na ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, žiadne ust. zákona č. 162/1995 Z.z. (ani iného zákona) neoprávňuje katastrálny odbor k realizácii výzvy pre prípad spochybnenia platnosti odstúpenia od zmluvy druhou zmluvnou stranou v zmysle odôvodnenia označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ mali žalobcovi obavu o svoje právne postavenie, mali vo vzťahu ku katastrálnemu odboru využiť inštitúty na obranu svojich práv z oblasti verejného práva (napr. sťažnosť na postup, resp. správnu žalobu). Žalobcovia mali podať žalobu o určenie vlastníckeho práva alebo, naopak, žalovaná mohla podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, pričom v oboch prípadoch by sa v konaní ako predbežná otázka posudzovala platnosť odstúpenia od zmluvy. 12. Odvolateľka ďalej namietala nesprávnosť záveru okresného súdu o neexistencii dôvodov neplatnosti predmetnej zmluvy, keď vzhľadom na jej vysoký vek, nepriaznivý zdravotný stav a samotný obsah zmluvy (keď sa v podstate bezdôvodne zbavila svojho majetku) táto bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, z dôvodu čoho je absolútne neplatná. Nemožno sa stotožniť ani so záverom okresného súdu o nepreukázaní toho, že by nebola spôsobilá na právne úkony. Pokiaľ to žalovaná tvrdila, pričom to okresný súd nemal za preukázané, mal nariadiť k danej otázke znalecké dokazovanie. Nespôsobilosť na právne úkony spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorú je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti. 13. V súvislosti so samotným odstúpením od zmluvy odvolateľka, s poukazom na ust. Obč. zák. o vrátení daru, namietala, že okresný súd nesprávne posudzoval platnosť úkonu odstúpenia od zmluvy, ktorý však vo vzťahu k darovacej zmluve nemá žiadnu relevanciu. Zákon ani dohoda účastníkov odstúpenie od zmluvy totiž neumožňovali. V prípade darovacej zmluvy zákon - Obč. zák. neupravuje inštitút odstúpenia od zmluvy v zmysle § 48 ods. 1 Obč. zák. ale iba vrátenie daru. Odstúpenie od predmetnej darovacej zmluvy je tak ničotné a nemožno posudzovať, resp. uvažovať o jeho platnosti či neplatnosti. Pritom právne postavenie sporových strán/obsah zápisu v katastri nehnuteľnosti sa v dôsledku vydania napadnutého rozsudku voči žalobcom v porovnaní so stavom pred podaním žaloby nijako nezmenil - žalobcovia boli a sú zapísaní ako vlastníci dotknutých nehnuteľností. 14. Vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu/výroku o trovách konania odvolateľka, poukazom na ust. § 257 CSP, argumentovala, že je onkologickým pacientom vo veku 84 rokov, býva často hospitalizovaná. Jej nepriaznivá finančná situácia vyplýva aj z toho, že je zastúpená advokátom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci. Ďalej uviedla, že podanie žaloby nijako nezavinila, k jej podaniu došlo, ako uvádza okresný súd, v dôsledku postupu katastrálneho odboru.

15. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedli len toľko, že k uplatnenému nároku sa vyjadrili v konaní pred okresným súdom a na svojich vyjadreniach zotrvávajú. Argumentáciu odvolateľky označili za nedôvodnú a v prejednávanej veci nepoužiteľnú.

