KSTT/3CoE/201/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3CoE/201/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315211464 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315211464.1



Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a Mgr. Kristíny Ferencziovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, R., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o vymoženie 392,01 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 5Er/563/2015-16 zo dňa 20. novembra 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zastavenia exekučného konania a v časti náhrady trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku č. I. zastavil exekučné konanie, vo výroku č. II. priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov konania a vo výroku č. III. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekučného konania odôvodnil právne § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 167 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016) a § 36 ods. 1 a 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže exekučného poriadku). Vecne zdôvodnil potrebou zastavenia exekučného konania z dôvodu nedostatku procesnej podmienky konania, konkrétne prekážky veci rozhodnutej (res iudicata). Konaniu v prejednávanej veci predchádzalo konanie na súde prvej inštancie vedené pod sp. zn. 12Er/9/2007 s rovnakými účastníkmi konania, predmetom konania i exekučným titulom, pričom v tomto (predošlom) konaní došlo k zastaveniu exekúcie uznesením súdu prvého stupňa č. k. 12Er/9/2007-25 zo dňa 12.10.2010. Rozhodnutie o trovách súdneho exekútora bolo odôvodnené právne § 47 ods. 3, § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 1 a 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže exekučného poriadku) a § 21a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (tzv. exekútorskej tarify), vecne potom priznaním exekútorovi odmeny v súlade s ním predloženým vyčíslením. Rozhodnutie o trovách konania účastníkov bolo potom odôvodnené len odkazom na § 251 ods. 4 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p..

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil predovšetkým nesprávnym právnym posúdením veci, pretože súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu na vydanie poverenia vecne, ale uznesením exekučné konanie zastavil. V tejto fáze exekučného konania sa rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia. Na podporu svojej argumentácie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 a 7Cdo 57/2012. Postupom súdu bola oprávnenému odňatá možnosť realizovať procesné práva zodpovedajúcim štádiu exekučného konania, do ktorého sa konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdneho exekútora. Neprípustne bol „preskočený“ postup podľa § 44 ods. 2 E. p.. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, mal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. V exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, skončené uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 E. p. v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, aplikovať zásadu res iudicata. Vecou je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov, ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a bolo o nej rozhodnuté. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, ale predstavuje len proces. Zákonodarca úmyselne v E. p. neuviedol prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, na rozdiel od prekážky litispendencie. Ak by mala byť uvedená vada aplikovaná prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p., nebolo by potrebné ju zakotviť priamo v E. p.. Postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasne došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom (účastníkovi konania), tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia.

3. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 E. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

4. Odvolacím súdom bolo zistené, že vo veci rovnakých účastníkov konania prebehlo na súde prvej inštancie exekučné konanie pod spisovou značkou 12Er/9/2007. Zároveň odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v predmetnej veci uznesením č. k. 12Er/9/2007-25 zo dňa 12.11.2010 zastavil exekúciu, ktorá bola vedená na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 421,56 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., č. k SR 4350/06 zo dňa 11.9.2006. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2012 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9CoE/439/2011.

5. Podľa § 9a ods. 1 E. p. ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

9. Citované ustanovenie § 230 CSP vyjadruje tzv. materiálnu právoplatnosť rozsudku, ktorou sa rozumie jeho záväznosť a nezmeniteľnosť, a ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci, tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) je považovaná za tzv. neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania podľa § 161 CSP (pôvodne § 159 ods. 3 O. s. p.), ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP.

10. Hoci E. p. neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP, pretože takýto záver by bol v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 9a E. p. (pôvodne § 251 ods. 4 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O. s. p.“, účinný do 30. júna 2016). 11. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že E. p. upravuje osobitne tzv. prekážku litispendencie v § 36 ods. 3, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s ustanovením § 9a E. p. (pôvodne § 251 ods. 4 O. s. p., účinný do 30. júna 2016), ktoré predpokladá tzv. subsidiárne použitie CSP (pôvodne O. s. p.), teda jeho použitie v prípadoch, ak E. p. určité aspekty konania neupravuje.

12. Pretože prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v E. p. výslovne upravená, je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia CSP, ale súčasne je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V občianskom sporovom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata.

13. V exekučnom konaní je pritom potrebné vo vzťahu k možnému meritórnemu či procesnému charakteru rozhodnutiu rozlišovať tri spôsoby rozhodnutia, a to 1/ zastavenie exekučného konania, 2/ zamietnutie žiadosti a 3/ zastavenie exekúcie.

14. I. E. p. upravuje zastavenie „exekučného konania“ z dôvodov litispendencie (§ 36 ods. 3), späťvzatia návrhu na začatie exekučného konania podaného pred poverením exekútora vykonaním exekúcie (§ 38 ods. 3), neodstránenia vád návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným (§ 40 ods. 2) a právoplatného zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia (§ 44 ods. 4). V zmysle vyššie uvedeného výkladu bolo možné i zastavenie exekučného konania v zmysle § 251 ods. 4 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) v spojení s iným ustanovením O. s. p., od 1. júla 2016 v zmysle § 9a E. p.. U všetkých týchto rozhodnutí ide o rozhodnutia procesného charakteru.

15. II. V prípade zamietnutia žiadosti sa exekučný súd musí s celou vecou vyporiadať podľa § 44 E. p., teda musí preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Preskúmaním týchto podkladov následne usúdi, či bude súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie udelené alebo nie. Ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, pričom v takom prípade ide vždy o vecné rozhodnutie.

