KSZA/10Co/226/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/226/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712208907 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5712208907.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Ing. X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom B. č. XX, Česká republika, zast. JUDr. Jiří Bezucha, Advokátní kancelář Bezucha, Klimeš, Stratil v.o.s. , so sídlom Olomouc, Wellnerova č. 1215/1 proti žalovanému - I. V., nar. X.X.XXXX, bytom U., Ul. F. č. XXXX/XX, v zastúpení splnomocneným zástupcom Ing. Jánom Galádom ul. X. X. X, U., o zaplatenie 48.049,19 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/5/2013-133 zo dňa 10.2.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (v poradí 3. rozsudok) okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48 049,19 eur s 9,25 % -ným ročným úrokom z omeškania od 1.7.2011 až do zaplatenia a uhradiť trovy konania žalobcu v sume 7.038,42 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Obdobne ako v poradí 2. rozsudku súd vychádzal najmä z § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka ako aj z § 135 Občianskeho súdneho poriadku, dôvodnosť žaloby videl v konaní žalovaného, ktorý žalobcovi spôsobil škodu, za čo bol aj právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp.zn. 1T 63/2010 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1,ods.4 písm. b Trestného zákona. Podvodu sa žalovaný dopustil tak, že koncom roku 2002 sa po opakovaných stretnutiach v kaštieli v Pribovciach so žalobcom, žalovaný vystupujúci ako obchodný zástupca spoločnosti HUFESCO so sídlom Gyermely, Viola č. 11, Maďarská republika pôsobiacej v tom čase aj na indickom trhu, vyžiadal od žalobcu sumu 35.000 USD pod zámienkou sprostredkovania odbytu 500 kusov malých stavebných nakladačov na indický trh pre civilný, ako aj vojenský sektor, ktoré vyrábal žalobca s tým, že poskytnuté finančné prostriedky mali slúžiť aj na financovanie marketingu, počiatočných nákladov, cestovného a iných nákladov súvisiacich s vývozom týchto stavebných nakladačov, pričom žalobca zaslal uvedené peniaze na účet spoločnosti HUFESCO vedený v maďarskej banke B. I. Z. V., Budapešť, č.ú.: XXXXXXXX- XXXXXXXX-XXXXXXXX a táto bola pripísaná na jeho účet dňa 26.11.2002. Následne na žiadosť žalovaného ako provízia za sprostredkovanie bola poukázaná suma 19.000 USD. Táto tiež bola v troch splátkach zaslaná na účet žalovaného. Žalovaný však žalobcovi nezabezpečil žiadny predaj nakladačov v Indii. Celkovo tak spôsobil žalobcovi škodu v žalovanej sume. Túto sumu nevrátil, aj keď ho na to žalovaný vyzval.

3. Okresný súd poukazuje na závery odvolacieho súdu vyslovené v súdenej veci v uznesení sp.zn. 10 Co 687/2014, vychádzajúce z výsledkov trestného konania, z ktorých je nepochybne preukázané, že žalobcovi škoda vznikla a škodu mu spôsobil žalovaný. Uložil však okresnému súdu zaoberať sa s výškou škody, zaoberať sa s otázkami bezprostredne súvisiacimi s námietkou premlčania vznesenou žalovaným voči žalovanému nároku, najmä vymedzením začiatku, priebehu, spočívania premlčacej lehoty. Okresný súd uviedol, že postupoval v intenciách tohto zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, keď doplnil dokazovanie opätovným vypočutím účastníkov, dôsledným oboznámením sa s trestným konaním vedeným na Okresnom súde v Martine pod. sp.zn. 1 T 63/2010 a po komplexnom hodnotení súvisiacich vecných otázok uzavrel, že žaloba je dôvodná.