16. V ďalšom štádiu odvolacieho konania zostali sporové strany nečinné.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu potvrdil v meritórnom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP pre vecnú správnosť a zmenil podľa § 388 CSP vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

18. Prvotne k otázke prípustnosti žaloby v prejednávanej veci ako takej, vzhľadom na argumentáciu odvolateľky, krajský súd uvádza: 19. Vypustením slovného spojenia „právny vzťah“ z ust. § 137 písm. c/ CSP (v porovnaní so zodpovedajúcim ust. § 80 písm. c/ O.s.p.) neznamená, že je vylúčené konanie o neplatnosť právneho úkonu (zakladajúceho alebo zrušujúceho určitý právny vzťah). Je potrebné si všimnúť, že ust. § 137 CSP vymedzuje druhy žalôb exemplifikatívnym (príkladmým) spôsobom, o čom svedčí predovšetkým použitie častice „najmä“ v úvodnej časti označeného ustanovenia „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o...“ 20. Okrem toho, v komentári k Civilnému sporovému poriadku, ktorého spoluautorom je aj predseda Rekodifikačnej komisie pre nové civilné procesné právo (Prof. JUDr. Marek Števček, PhD.), sa, okrem iného, uvádza, že predchádzajúca právna úprava v Občianskom súdnom poriadku rozlišovala medzi určením (ne)existencie práva a právneho vzťahu, avšak uvedené rozlíšenie nemalo vecný význam a oba použité pojmy, teda „právo“ a „právny vzťah“ mali rovnaký obsah. Z uvedeného dôvodu nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku určenie (ne)existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza, pričom týmto k žiadnej materiálnej zmene nedošlo.

21. Pokiaľ ide o posúdenie otázky danosti naliehavého právneho záujmu na v žalobe požadovanom určení, krajský súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, preto naň odkazuje. 22. Okresný súd správne vyhodnotil preventívny charakter určovacej žaloby v súdenej veci. Žaloba nebola podaná predčasne z toho hľadiska, že by žalobcovia mohli žalovať len o určenie práva v danom prípade ich vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, teda až po eventuálnom zápise vlastníckeho v prospech žalobkyne záznamom. Nie je ničím odôvodnené, aby žalobcovia čakali na výsledok príslušného správneho konania na okresnom úrade, katastrálnom odbore. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. V danom prípade bolo možné práve určovacou žalobou odstrániť stav právnej neistoty žalobcov, ktorý vznikol v nadväznosti na konanie žalovanej a následný postup okresného úradu, katastrálneho odboru, ktorý žalobcov odkázal na podanie žaloby pre prípad, že nezdieľajú súhlasný postoj k odstúpeniu žalovanej od predmetnej zmluvy. 23. Už zo samotnej skutočnosti, že žalobcovia podali žalobu v aktuálne prejednávanej veci, je pritom zrejmé, že otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu v zmysle zmluvy zo dňa 24.8.2015, je spornou a spornou by zostala aj v prípade, že by príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, formou záznamu zapísal vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalovanej. Uvedené by nepochybne viedlo k podaniu žaloby o určenie vlastníctva žalobcami, v ktorom by sa prejudiciálne riešili tie otázky, ktoré boli riešené v aktuálne prejednávanej veci (ne/platnosť predmetnej scudzovacej zmluvy, ne/platnosť odstúpenia od nej žalovanou).

24. Vo vzťahu k odvolateľkou namietanému postupu okresného súdu, katastrálneho odboru, krajský súd konštatuje, že predmetom aktuálneho (odvolacieho) konania nie je prieskum predmetného postupu. 25. Je však potrebné uviesť, že predmetný postup príslušného správneho orgánu bol v súlade s odpoveďou na otázku súvisiacou s danou problematikou zverejnenou v Katastrálnom bulletine č. 2/2014 (otázka č. 36, str. 33). Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vydáva od roku 1993 "Katastrálny bulletin" a od roku 2009 "Geodetický a kartografický bulletin", ktorých cieľom je formou otázok a odpovedí z oblasti vecnej pôsobnosti rezortu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pôsobiť pri tvorbe jednotnej metodiky a pri zabezpečovaní dodržiavania ústavnosti a zákonnosti orgánov geodézie, kartografie a katastra. Predmetná odpoveď znie: Odstúpenie od zmluvy má záväzkovoprávne aj vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t. j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. Pokiaľ sa teda pri odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľnosti priamo zo zákona obnovuje vlastnícke právo prevodcu, zapisuje sa táto zmena do katastra nehnuteľností záznamom. Dohoda o odstúpení od zmluvy sa považuje za dva jednostranné právne úkony. Ak druhý účastník spochybní platnosť odstúpenia od zmluvy, mal by ho katastrálny odbor vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd príslušnú žalobu s poučením, že pokiaľ tak neurobí, bude to vyhodnotené ako akceptácia platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy. Ak následne daná žaloba bude podaná, správny orgán ponechá na dotknutom LV plombu o začatom záznamovom konaní. Zároveň sa ruší otázka a odpoveď č. 2 v katastrálnom bulletine č. 2/2010.

