KSTT/6To/56/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6To/56/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514010015 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2514010015.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti obžalovanému I. K. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 26.03.2014, sp.zn. 2T/3/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. apríla 2015, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa

obžalovaný I. K., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom H., C. XXX, bez pracovného pomeru,

odsudzuje

Podľa § 207 ods. 1 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 s použitím § 51 ods. 4 písm. d/ Tr.zák. sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zaväzuje zaplatiť zaostalé výživné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný I. K. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

v období od mesiaca marec 2013 do 26.03.2014 v mieste svojho trvalého bydliska v obci H. a ani na inom mieste si ako otec dcéry Y. K., nar. XX.XX.XXXX, riadne neplnil vyživovaciu povinnosť aj napriek tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine, a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 12P/67/2012 zo dňa 01.08.2012, právoplatným dňom 07.09.2012, tak, že je povinný prispievať na výživu dcéry Y. sumou 120,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám V. M., hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si plnil len nepravidelne a to v celkovej výške 420,-- Eur, o dieťa sa žiadnym spôsobom nezaujímal, pričom v tomto období preukázateľne neprejavoval snahu riadne sa zamestnať, teda nevyužil všetky možnosti na to, aby si svoju zákonnú povinnosť v reálne možnej výške splnil a ani sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu vo výške 1.020,-- Eur.

Za to súd obžalovanému podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona uložil trest povinnej práce vo výmere 150 hodín.

Podľa § 55 odsek 1 veta prvá Trestného zákona súd odsúdenému nariadil vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona súd uložil odsúdenému povinnosť trest povinnej práce vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uložiť obžalovanému trest podmienečný za súčasného uloženia obmedzenia v podobe tej, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zaväzuje zaplatiť zaostalé výživné.

Okresný prokurátor v dôvodoch napadnutého odvolania poukazuje na to, že trest povinnej práce tak, ako ho uložil okresný súd je neprimerane mierny. Je v rozpore s ustanovením § 34 odsek 1 až 40, pričom uloženie trestu povinnej práce obžalovanému nespĺňa požiadavku najmä individuálnej prevencie, navyše jeho uložením nepochybne dôjde ku sťaženiu možnosti úhrady dlžného výživného obžalovaným. Za takéhoto stavu preto sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a uloženia obžalovanému trestu podmienečného s uložením primeraného obmedzenia v podobe zaplatenia zaostalého výživného počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhol odvolaniu okresného prokurátora v celom rozsahu vyhovieť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a dôvodnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo, a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o skutkový a právny stave veci, krajský súd v postupe okresného súdu nezistil pochybenia, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého z týchto výrokov rozsudku. Nakoľko však odvolaním okresného prokurátora vina, ani právne posúdenie konania obžalovaného nie je napádané, krajský súd obmedzil prieskumnú povinnosť len na otázku trestu a dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní trestu nezohľadnil všetky rozhodujúce okolnosti významné pre ukladanie trestu a uložil obžalovanému trest, ktorý vzhľadom na charakter trestnej činnosti a osobu obžalovaného považoval za neprimeraný, a ktorý nespĺňa požiadavku najmä individuálnej prevencie.

I napriek tomu, že trest povinnej práce tak, ako bol uložený obžalovanému okresným súdom nemožno považovať za trest, ktorý bol uložený v rozpore so zákonom, nakoľko v danom prípade boli dodržané všetky podmienky pre to, aby takýto trest mohol byť uložený, pričom uloženie tohto trestu ani zákon nevylučuje, na druhej strane však bolo potrebné zohľadniť predovšetkým charakter trestnej činnosti, ktorému uloženie takéhoto trestu aj podľa názoru krajského súdu nemôže zodpovedať. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že obžalovaný i napriek tomu, že o svojej zákonnej povinnosti vyživovať svoje dcéry vedel, výživné neplatil, a pre zmenu tohto stavu nevykonal prakticky nič a z jeho postojov ani nevyplýva, že by mal úprimný záujem o získanie oficiálneho zamestnania, ktoré by mu plnenie jeho zákonnej vyživovacej povinnosti umožňovali v kontexte s ďalšími nevykonanými dôkazmi nie je možné vylúčiť, že obžalovaný takto koná účelovo pre zachovanie možnosti ospravedlňovať svoje konanie nedostatkom finančných prostriedkov. V tomto smere je potrebné zdôrazniť fakt, že v prvom rade je pri ukladaní trestu nevyhnutné zvažovať práve záujem maloletých, vo vzťahu ku ktorým je obžalovaný povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Za takéhoto stavu uloženie trestu povinnej práce tak, ako na to správne poukázal i okresný prokurátor v dôvodoch odvolania, by v žiadnom prípade neplnilo svoj účel, naopak došlo by k sťaženiu možností úhrady dlžného výživného obžalovaným. Preto krajský súd považoval námietku okresného prokurátora ohľadom uloženého trestu za opodstatnenú, vyhovel tejto námietke a zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o trest a uložil obžalovanému trest tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. I podľa názoru krajského súdu len takto uložený trest s uloženou povinnosťou počas skúšobnej doby zaplatiť dlžné výživné je trestom, ktorý zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý aj na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, a to tak v oblasti individuálnej, ako aj v oblasti generálnej prevencie, nakoľko takto uložený trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov, zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou a naviac prihliada i na záujem dieťaťa spočívajúci v zaplatení dlžného výživného obžalovaným, pretože v prípade, ak túto uloženú mu povinnosť v priebehu skúšobnej doby dostatočne zavinene nesplní, bude mu nariadený nepodmienečný výkon trestu.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.