4. Nárok uplatnený žalobou súd posúdil podľa § 420 ods. l Občianskeho zákonníka. Porušenie právnej povinnosti žalovaného je dané výsledkom trestného konania vedenom voči žalovanému pod sp.zn. 1 T 63/2010, žalobcovi škoda vznikla, škodu mu spôsobil svojim konaním žalovaný. Pri ustálení výšky škody súd aplikoval § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že je povinnosťou žalovaného nahradiť žalobcovi skutočnú škodu - táto zodpovedá sume 35 000 USD ( po prepočte konverzným kurzom na slovenské koruny a následne na eurá podľa kurzového lístka platného od 21.11.2002 - poukaz súdu na č.l. 602 trestného spisu, zodpovedá žalovanej istine ) ktorá bola vyplatená na účet spoločnosti HUFESCO v Maďarsku z podnetu, resp. na výzvu žalovaného, ide o nepochybnú skutočnosť preukázanú v trestnom konaní, v ktorom ohľadne výšky škody bolo vykonané dostatočné dokazovanie.

5. Pri posudzovaní otázky vznesenej námietky premlčania okresný súd vychádzal z § 106 ods. l Občianskeho zákonníka. Za smerodajné pri hodnotení považoval časové a skutkové údaje plynúce z obsahu trestného spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 1 T 63/2010. Žalobca podľa názoru súdu získal vedomosť, kto za škodu zodpovedá až na základe jeho súkromného zisťovania prostredníctvom Českej agentúry na podporu obchodu ohľadom prieskumu trhu ( poukaz súdu na č.l. 417 a 428 trestného spisu ). Až z tohto zistenia mal žalobca preukázané, že o firme HUFESCO nie sú žiadne informácie v databáze Dun & Bradstreet a Hoovers, firma HUFESCO bola založená v štáte Delaware, ale nemá registrovaného obchodného konateľa, čo je v uvedenom štáte pre prevádzkovanie činnosti spoločnosti nevyhnutné. Uvedené zistenie bolo žalobcovi zaslané 13.7.2005 ( č.l. 416 trestného spisu ). Až od tohto dátumu podľa názoru okresného súdu mal žalobca preukázané, kto za škodu zodpovedá, nakoľko od tohto dátumu mohol mať pochybnosti, či za škodu zodpovedá žalovaný, lebo na základe jednania nielen so žalovaným, ale aj s p. W. bola suma 35 000 USD zaslaná na účet firmy HUFESCO. Po tomto zistení podal žalobca trestné oznámenie na žalovaného dňa 24.10.2005 (č.l. 401 trestného spisu) tak subjektívna dvojročná premlčacia lehota začala plynúť, ako je vyššie uvedené od 13.7.2005. Od dátumu podania trestného oznámenia premlčacia lehota s poukazom na ust. § 112 Občianskeho zákonníka spočívala, pretože žalobca v trestnom konaní si náhradu škody riadne uplatnil a v dotknutom konaní riadne pokračoval. Spočívananie lehoty sa skončilo dňom právoplatnosti trestného rozkazu, tj. dňom 2.6.2011, po tomto dátume premlčacia lehota už pokračovala. Žalobca podal žalobu na náhradu škody voči žalovanému na Okresný súd Martin dňa 18.6.2012, stalo sa tak v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Súd poznamenal, že až orgány činné v trestnom konaní po dotaze na peňažný ústav v Budapešti zistili, že suma 19.000 USD bola na trikrát ( poznámka odvolacieho súdu - zrejme v troch častiach ) zaslaná z účtu HUFESCO na účet žalovaného. Pre začatím konania o tejto skutočnosti žalobca nevedel, aj to dokazuje podľa názoru okresného súdu, že žalobca pred podaním trestného oznámenia na žalovaného nemal nepochybne preukázané, kto za škodu zodpovedá. Súhrnom všetkých uvádzaných súvislostí okresný súd uzavrel, že nárok žalobcu na náhradu škody od žalovaného premlčaný nie je.

6. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, je preto v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka povinný popri istine zaplatiť žalobcovi aj ročný úrok z omeškania vo výške 9,25 %. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil od 1.7.2011 opodstatnene, preukázal, že pred podaním žaloby vyzval žalovaného dňa 13.6.2011 na zaplatenie žalovanej sumy v lehote 10 dní, žalovaný však k úhrade nepristúpil.

7. Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku priznal súd žalobcovi ( úspešnej strane sporu ) náhradu trov v celkovej sume 7.038,42 eur a zaviazal žalovaného neúspešnú stranu sporu túto sumu nahradiť žalobcovi. Trovy súd priznal žalobcovi titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 2.882,50 eur, a zvyšnú sumu titulom trov právneho zastúpenia podľa § 31 Z.č.586/2003 Z.z. a § 10 a 13a Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. za 8 úkonov právnej služby - konkrétne vyšpecifikované, za každý z úkonov právneho zastúpenia vo výške 519,49 eur.

8. Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie a v tejto spojitosti aj nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukazoval na obsah výpovede majiteľa a zároveň konateľa spoločnosti HUFESCO W. v trestnom konaní, z čoho podľa neho vyplýva, že skutočne sumu 35.000 USD obdŕžala spoločnosť na svoj účet dňa 26.11.2002, pred uvedeným termínom prebiehala medzi ním a Ing. Novotným písomná korešpondencia v ktorej je uvedený aj účel čerpania týchto finančných prostriedkov a to „ výdaje a odmenu za prácu firmy do podpisu Memorandum of Understanding „ ako to vo výpovedí uvádza. Potvrdil aj, že dispozíciu s účtom mal výlučne sám a k výpovedi pripojil aj potvrdzujúcu korešpondenciu. Odvolateľ uvádza, že on tieto skutočnosti popisuje aj vo svojich podaniach a nepovažuje ich za potrebné opätovne rozvádzať. Nesúhlasí so záverom súdu, že skutočná výška škody je taká, aká bola poukázaná na účet firmy HUFESCO. Veď išlo o podnikateľský zámer umiestnenia strojárskych výrobkov na zahraničnom trhu, podstatou ktorého bola prezentácia výrobkov na plánovanej celosvetovej výstave, kde zabezpečovanie má zákonite značné náklady. Ich výšku a spôsob použitia strany dohodli a upresňovali mimo vedomia a pôsobnosti jeho ( žalovaného ) a aj priamo na výstave v Dillí - India aj uzavreli. On pri uzavretí Memoranda nebol, jeho obsah nepozná, i keď sa zúčastnil predmetnej výstavy v zahraničí na požiadanie žalobcu ako tlmočník, žalobca si po príchode na českú ambasádu zabezpečil tlmočníčku a on ostal v neznámom zahraničnom prostredí napospas svojmu osudu. Po návrate z Indie sa až do vypočúvania s týmito osobami nestretol ani nijako nebol v kontakte. Odvolateľ poukazuje v odvolaní aj na to, že na realizáciu celej podnikateľskej akcie musela firma HUFESCO vynaložiť nemalé náklady o ktorých môže vedieť len žalobca a p. W.. Nemožno sa stotožniť so záverom súdu, že skutočná škoda je totožná s výškou prevedenou na účet firmy dňa 26.11.2002. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnú škodu, lebo on a p. W. pozná skutočný stav veci.