26. Pokiaľ ide o odvolateľkou namietané dôvody neplatnosti zmluvy zo dňa 24.8.2015, s týmito všetkými, včítane eventuality tiesne žalovanej pri uzatváraní predmetnej zmluvy ako dôvode pre odstúpenie od nej, sa okresný súd vysporiadal v rozsahu dostatočnom a nevyhnutnom pre rozhodnutie veci. Správne uzavrel, že relatívne vyšší vek žalovanej a jej nepriaznivý zdravotný stav bez ďalšieho nemôžu mať za následok neplatnosť právneho úkonu žalovanej. Je pravdou, že žalovaná scudzila svoje nehnuteľnosti, avšak súčasne došlo k zriadeniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu jej doživotného užívania dotknutého bytu (jej bývania v ňom). Zároveň, akousi formou „odplaty“ za benefity nesporne získané v konečnom dôsledku od žalovanej bol sľub žalobcov, že budú žalovanú navštevovať a zabezpečovať jej pomoc v jej chorobe a v starobe. Pokiaľ žalobcovia neskôr žalovanú už nenavštevovali, uvedené bolo dôsledkom priania samotnej žalovanej, aby za ňou žalobcovia nechodili. Správnosť tohto čiastkového záveru okresného súdu odvolateľka nenamietala. Krajský súd len dodáva, že predmetný „záväzok“ žalobcov, ktorý nespochybňovali ani oni samotní, trvá naďalej a je na žalovanej, či zmení svoj postoj k žalobcom (resp. k ich navštevovaniu žalovanej, starostlivosti o žalovanú atď.).

27. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovanej ohľadom nedostatočného, resp. nesprávneho postupu okresného súdu v smere zisťovania a vyhodnotenia jej ne/spôsobilosti na právne úkony (ako dôvodu neplatnosti zmluvy zo dňa 24.8.2015). Nakoľko konanie v prejednávanej veci je konaním sporovým, nie je povinnosťou súdu zisťovať iniciatívne rozhodné skutočnosti. Pokiaľ žalovaná argumentovala svojou nespôsobilosťou na právne úkony, neuviedla nijaké bližšie okolnosti, na základe ktorých by bolo možné sa dôvodne domnievať, že v čase uzavretia zmluvy zo dňa 24.8.2015 nebola schopná rozpoznať následky svojho konania alebo ho ovládať. A zároveň za účelom preukázania svojich tvrdení nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov. Nebolo povinnosťou okresného súdu bez ďalšieho vykonávať dokazovanie, resp. nariaďovať znalecké dokazovanie. Okresný súd v danej súvislosti poukázal na následné vyjadrenia žalovanej (v trestnom konaní), na základe ktorých bolo, naopak, dôvodné usudzovať na spôsobilosť žalovanej rozpoznať následky svojho konania a ovládať ho. 28. Pokiaľ odvolateľka argumentovala, že odstúpenie od darovacej zmluvy nemá žiadnu relevanciu, nakoľko ju dohoda účastníkov ani zákon nepripúšťa (ale upravuje problematiku vrátenia daru), krajský súd konštatuje, že predmetom aktuálneho konania nie je (ani) vrátenie daru. Zároveň je nevyhnutné konštatovať, že právny úkon žalovanej zo dňa 2.12.2015 (odstúpenie od zmluvy zo dňa 24.8.2015) je čiastočne nezrozumiteľný predovšetkým pre rozpor tej jeho časti, v ktorej žalovaná uvádza, že 1/ odstupuje od darovacej zmluvy, pričom ale 2/ argumentuje, že bola uvedená do omylu (keď omyl nie je zákonným, a ani zmluvným dôvodom na odstúpenie od zmluvy), 3/ čo zasa odvodzuje do „podvodného“ konania žalobcov (okrem iného aj následne, po uzatvorení zmluvy, čo môže evokovať dôvod na vrátenie daru). V aktuálnom konaní sa súdy vysporiadali s otázkou (platnosti) odstúpenia žalovanej od zmluvy zo dňa 24.8.2015 a otázkou ne/platnosti samotnej zmluvy zo dňa 24.8.2015. Ako už bolo vyššie konštatované, predmetom konania nebolo vrátenie daru.