16. V prípade prekážky rozhodnutej veci pritom nejde o posúdenie vyššie uvedených listín, pretože súd mal preukázané, že tieto skutočnosti už boli posudzované v inom konaní, ktoré je právoplatne skončené, teda je tu prekážka rozhodnutej veci, kedy vec treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a to v zmysle 9a E. p., s použitím § 160 ods. 2 a § 230 CSP (pôvodne § 251 ods. 4, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 O. s. p., účinného do 30. júna 2016) a o žiadosti o udelenie poverenia už nerozhodovať, ale obdobne ako je to u prekážky litispendencie, rozhodnúť procesným uznesením o zastavení exekučného konania (zasadnutie občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave z 2. decembra 2014).

17. III. V exekučnom konaní však môže dôjsť k zastaveniu exekúcie (t. j. štádium konania po udelení poverenia) aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na rovnakú úroveň ako zamietnutie návrhu v základnom sporovom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekúcie prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal znovu. V tejto súvislosti bude dôležité posúdiť, ktorý dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a prípadne aj ods. 2 E. p. exekučný súd použije.

18. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že konaniu v prejednávanej veci predchádzalo už právoplatne skončené konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12Er/9/2007 a že dôvodom zastavenia exekúcie v tejto predchádzajúcej veci bolo zistenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v podobe rozhodcovskej doložky majúcej založiť právomoc rozhodcovského súdu. Preto šlo jednoznačne o vecné rozhodnutie zakladajúce prekážku veci rozhodnutej. Exekučný súd totiž skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie, ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie (ktorým sa konanie končí), ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku (a tým je obdobné rozhodnutiu o zamietnutí návrhu v základnom sporovom konaní), ktorú v zmysle cit. § 230 CSP nie je možné prejednávať znova. 19. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci ide o exekučné konanie týkajúce sa totožných účastníkov a totožného exekučného titulu, ktorý už raz bol súdom preskúmaný a z dôvodu jeho nespôsobilosti bola exekúcia právoplatne zastavená, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci existuje prekážka res iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom konania, na ktorý súd musí podľa § 161 ods. 1 CSP prihliadať kedykoľvek za konania a ktorý má za následok jeho zastavenie podľa § 161 ods. 2 CSP.

20. Procesné podmienky už pojmovo naznačujú, že podmieňujú svojím splnením možnosť účastníkov konania uplatňovať svoje právo na súdnu ochranu. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (týkajúcej sa práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), na ktorú oprávnený poukazuje, sa neposkytuje súdna ochrana opätovnému hoci riadne uplatnenému právu účastníka konania, ak o veci už raz bolo právoplatne rozhodnuté (prekážka res iudicata). Z uvedeného záveru nemôžu byť vyňaté ani exekučné konania, pretože podstatou uvedenej procesnej podmienky (v danom konaní) je zabrániť duplicitnému (prípadne viacnásobnému), opakovanému prieskumu rozporu exekučného titulu so zákonom (v danom prípade rozhodcovského rozsudku), zahrňujúceho aj hmotné právo. Preto ak v exekučnom konaní vedenom pred súdom prvého stupňa sp.zn. 12Er/9/2007 bolo právoplatne rozhodnuté o rozpore rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. č. k. SR 4350/06 zo dňa 11.9.2006 so zákonom (nespôsobilý exekučný titul), bolo tým právne záväzne rozhodnuté o neexistencii práva oprávneného na vedenie exekúcie proti povinnému, na základe totožného exekučného titulu.

21. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zastavenia exekučného konania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. (účinný do 30. júna 2016) odvolanie nebolo prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným zákonom je na základe poznámky č. 31 k citovanému ustanoveniu O. s. p. práve E. p.), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. (účinný do 30. júna 2016) ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

24. Ak potom rozhodnutie v prejednávanej veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, v čase rozhodovania odvolacieho súdu preto neexistovalo rozhodnutie o trovách exekúcie súdneho exekútora, ktorého správnosťou by sa mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať a posúdenie tejto otázky a opätovné rozhodnutie o nej bude prináležať sudcovi súdu prvej inštancie, keďže zákon (E. p.) odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie nepripúšťal (pri podaní včasného odvolania oprávnenej osoby spôsobilo aplikáciu § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p., účinného do 30. júna 2016 aj v prejednávanej veci).

25. Z dôvodu, že súd prvej inštancie o náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 251 ods. 4 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), pričom v tomto prípade nerozhodoval o trovách exekúcie, odvolaním bol napadnutý i tento závislý výrok. Keďže opravný prostriedok proti výroku o náhrade trov konania bol podaný zo strany oprávneného a postavenie oprávneného ako odvolateľa sa nemohlo zmeniť v jeho neprospech, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie aj v časti náhrady trov konania účastníkov.

26. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bol úspešný povinný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že povinnému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (nebol podaný ani návrh na priznanie náhrady) a o náhrade trov konania súdneho exekútora (nie o trovách exekúcie, pretože poverenie na vykonanie exekúcie vydané nebolo) bude rozhodovať súd prvej inštancie, odvolací súd rozhodol tak, že povinnej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania (§ 9a ods. 1 E. p., § 396 ods. 1 CSP, § 262 a § 256 CSP). Pretože došlo ex offo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v časti trov exekúcie súdneho exekútora, o trovách konania súdneho exekútora na súde prvej inštancie a na odvolacom súde rozhodne súd prvej inštancie.

27. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).