9. Odvolateľ označil za mylný záver súdu, že plynutie subjektívnej premlčacej doby začína dňom 13.7.2005, doručením nejakého oznámenia obchodnej agentúry vyžiadaného žalobcom. Podľa odvolateľa táto doba začala plynúť uzavretím Memoranda of Undersatnding o ktorom vypovedal p. W. a jeho uzavretie bolo aj obsahom podania W. zo dňa 5.11.2002, v ktorom je uvedený aj účel použitia prijatých finančných prostriedkov. Podľa obsahu označeného listu uvedené memorandum aj uzavrie spoluprácu strán od poskytnutia finančných prostriedkov do ukončenia prezentácie výrobkov na organizovanej celosvetovej výstave v Dillí, začiatkom roka 2003. To všetko prebehlo, čo nepopierajú obidve strany. Uzavretím predmetného memoranda musel žalobca vedieť, ako celý podnikateľský zámer dopadol, aký je záujem o prezentované výrobky, keďže bol na akcii a uzavretí memoranda prítomný, aj s tlmočníčkou, teda musel aj vedieť, že mu vznikla škoda aj to kto za ňu zodpovedá, keďže určenie zodpovednosti bolo o to ľahšie, že v procese prípravy a realizácie vystupovali len dve osoby z toho fyzická len jedna - žalovaný. Odvolateľ ďalej uvádza, že on obsah memoranda nepozná, len vie z trestného spisu, že bol p. W. pripojené k zápisnici o výpovedi aj s ďalšími dôkazmi. Odvolateľ zvýrazňuje, že on považuje uplatnený nárok žalobcu za premlčaný, keďže od ukončenia akcie dohodnutej stranami až do podania trestného oznámenia 13.5.2005 uplynula doba presahujúca dva roky. Z týchto dôvodov sa domáha zmeny rozsudku, v rámci žiadanej zmeny zamietnutia žaloby.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazuje na postup súdu prvej inštancie, ktorý podľa jeho názoru v súlade s vyslovenými závermi odvolacieho súdu vykonal potrebné dôkazy a vyvodil správne aj občiansko - právnu zodpovednosť žalovaného za vzniklú škodu zo skončeného trestného konania vedeného voči žalovanému u OS v Marine č.j. 1 T 63/2010, právoplatne ukončeného dňa 2.6.2011. K vznesenej námietke premlčania žalovaným predložil stanoviská na nich aj zotrváva. Poukazuje však najmä na zápisy z jednania u súdu prvého stupňa zo dňa 21.1.2016 a zo dňa 22.5.2014, podľa jeho názoru sa súd podrobne vysporiadal so subjektívnou a objektívnou stránkou premlčania, jeho nárok premlčaný nie je, správne to konštatuje okresný súd v napadnutom rozsudku. Žalobca poukazuje aj na konanie žalovaného v celom priebehu sporu trvajúceho takmer 4 roky a na skutočnosť, že žalovaný žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení nenavrhol ani nenavrhuje. Žiada preto odvolací súd o potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie pre vecnú správnosť a žalovaného zaviazať k povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „ CSP“ ) po zistení, že odvolanie podala v lehote dotknutá strana sporu, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( § 379, § 380 CSP ), postupom podľa § 219 ods.3 v spojení s § 378 ods.1 CSP, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože v odvolaním napadnutých výrokoch je vecne správny. 12. Okresný súd vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav veci v akceptovateľnom rozsahu. Právne posúdenie zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu má oporu v hmotnoprávnej - úprave, v § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca preukázal, že mu vznikla škoda, preukázal skutočnú výšku škody, škoda žalobcovi vznikla zavineným protiprávnym konaním žalovaného. Súd sa podrobne zaoberal vznesenou námietkou premlčania, túto otázku vyhodnotil v medziach ustanovenia § 106 ods.1,2 a § 112 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na sporový charakter konania, krajský súd podrobil vec odvolaciemu prieskumu v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania a musel konštatovať neopodstatnenosť odvolania.