29. K námietke žalovanej, že pokiaľ zákon alebo dohoda účastníkov neumožňuje odstúpiť od zmluvy, nie je namieste uvažovať o ne/platnosti odstúpenia od zmluvy (ale ide o ničotný úkon), krajský súd poznamenáva, že predmetom konania (v širšom význame) je posúdenie, či nastali účinky odstúpenia od zmluvy zo dňa 24.8.2015 žalovanou. Na uvedené účely možno hovoriť aj o platnosti alebo neplatnosti tohto odstúpenia.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal krajský súd, v zhode s okresným súdom, za to, že účinky odstúpenia žalovanej zo dňa 2.12.2015 od zmluvy zo dňa 24.8.2015 nenastali. Preto napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým bolo predmetné odstúpenie žalovanej určené za neplatné, potvrdil.

31. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania (o nároku na ich náhradu), krajský súd mal za to, že existuje solídny základ na rozhodovanie o trovách prvoinštančného konania (o návrhu na ich náhradu aplikáciou ust. § 257 CSP). Niet pochýb o tom, že žalobcovia mali v konaní plný úspech, na tomto základe podľa § 255 ods. 1 CSP by mali nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanej v konaní plne neúspešnej. Krajský súd akceptoval odvolaciu argumentáciu žalovanej, že v súdenej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania (prvoinštančného) boli naplnené zákonné podmienky podľa § 257 Civilného sporového poriadku, t.j. existovali tzv. dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré výnimočne priznal žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanej nárok na náhradu trov konania iba v rozsahu 25% (po znížení o 75%). Zohľadnil osobnú, sociálnu, príjmovú situáciu žalovanej, ktorej jediným príjmom je starobný dôchodok v mesačnej výške približne 320 eur, nevlastní žiaden majetok, má vážne zhoršený zdravotný stav. Nachádza sa v stave materiálnej núdze, ako sa to konštatuje aj v dôvodoch rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 5. augusta 2016, v zmysle ktorého jej bol priznaný návrh na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40 eur. Krajský súd s prihliadnutím na uvádzaný sociálny aspekt uzavrel, že žalovaná by iba s veľkými ťažkosťami mohla uhradiť žalobcom trovy v plnej výške. Na druhej strane nebolo možné čiastočne nezohľadniť okolnosť, ktorá žalobcov 1/, 2/ viedla k podaniu žaloby - síce sa tak stalo pre postup Okresného úradu Žilina - katastrálneho odboru, ten však bol dôsledok konania žalovanej, jej odstúpenia od zmluvy zo dňa 24.8.2015 v zmysle jej podania zo dňa 2.12.2015, adresovanému označenému správnemu orgánu. Napokon priznaním nároku na náhradu trov konania iba v rozsahu 25% nenastane závažná ujma v majetkových, sociálnych pomeroch žalobcov.

32. O náhrade (nároku) trov odvolacieho konania krajský súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 257 CSP a z dôvodu osobitného zreteľa priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacích voči žalovanej v rozsahu 25%. Vychádzal z totožných úvah ako v prípade rozhodnutia o náhrade trov prvoinštančného konania.

33. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.