KSTT/5Tos/132/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/132/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011011 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117011011.1



Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného R. L., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.6.2017, č. k. 6PP/13/2017-26, na neverejnom zasadnutí dňa 21.9.2017, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného R. L., nar. XX.X.XXXX z a mieta.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 27.6.2017, č. k. 6PP/13/2017-26 rozhodol tak, že podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona žiadosť odsúdeného R. L. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 9T/104/2011 zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú do termínu neverejného zasadnutia sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa práva podať sťažnosť vzdal.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul odsúdeného a oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy. Odsúdenému tak dal možnosť realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o dokazovanie, toto vykonal prvostupňový súd v rozsahu dostatočnom na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Preskúmajúc výrok i odôvodnenie napadnutého uznesenia, ako i obsah trestného spisu, sťažnostný súd zistil, že napadnutý výrok je vecne správny a odôvodnený v súlade so zákonnými požiadavkami vyžadovanými v ustanovení § 176 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Prvostupňový súd napadnuté uznesenie odôvodnil predovšetkým tým, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, v tomto prípade jednu polovicu, ako aj jedna materiálna podmienka - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností. U odsúdeného však nie je splnená druhá materiálna podmienka, a to podmienka očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život. Rovnako ako prvostupňový súd, i sťažnostný súd je toho názoru, že odsúdený nespĺňa podmienku vyžadovanú Trestným zákonom, ktorá spočíva v dôvodnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život. Prvostupňový súd správne zhodnotil trestnú minulosť odsúdeného a poukázal na to, že menovaný bol doposiaľ 6x súdne trestaný. Ďalej súd poukázal na sled odsúdení sťažovateľa v období rokov 2007-2013. Opakované a časté páchanie úmyselnej trestnej činnosti, na ktorú vo svojom rozhodnutí poukazuje prvostupňový súd, nedáva záruku, že po podmienečnom prepustený z výkonu aktuálne vykonávaného trestu povedie riadny život. Sťažovateľ mal možnosť po vykonaní predchádzajúcich trestov preukázať, že chce viesť riadny život, no naproti tomu sa opätovne dopustil páchania trestnej činnosti. Pri takomto jeho postoji k dodržiavaniu zákonov nemožno logicky a rozumne očakávať, že podmienečné prepustenie v jeho prípade splní svoj výchovný účel. S poukazom na všetky tieto skutočnosti považuje sťažnostný súd za správne uzavrieť, že u odsúdeného sa nedá očakávať, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život, teda že sa opätovne nedopustí trestnej činnosti. Preto sťažnostný súd vyhodnotil napadnuté uznesenie ako vecne správne a prijaté po zákonne vykonanom procese a sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol, nakoľko táto nebola dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.