13. V konaní je preukázané, že trestným rozkazom Okresného súdu Martin č.k. 1T/63/2010 zo dňa 20.5.2011 ( právoplatný 2.6.2011), bol žalovaný uznaný vinným za skutok, že koncom roku 2002 po opakovaných stretnutiach v kaštieli v Príbovciach´, v okrese Martin, v mieste podnikania podnikateľského subjektu, samostatne zárobkovo činnej osoby pošk. Ing. Vojtecha Novotného, žalovaný ( obvinený v trestnom konaní ) vystupujúci ako obchodný zástupca spol. HUFESCO, so sídlom Gyermely, Viola č.11, Maďarská republika, pôsobiacej v tom čase aj na indickom trhu, vyžiadal od podnikateľského subjektu Ing. Vojtecha Novotného nar.XX.X.XXXX, sumu vo výške 35.000 USD, pod zámienkou sprostredkovania odbytu 500 ks malých stavebných nakladačov na indický trh, pre civilný ako aj vojenský sektor, ktoré vyrábal pošk. Ing. Vojtech Novotný, a proklamujúc rozsiahle obchodné kontakty spol. HUFESCO v Indii, s tým, že poskytnuté finančné prostriedky mali slúžiť aj na financovanie marketingu, počiatočných nákladov, cestovného a iných nákladov súvisiacich s vývozom týchto stavebných nakladačov, pričom uvedená suma bola pošk. Ing. Novotným zaslaná v celosti na účet spol. HUFESCO, vedený v maďarskej banke B. I. Z. V., Budapešť, č.ú.XXXXXXXX-XXXXXXXX-XXXXXXXX, táto bola na jej účet pripísaná dňa 26.11.2002, následne bola na žiadosť obvineného ako provízia za sprostredkovanie, spoločnosťou HUFESCO časť poukázanej sumy vo výške 19.000 USD zaslaná v troch splátkach na účet obvineného vedený vo X., Budapešť, č.ú. XXXXXXXXXX., dňa 3.12.2002 v sume 7.000 USD, dňa 12.12.2002 v sume 7.000 USD a dňa 16.12.2002 v sume 5.000 USD, pričom obvinený nemal informáciu od spol. HUFESCO, že táto dokáže zabezpečiť predaj 500 ks predmetných nakladačov v Indii, ani o tom, že spol. HUFESCO má zabezpečený nejaký odbyt na uvedené nakladače v Indii, a tiež obvinený spol. HUFESCO neoznámil, že predmetom ním sprostredkovaného obchodu, ktorého podmienkou bolo zloženie vstupného vkladu vo výške 35.000 USD, bolo zabezpečenie odbytu 500 ks uvedených nakladačov, čím spôsobil poškodenému Ing. Vojtechovi Novotnému nar. XX.X.XXXX. škodu vo výške 48.049,19 eur, t e d a na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, čím s p á ch a l prečin podvodu podľa § 250 ods.1, ods.4 písm. b) Tr. Zák. účinného do 31.8.2003, bol zároveň aj odsúdený a žalobcu ( poškodeného ) s nárokom na náhradu škodu odkázal súd na občianske súdne konanie.

14. Nestotožnil sa odvolací súd s odvolacou argumentáciou, ktorou žalovaný namietal, že súdom priznaná suma žalobcovi nie je škodou skutočnou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu rešpektovanie záverov právoplatného trestného rozsudku preukazujúce zavinené konanie žalovaného, v bezprostrednej príčinnej súvislosti ktorého škoda žalobcovi vznikla, má svoj právny základ aj v aktuálne posudzovanej otázke nároku žalobcu na náhradu škody. Zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu, ktorého sa žalovaný dopustil je spôsobenie škody na cudzom majetku, škoda žalobcovi bola spôsobená v dôsledku trestnej činnosti žalovaného. Záver okresného súdu konštatujúci s poukazom na § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( v znení účinnom do 30.6.2016 ) aktuálne podľa § 193 Civilného sporového poriadku ( v znení účinnom od 1.7.2016 ) viazanosť rozhodnutím vydaným v trestnom konaní aj čo do výšky škody má svoj vecno-právny základ, keďže zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu sa zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodovanie aj v tejto aktuálne posudzovanej veci. Trestný súd právoplatne rozhodol o tom, že žalovaný spáchal trestný čin ( prečin ) podvodu, právoplatné je rozhodnutie o vine , o treste, o tom že poškodený žalobca sa so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. Vo výrokovej časti odsudzujúceho trestného rozhodnutia sú podrobne popísané konkrétne platobné transakcie, ktoré žalobca zo svojho účtu realizoval, výroková veta obsahuje akú konkrétnu výšku škody v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného ( odsúdeného škodcu ) utrpel, to znamená, že pre aktuálne ( ako následné ) občianskoprávne konanie je záväzne rozhodnuté, aký skutok sa stal, kto ho spáchal, aká ujma a v akej výške v majetkovej sfére žalobcu v príčinnej súvislosti s týmto skutkom bola spôsobená. Niet pochýb o tom, že skutočná výška škody zodpovedá sume, ktorú žalobca zo svojho účtu na účet HUFESCO poukázal - t.j. pôvodne 35.000 USD po prepočte na eurá sume 48.049, 19 eur. 15. Záver súdu o tom, že nárok žalobcu voči žalovanému premlčaný nie je má oporu v ust. § 106 ods.l,2 Občianskeho zákonníka a v zistenom skutkovom stave. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

