KSTT/6Tos/166/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6Tos/166/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516010009 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2516010009.1



Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti odsúdenému J. Y., nar. XX. H. XXXX v Q., trvale bytom Q. F. XX/XX, Q. - D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 19. júla 2017, č. k. 8Nt/12016-44, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07. septembra 2017 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného J. Y., nar. XX. H. XXXX sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 19. júla 2017, č. k. 8Nt/12016-44 rozhodol tak, že podľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného J. Y. na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Piešťany sp.zn. 1T/171/2011, podaný na súd dňa 18. januára 2016 odmietol, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania doručený súdu dňa 18. januára 2016, doplnený jeho obhajcom podaním doručeným súdu dňa 15. júna 2017, uvádza tie isté skutočnosti, ktoré už boli skôr právoplatne dňa 09. septembra 2014 zamietnuté uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 25. júna 2014, sp. zn. 1Nt/124/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 09. septembra 2014, sp. zn. č. k. 5Tos/75/2014. Preto súd v zmysle § 402 odsek 2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh na povolenie obnovy konania na neverejnom zasadnutí odmietol. Z obsahu návrhu odsúdeného a jeho doplnenia obhajcom jednoznačne vyplýva, že v ňom uvádza len tie isté skutočnosti, ktoré boli uvedené v jeho pôvodnom návrhu zo dňa 03. novembra 2013, a to, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, keďže mu súd ustanovil obhajcu až po jeho vzatí do väzby. Z dôvodu porušenia práva na obhajobu sa odsúdený obnovy konania už domáhal v konaní tunajšieho súdu pod sp. zn. 1Nt/124/2013, kde bol jeho návrh zamietnutý. Keďže v návrhu uviedol tie isté skutočnosti, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, súd jeho návrh odmietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil sám, ako i prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca v sťažnosti uviedol, že odsúdený bol v procesnom postavení obvineného vypočutý bez obhajcu, hoci v jeho prípade išlo o povinnú obhajobu. Okamihom vydania uznesenia o vznesení obvinenia sú práva obvineného na obhajobu vymedzené čl. 50 Ústavy SR a obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Pri ustanovení obhajcu obvinenému v prípade povinnej obhajoby už v prípravnom konaní nie je možné postupovať tak váhavo, aby sa tým zmaril zmysel povinnej obhajoby, ale je nutné postupovať s čo najväčším urýchlením, aby sa obhajcovi zabezpečila reálna možnosť vykonávať svoje práva. Po tom ako sa vyšetrovateľ, prokurátor i sudca oboznámil s právnou kvalifikáciou skutku ako závažného zločinu bolo ich povinnosťou ihneď umožniť obvinenému realizovať právo na obhajcu zvolením si obhajcu, resp. ustanovením obhajcu. Pri výsluchu obvineného na Okresnom súde Piešťany došlo k nespravodlivému stavu, keď sudca vypočúval M. Y. za prítomnosti prokurátora znalého práva. Obvinenému boli tak vytvorené nespravodlivé podmienky účasti na procesnom úkone, keď sa nemohol účinne a erudovane obhajovať. Takýto postup vyšetrovateľa, prokurátora a sudcu nemá nič spoločné so spravodlivým procesom tak ako to predpokladá čl. 6 Dohovoru a je nutné konštatovať, že bolo závažným spôsobom porušené právo obvineného na spravodlivý proces. Výsluch obvineného nebol vykonaný v súlade so zákonom a preto takýto dôkaz nemožno označiť za dôkaz získaný zákonným spôsobom a preto ani nemohol v ďalšom slúžiť ako podklad pre pozitívne rozhodnutie o návrh prokurátora. Právo na obhajobu je dôležitým predpokladom zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, ako aj predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Podľa jeho názoru vzhľadom na to, že odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu, že v konaní boli závažne porušené práva na jeho obhajobu a z dôvodu, že podkladom rozhodnutia vo veci boli nezákonne získané dôkazy, bol okresný súd povinný povoliť obnovu konania a vykonať konanie po povolení obnovy konania. Teda s napadnutým uznesením sa nestotožňuje a žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zmenil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo aby vo veci rozhodol sám a obnovu konania povolil.

Odsúdený vo svojej sťažnosti uviedol, že mu bolo porušené právo na obhajobu. Ako zadržaný si zvolil obhajcu, avšak tento sa obhajoby neujal. V takom prípade mu mala byť daná možnosť zvoliť si obhajcu alebo mu mal byť obhajca ustanovený okresným súdom a v žiadnom prípade nemal byť ako zadržaný vypočutý bez obhajcu, a to nielen v procesnom postavení zadržaný, ale ani pred sudcom pre prípravné konanie.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

Po preskúmaní spisového materiálu si krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje. Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd tiež zistil, že prvostupňový súd v danej veci postupoval v súlade so zákonom a správne, keď nariadil termín neverejného zasadnutia v zmysle ustanovenia § 402 ods. 2 Trestného poriadku (na neverejnom zasadnutí oboznámil návrh odsúdeného, skrátený výpis klienta, návrh obhajcu, pripojený spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1Nt/124/2013 a z neho najmä žiadosť odsúdeného, uznesenie súdu I. stupňa, sťažnosť odsúdeného voči uzneseniu a uznesenie súdu II. stupňa, pripojený spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/171/2011, a z neho najmä uznesenie o vznesení obvinenia, zápisnicu o výsluchu zadržaného, uznesenie o vzatí do väzby, ustanovenie obhajcu, rozsudok a uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/60/2012) a dospel k správnym právnym záverom.

J. Y. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 12. marca 2012, sp. zn. 1T/171/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 17. mája 2012, sp. zn. 6To/60/2012, pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1Nt/124/2013 vyplynulo, že odsúdený sa návrhom zo dňa 03. novembra 2013 domáhal povolenia obnovy konania vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/171/2011, nakoľko boli porušené jeho práva na obhajobu, keďže súd mu ustanovil obhajcu až po rozhodnutí o jeho vzatí do väzby a nemohol si zvoliť obhajcu už pred výsluchom. Okresný súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. júna 2014 uznesením podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného J. Y. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/171/2011, pretože nezistil podmienky obnovy konania. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 09. septembra 2014, sp. zn. 5Tos/75/2014 sťažnosť odsúdeného zamietol, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otázkou kvalifikácie sa zaoberal už dovolací súd vo vzťahu k porušeniu práva na obhajobu, pričom ide o otázku, ktorú nie je možné riešiť v konaní o povolení obnovy konania. Sťažnostný súd opätovne uvádza, že otázku vo vzťahu k porušeniu práva na obhajobu nie je možné riešiť v konaní o povolení obnovy konania. Z tohto dôvodu sa odsúdený obnovy konania už domáhal a tak prvostupňový súd správne dospel k záveru, že ide o tie isté skutočnosti, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté a preto návrh odsúdeného na povolenie konania správne odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.