16. Žalobca vo februári 2003, po absolvovaní veľtrhu v Dillí ( poukaz odvolacieho súdu na čl. 399 trestného spisu na obsah záznamu o zahájení úkonov trestného konania ) sa dozvedel o tom, že spoločnosť HUFESCO v Indii žiadne obchodné kontakty nemá, neni schopná tak uskutočniť predaj malých stavebných nakladačov tak ako mu to sľuboval žalovaný. Žalobca tak získal vedomosť o tom, že bol podvedený, nezískal však kvalifikovanú vedomosť o tom, že kto ( ktorý subjekt ) je konkrétne zodpovedný za podvodné konanie. Žalovaný tvrdí, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť od podpisu dokumentu Memorandum of understanding medzi žalobcom a spol. HUFESCO. Podľa názoru odvolacieho súdu však ide o vágnu deklaráciu bez právneho dopadu na určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Odvolací súd osobitne zvýrazňuje, že rozhodovacia prax súdov už ustálila, že nepostačujú iba domnienky a podozrenia o zodpovednom subjekte ( subjektoch ), vyžaduje sa preukázaná ( kvalifikovaná ) vedomosť. Zistenia Českej agentúry na podporu obchodu ohľadom prieskumu trhu zo dňa 13.7.2005, že spol. HUFESCO nemá konateľa, svedčia len o ukončení jej činnosti, nepreukazujú ale kvalifikovanú vedomosť žalobcu o zodpovednom subjekte, mohli u neho vyvolať jedine podozrenie z podvodného konania žalovaného. Avšak ani táto konštatácia odvolacieho súdu neovplyvní záver okresného súdu o tom, že nárok žalobcu premlčaný nie je. Žalobca trestným oznámením zo dňa 25.10.2005 oznamoval spáchanie trestného činu podvodu u Okresného štátneho zastupiteľstva v Šumperku ( Česká republika), v oznámení vymedzil konkrétnu skutkovú udalosť ( skutok ) a pri jej vymedzení označil za zodpovedný subjekt aj žalovaného. Z tohto dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu začiatok subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty treba viazať ku dňu 25.10.2005. Žalobca si nárok na náhradu škodu uplatnil v trestnom konaní ( v tzv. adhéznom konaní ) dňa 9. 1. 2006 ( viď č.l. 412 pripojeného trestného spisu) ako poškodený na náhrade škody v priebehu trestného konania zotrvával, preto premlčacia lehota až do právoplatného skončenia trestného konania ( 2. 6. 2011 ) spočívala vzhľadom na § 112 Občianskeho zákonníka. So svojim nárokom na náhradu škody žalobca bol odkázaný na podanie občiansko-právnej žaloby, takúto žalobu u súdu žalobca aj podal 18.6.2012, z tohto je zrejmé, že sa tak stalo včas, ešte pred uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty.

17. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, správne preto okresný súd uzavrel, že popri istine je povinný s poukazom na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania, tie boli tak z hľadiska časového vymedzenia ako aj výšky priznané žalobcovi súdom prvej inštancie správne.

18. V súvisiacom výroku o náhrade trov konania rozhodnutie súdu zohľadňuje princíp úspechu a neúspechu sporových strán v spore, náhrada trov konania bola súdom prvej inštancie priznaná úspešnej strane sporu v účelne vynaloženej výške.

19. Podľa § 255 ods.1 v aplikácii s § 396 ods.1 Civilného sporového poriadku krajský súd rozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania, žalobcovi plne úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % od žalovaného - neúspešnej strany v odvolacom konaní.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.